%20(1).jpg)
Svätý Bazil Veľký sa narodil okolo roku 329 v kapadockej Cézarey do početnej a významnej kresťanskej rodiny. Otec Bazil bol právnik a učiteľ rečníctva, matka Emélia sa starala o domácnosť a výchovu desiatich deti, z ktorých traja synovia Bazil, Gregor a Peter sa stali biskupmi. Spomedzi nich najviac preslávil celú rodinu práve Bazil, a jeho sestra svätá Makrína ju zasa Božím riadením najviac ovplyvnila.
Sotva prišiel Bazil na svet, ťažko ochorel. Lekári malému chlapčekovi už nedávali žiadnu nádej. Ale sa uzdravil a toto jeho vyliečenie všetci potom pripisovali vrúcnym modlitbám rodičov. Bazil sa neskôr vydal študovať do Konštantínopolu a Atén, po ich skončení predal väčšiu časť svojho majetku, rozdal to chudobným a odišiel do Egypta, kde študoval Sväté písmo. Potom sa vydal do Svätej zeme, celú ju prešiel a vrátil sa do Atén, kde sa s viacerými učencami hádal o viere a privádzal ich k pravému Bohu a ukazoval im cestu spásy.
Jeruzalemský biskup ho pokrstil v rieke Jordán a Bazil potom strávil rok v Jeruzaleme, odkiaľ odišiel do Antiochie, kde ho tamojší biskup vysvätil za diakona. Neskôr sa vrátil do Cézarey, kde bol vysvätený za kňaza a stal sa učiteľom mníchov. Keď zomrel arcibiskup, chceli na jeho miesto dosadiť Bazila, ale on o nijaké pocty nestál, ukryl sa a tak vymenovali za arcibiskupa Eusébia.
Nový arcibiskup Eusébius však začal na Bazila žiarliť pre jeho obľúbenosť u ľudí a tak sa Bazil presunul do Pontu. Tam sa usadil v dome svojej starej matky Makríny, pri brehu rieky Iris. Neďaleko domu potom Bazilova sestra Makrína založila ženský kláštor. Bazil zasa založil na druhom brehu mužský kláštor, sám ho viedol niekoľko rokov a potom ho dal pod dohľad svojho brata Petra, sebatského biskupa.
Ariánske bludy sa začali rozťahovať a Eusébius vyslal prosbu k Bazilovi, aby sa vrátil a pomohol mu v boji s bludármi. Táto potreba Cirkvi donútila Bazila odísť zo samoty a vrátiť sa do rušnej Cézarey. Mal čo robiť, aby očistil pravú vieru od herézy, ale svojich protivníkov nehanobil, naopak, snažil sa im objasniť učenie Cirkvi. Potom, keď Eusébius zomrel, bol Bazil napriek svojej vôli vysvätený za arcibiskupa.
Pán Ježiš Kristus ustanovil iba podstatu sviatostí a obrad udeľovania ponechal apoštolom a Cirkvi. Aj preto sa bohoslužobný poriadok vyvíjal rôzne. Svätý Jusín vo svojej Apológii z roku 166 tvrdí, že svätý Peter hneď po vyznaní viery premieňal a obrad svätej omše končil spoločnou modlitbou Otče náš.
Na západe i na východe boli obrady Najsvätejšej obeti rôzne a takisto nerovnako dlhé. Napríklad v Cézarey začínal obrad o polnoci a končil neskoro popoludní, čo spôsobovalo veriacim únavu a začali sa vzďaľovať od chrámu aj bohoslužieb.
Arcibiskup Bazil mal na zreteli len duchovné dobro veriacich a podujal sa na ťažkú úlohu zjednotiť a skrátiť obrad svätej omše. Spravil tak vo svojej diecéze a jeho liturgia je asi vôbec prvá, ktorá bola napísaná a pevne stanovená s vylúčením všetkých dovtedajších príveskov podľa osobnej záľuby.
O tom, že svätý Bazil bol skutočne reformátorom liturgie, nás presvedčia nasledujúce dôkazy. Svätec sa zmieňuje o svojej Liturgii vo svojom spise o Duchu Svätom: "Kto zo svätých nám zanechal spôsob, ako sláviť Eucharistický chlieb? Neuspokojili sme sa s tým, čo pripomína Apoštol a Evanjelium (totiž premieňajúce slová), ale všetko, čo hovoríme pred a po (premieňaní) sme prijali z podania ako majúce veľkú dôležitosť pre slávenie tajomstva, a spísali."
Existuje aj Pseudo-Proklovo svedectvo, že svätý Bazil previedol úpravu a skrátenie vtedajšej liturgie a s jeho menom potom bola spojená maloázijská liturgia. Bazila, ako reformátora, označuje okolo roku 512 diakon Peter vo svojom liste Fulgenciovi a africkým biskupom, okolo roku 581 Leontios z Carihradu, v roku 682 kánon 32. trulánskej synody, v roku 787 akty druhého nicejského snemu a podobne.
Svätý Bazil nám svojou reformou zanechal veľkú eucharistickú modlitbu, alebo anaforu, ktorá je nazvaná po ňom a dala základ usporiadania modlitbe a psalmódii. Z jeho podnetu ľudia spoznali a obľúbili si žalmy a zvykli si na ich modlitbu aj v noci. Liturgia, adorácia a modlitba teda kráčajú spolu s láskou a navzájom sa podmieňujú.
Rovnako horlivo sa Bazil vedel oprieť proti bludárom, ktorí popierali, že Ježiš Kristus bol Boh ako Otec a tiež aj proti tým, ktorí neprijímali božstvo Ducha Svätého. Bazil hájil, že Duch Svätý je Boh a "má byť pripočítaný k Otcovi a Synovi a spolu s nimi oslavovaný". Preto je svätý Bazil jedným z veľkých Otcov, ktorí formulovali náuku o Trojici: jediný Boh, práve preto, že je Láska, je Boh v troch osobách, ktoré tvoria najhlbšiu jednotu aká existuje, božskú jednotu.
Svätý Bazil sa napokon celkom strávil vo vernej službe Cirkvi mnohoznačnými výkonmi biskupskej služby. Podľa programu, ktorý sám zostavil, stal sa "apoštolom a služobníkom Krista, správcom Božích tajomstiev, pastierom Kristových oviec, milosrdným lekárom, otcom živiteľom, Božím spolupracovníkom, Božím roľníkom, staviteľom Božieho chrámu."
V roku 379 ani nie 50-ročný, vyčerpaný námahou a askézou, sa Bazil vrátil k Bohu "v nádeji na večný život Krista, nášho Pána." Bol to človek, ktorý žil skutočne s upreným pohľadom na Ježiša Krista, človek blíženeckej lásky, plný nádeje a radosti z viery a ukazuje nám, ako máme byť skutočnými kresťanmi.
Masima - Verím a Dôverujem
