%20(1).jpg)
14. novembra uplynulo 103 rokov od dňa, keď vojak Luciano Pérez Carpio zaútočil na obraz Panny Márie Guadalupskej, keď na oltár starej baziliky položil kyticu kvetov, v ktorej bola ukrytá bomba.
Muž, ktorého pobúrení ľudia neskôr prezývali "Dynamit", iba poslúchal príkazy vyšších zložiek, pretože Cirkev bola v 20. rokoch minulého storočia obliehaná antiklerikálnou vládou.
Čo sa stalo ráno 14. novembra 1921 podrobne popisuje notársky dokument, vyhotovený vtedajším hlavným sakristiánom baziliky v Guadalupe. Páter Ignacio Díaz de León zapísal, že v ten deň ráno sa konala inaugurácia nového kanonika, otca Antonia Castanedu. Na tejto slávnosti bol prítomný aj samotný páter, hlavný sakristián.
V čase, keď sa počas inaugurácie konala procesia v lodiach baziliky, strážil páter Ignacio presbytérium, ako to bolo zvykom. Videl muža, ktorý sa snažil vojsť dnu. Nebolo to nič nezvyčajné, vždy sa našiel ktosi, kto sa snažil dostať k oltáru. Po skončení procesie sa kapitulní páni stiahli do sakristie a on ich nasledoval.
Len čo sa však ocitli pred oltárom Svätej Anny, ozvala sa taká silná detonácia, že si mysleli, že spadla bazilika, alebo sa zrútili klenby. Otec Ignacio sa rozbehol späť do baziliky a uvidel stúpať biely oblak k obrazu Panny Márie Guadalupskej a všade sa víril prach.
Rýchlo zapáli svetlo a kričal, aby zatvorili všetky dvere, aby páchateľ, pokiaľ tam ešte je, nemohol ujsť a zároveň zabránili ostatným vojsť dnu. Pod obrazom bol rozdrvený mramor, spadnuté svietniky, úlomky z rozbitých váz a bronzový 34 kilogramový kríž, ktorý sa pri detonácii ohol do oblúka. Prekvapivo, posvätný obraz Panny Márie Guadalupskej a sklo, ktoré ho chránilo, zostali nedotknuté.
Dnes je tento kríž, ktorý nesie meno Kristus útoku, vystavený v bazilike v Guadalupe na uctievanie ako svedectvo Ježišovej lásky k svojej Matke, Panne Márii.
Čo predchádzalo tomuto útoku?
V prvom rade to bola pápežská korunovácia Panny Márie v Guadalupe, uskutočnená 12. októbra 1895, ktorú vykonal Lev XIII. a spojila tak okolo posvätného obrazu mnohých biskupov. O čosi neskôr, 19. júna 1910 stanovil pápež Pius X. obnovenie prísahy správnej rady Panny Márie Guadalupskej nad mexickým národom a 24. augusta 1910 vyhlásil rímsky biskup Pannu Guadalupskú za patrónku celej Latinskej Ameriky.
Táto pápežská korunovácia "Morenita del Tepeyac" mala veľký význam pre rehoľný život, zároveň však bola veľmi nepríjemná pre nepriateľov Katolíckej cirkvi a najmä pre vládu, ktorá mala roky napäté vzťahy s duchovenstvom.
Álvaro Obregón bol v roku 1920 zvolený za prezidenta Mexika a podnikol voči Cirkvi kroky, i keď okľukou. Presne na konci prvého roka jeho "prezidentovania" vybuchla v bazilike bomba. Tento útok proti posvätnému obrazu Guadalupskej Panny Márie bol jednou z najväčších svätokrádeží, aké boli kedy spáchané a zároveň jedna z najväčších krívd voči katolíckemu ľudu.
Príčina zničenia obrazu sa datuje do roku 1531, kedy došlo k zjaveniam Panny Márie Juanovi Diegovi. Táto udalosť zmenila chod dejín. Pred týmto zázračným zjavením nepanovali v kraji extra dobré medziľudské vzťahy. Keby sem nezavítali Španieli, ľudia by v tejto časti sveta zostali v temnote, bez svetla evanjelia.
Hoci Španieli prišli s evanjeliom, väčšina dobyvateľov ho ale nemala hlboko zakorenené v srdci, takže sa netreba čudovať, že domorodci boli chladní a bránili sa prijať Ježiša Krista. Na druhej strane treba pripomenúť, že väčšina týchto dobyvateľov neprišli s dobrými úmyslami. Chceli spraviť z domorodcov svojich otrokov.
Prišli tam aj španielski misionári, no tých prvá vlna dobyvateľov zdevastovala ako sa dozvedáme z listu mnícha Torobia de Benavente "Motolinía" zo 16. stor. "Všetci sa vraciame do Kastílie, pretože nás tu chcú zabiť," napísal kráľovi, pričom neobviňoval domorodých obyvateľov, ale práve pokrstených, apoštolských katolíckych Španielov, ako ich nazval.
V krajine teda vládol chaos, z ktorého Panna Mária Guadalupská vytvorila jednotu. Prišla, vložila Ježiša do sŕdc a umiestnila tak do kultúry obyvateľstva. Jej zjavenie Juanovi Diegovi dalo nielen identitu Mexičanom, ale neskôr prekročilo hranice a dostalo sa k národom celej Latinskej Ameriky, keď ju pápež Pius vyhlásil za patrónku Latinskej Ameriky.
To bol dôvod, prečo nepriatelia Cirkvi chceli zničiť posvätný obraz a touto úlohou poverili vojaka národnej armády Luciana Pérez Carpia, ktorý síce splnil svoju úlohu, ale s opačným efektom - ešte viac potvrdil vieru a oddanosť katolíckeho ľudu.
Masima - Verím a Dôverujem
