%20(1).jpg)
Boh chcel odmeniť skvelú výchovu, ktorú rodičia Carlo a Brigita Savio dali svojmu synovi Dominikovi, jedinečnou milosťou, ktorá odhaľuje zvláštny zámer Prozreteľnosti. Príležitosť nastala pri narodení Dominikovej sestričky pred jeho smrťou.
Jeho sestra Teresa Tosca podala pri jeho procese blahorečenia v rokoch 1912 a 1915 svedectvo: "Už od detstva som počula od otca, príbuzných a blízkych rozprávať niečo, čo som potom už nikdy nezabudla. Rozprávali mi, že 12. septembra 1856 na sviatok Mena Panny Márie môj brat Dominik, ktorý bol žiakom Dona Bosca, zašiel za riaditeľom a povedal mu: "Urobte mi tú radosť a dajte mi deň voľna." Riaditeľ sa ho pýtal, na čo potrebuje deň voľna a Dominik mu odvetil, že chce ísť domov, pretože jeho mama je veľmi chorá a Madona ju chce uzdraviť.
Na ďalšiu otázku, ako to vie, a či mu o tom napísali, Dominik odpovedal iba jednoducho: "Nepísali, ale viem to určite." Riaditeľ, ktorým nebol nikto iný než Don Bosco, vedel, aký je Dominik cnostný a jeho slovám prikladal veľkú váhu. Preto dlho neváhal: "Ihneď choď. Tu máš peniaze na cestu do Castelnuovo (29 km) a odtiaľ musíš ísť do Mondonio pešo (2 km), ale keby si našiel nejaký povoz, máš dosť peňazí i na ten."
Ako sa zo svedectva Teresy Toscy dozvedáme, Dominik odcestoval. "Stav mojej mamičky, tej dobrej duše, bol skutočne veľmi vážny." Mama Brigita trpela nevýslovnými bolesťami a ženy, ktoré pri takýchto bolestiach zvyčajne vedia pomôcť, si teraz ale už nevedeli rady. "Bola to veľmi ťažká záležitosť," pokračuje v rozprávaní Teresa, "preto sa môj otec rozhodol vydať sa do Buttiglieri di‘ Asti a priviezť doktora Girolu."
Keď otec Carlo došiel na zákrutu cesty do Buttiglieri, stretol sa s Dominikom, prichádzajúcim pešky z Castelnuovo do Mondonio. Unavený Carlo od rýchlej chôdze sa ho spýtal, kam ide. "Idem k mamičke, ktorá stoná," povedal Dominik. Lenže otec Carlo nebol tomu veľmi naklonený: "Zastav sa najskôr u babičky v Ranello," povedal a ponáhľal sa preč.
Hoci Ranello leží v medzi Castelnuovo a Mondonio, Dominik išiel priamo domov. Susedky, ktoré sa starali o Brigitu, boli jeho príchodom veľmi prekvapené. So slovami, že chorá mama nesmie byť vyrušovaná, snažili sa ho zadržať, aby nevošiel do mamičkinej izby.
"Viem, že je chorá," odpovedal im, "práve preto som ju prišiel navštíviť," a bez toho, aby im venoval pozornosť, vošiel do izby k mame, ktorá tam bola celkom sama. Samozrejme, že príchodom svojho syna zostala prekvapená a zároveň dojatá jeho slovami: "Dozvedel som sa, že ste chorá, a tak som prišiel za vami."
Mama Brigita vynaložila sily, aby sa ovládla a posadila sa na bolesti. "To nič nie je. Už to prestáva. Bež teraz za príbuznými, neskôr ťa zavolám."
Dominik priskočil k jej posteli: "Áno, hneď pôjdem, ale chcem vás ešte objať," tuho objal mamu, pobozkal a odišiel, ako sľúbil. Sotva vykročil z izby, Brigitine bolesti celkom prestali a ďalej už všetko malo úplne šťastný priebeh. A hoci čoskoro (o 17,00 hod.) prišiel otec aj s lekárom, ukázalo sa, že doktor je tu už zbytočný.
Pomocníčky susedky, ktoré Brigitu veľmi starostlivo ošetrovali, našli na jej krku stuhu, na ktorej bol priviazaný kúsok hodvábu, zošitý a zložený ako škapuliar. Prekvapene sa pýtali: "Odkiaľ sa tu tento škapuliar vzal?"
A matka, ktorá si to predtým nevšimla, vykríkla: "Teraz už viem, prečo ma chcel objať môj syn Dominik než odo mňa odišiel. A zároveň chápem, prečo, sotva ma opustil, som bola šťastne uzdravená a zbavená bolesti... Tento škapuliar mi isto dal okolo krku on, keď ma objal. Nikdy som žiadny podobný nemala."
Keď sa Dominik vrátil do Turína, hneď zašiel za Donom Boscom, poďakoval mu za dovolenie a dodal, že mamičke je už úplne dobre. "Uzdravila sa. Uzdravila ju Panna Mária, ktorú som jej zavesil okolo krku."
Teresa Tosca pokračuje v rozprávaní: "Keď potom môj brat definitívne opustil oratórium a prišiel do Mondonia, pretože bol ťažko chorý, zavolal si ešte pred smrťou mamičku: ‚Pamätáte sa mamička, ako som vás prišiel navštíviť, keď ste boli tak ťažko chorá? A ako som vám dal okolo krku škapuliar? Ten vás uzdravil. Odporúčam vám, aby ste ho starostlivo uschovala a požičiavala ho, keď sa dozviete, že niektorá z vašich známych je v podobnej nebezpečnej situácii, ako ste vtedy boli vy. Pretože tak, ako pomohol vám, pomôže aj iným. Ale kladiem vám na srdce, požičiavajte ho zadarmo. Nehľadajte v tom svoj prospech.‘ Dokedy moja matka žila, stále nosila na krku tú drahocennú relikviu, ktorá ju vtedy zachránila," dokončila svedectvo Teresa Bosco.
Novonarodená dcérka, ktorá prišla na svet 12. septembra, teda na sviatok Mena Panny Márie, bola pokrstená na druhý deň po narodení a dostala meno Maria Caterina a bola štvrtou z desiatich detí. Dominik bol najstarší po predčasnej smrti prvorodeného brata a bol malej Caterine kmotrom.
Boh vzhliadol na nevinnosť svätého chlapca a zveril mu chúlostivú úlohu zvláštnej ochrany. Podivuhodné uzdravenie, spôsobené Dominikom, pomocou škapuliaru Panny Márie, ktorú veľmi oddane uctieval, odhaľuje vznešené poslanie, ktoré zahájil na svojej matke a pokračoval v ňom pomocou onej stuhy k prospechu mnohých ďalších mamičiek.
Aj toto dosvedčuje Teresa Tosca: "Viem, že podľa Dominikovho odporučenia moja matka dokedy bola nažive a po nej iné príbuzné našej rodiny, keď mali príležitosť, požičiavali onen škapuliar ľuďom ako v Mondonio, tak aj v okolitých blízkych osadách. Vždy sme počúvali, že takéto osoby zaznamenali na sebe účinnú pomoc."
Aby Boh odmenil a zjavil svätosť svojich veľkých priateľov, svätých a svätíc, zvyčajne ich prostredníctvom koná obdivuhodné veci. Dominik Savio je nepochybne veľký Boží priateľ. Poukazujú na to zázraky, ktoré vykonal počas života a zvlášť po svojej smrti. Nech teda k nemu stúpa vrelá modlitba všetkých matiek, lebo Boh ho poslal práve pre nich, aby im dodával odvahu v ich neľahkom poslaní.
Svedčí o tom aj farár z Castelnuovo di‘ Asti, Don Alexandro Allory, ktorý 11. novembra 1859 napísal Donovi Boscovi: "Jedna pani prežívala ostré bolesti pri ťažkom pôrode. Vtedy sa zbožne rozpamätala na milosti, ktoré dostal akýsi obdivovateľ cností Dominika Savia a náhle vykríkla: ‚Môj Dominik!‘ Nič viac ani iné. V tom okamihu bola tá žena zbavená svojich bolestí."
Drahocenná stuha, ktorú Dominik zavesil svojej matke okolo krku, už neexistuje. Saviovi ju požičiavali tak dlho, až sa stratila. Ale ochrana svätého Dominika Savia v prospech mamičiek a kolísok pokračuje. Vo všetkých národoch na zemi. Veľa žien sa so živou dôverou utieka k svojmu malému Veľkému ochrancovi.
Bollettino Salesiano každý mesiac zaznamenáva niektoré z najvýznamnejších milostí, ktoré mamičky dostali na príhovor Dominika Savio pre svoje deti. Je známe, že dva zázraky, vybrané a schválené Cirkvou pre jeho blahorečenie, uznané i jeho svätorečenia, sa týkajú dvoch žien z Lecce, ktoré sú matkami štyroch a šiestich detí.
Pri oslavách jeho svätorečenia sa Dominikovi dostávali triumfálne pocty a svätorečenie vzbudilo neopísateľné nadšenie vo všetkých svetových mestách. Jeho milá osôbka si získala srdcia matiek a tiež mládeže. Preto by mali mamičky nielen poznať jeho život a hovoriť o ňom aj svojim deťom, ale mali by samé seba a svoje batoľatá zverovať pod jeho ochranu, zdobiť sa jeho medailkou a nie je na škodu mať v dome aj jeho obraz, aby rodičom tak neustále pripomínal kresťanskú výchovu svojich detí a deťom zasa chuť a túžbu napodobňovať ich žiarivé vzory.
Aby sa nezabudlo na obdivuhodnú stuhu, pomocou ktorej Dominik Savio uzdravil svoju matku, a aby sa stále viac šírila úcta k tomuto privilegovanému chlapcovi a povzbudila sa dôvera veriacich v jeho pomoc, dalo Vedenie saleziánskeho diela od marca 1956 mamičkám a všetkým, ktorí o to žiadali, k dispozícii vkusný škapuliar z hodvábu, ktorého hodnota bola zvýšená relikviou a svätcovým obrázkom a bol zaopatrený hodvábnou stuhou, ktorá sa dá navliekať okolo krku.
Táto iniciatíva chce byť len prostriedkom k vyproseniu milosti od Boha. Nestačí teda iba nosiť škapuliar na krku, lebo to nie je amulet! Aby sme dostali nebeskú pomoc, je potrebné sa s vierou modliť, pristupovať k sviatostiam zmierenia a Eucharistie a kresťansky žiť. Nech táto drahocenná stuha dodá rodičom odvahu, aby verne plnili svoje povinnosti, dôverovali v Božiu pomoc a nech prispeje všetkým, aby si uvedomili dôstojnosť a hodnotu svojho vrcholného poslania.
Škapuliar svätého Dominika Savia bol hneď prijatý s neobyčajným záujmom. Odvtedy ho poznajú a žiadajú si ho mamičky vo všetkých kútoch sveta a nosia ho s vierou. Matky, ktoré sa utiekajú k Dominikovi o ochranu, sa pri použití škapuliara zaväzujú štyrmi sľubmi.
Tieto sľuby neurčujú nové úlohy, iba pripomínajú základné povinnosti kresťanskej výchovy: "Pretože je mojou povinnosťou vychovávať deti kresťansky, zverujem ich od tejto chvíle svätému Dominikovi Saviovi, aby bol ich strážnym anjelom po celý život.
Za seba sľubujem:
1. Budem učiť deti ako milovať Ježiša a Máriu v denných modlitbách, povediem ich k účasti na sviatočných svätých omšiach a k pravidelnému svätému prijímaniu.
2. Budem sa starať o ich čistotu tým, že ich budem chrániť pred škodlivými knihami, predstaveniami, televíziou a kamarátmi.
3. Budem sa starať o ich náboženskú výchovu a vzdelávať ich v katechizme.
4. Nebudem stáť v ceste Božím plánom, keď moje deti pocítia povolania ku kňazstvu alebo k rehoľnému životu.
Modlitba budúcej mamičky
Pane Ježišu, prosím ťa s láskou za dieťa, ktoré očakávam s nádejou. Dal si mi nesmierny dar tohto malého života, ktorý vo mne klíči, s pokorou ti ďakujem, že si si ma vybral za nástroj svojej lásky. Pomôž mi v tomto príjemnom očakávaní žiť v jednote s tvojou vôľou. Daruj mi materské srdce - čisté, silné a ušľachtilé. Predkladám ti starosti v budúcnosti - úzkosti, strach a túžby pre dieťa, ktoré zatiaľ nepoznám. Daj, aby sa narodilo telesne zdravé, odvráť od neho každé telesné zlo i nebezpečenstvo pre dušu.
A ty, Mária, ktorá si zakúsila nevýslovné radosti svätého materstva, daruj mi srdce schopné odovzdávať skutočnú a živú vieru. Posväcuj dobu môjho očakávania, žehnaj ma radostnou nádejou, učiň, nech z plodu môjho života vypučia sväté cnosti pre tvoje dielo a dielo tvojho božského Syna. Amen.
Masima - Verím a Dôverujem
