%20(1).jpg)
Pôst je slávnosť trvajúca 40 dní, ktorá sa začína Popolcovou stredou a končí sa tesne pred Veľkonočnou nedeľou. Účelom pôstu je zamerať sa na Ježišovu obetu na kríži a na zázrak jeho zmŕtvychvstania. Liturgickou farbou pôstu je fialová, farba pokánia a smútku za hriech.
Začiatkom 40-dňového pôstu je "tučný utorok", ale oficiálne ho začíname Popolcovou stredou. Číslo, alebo počet dní 40 má cirkevný význam - Mojžiš najprv strávil 40 dní na hore Sinaj v pôste, aby mohol prijať Desatoro (Ex 34,28), Eliáš kráčal 40 dní a nocí na vrch Horeb (Kr 19,8) a napokon, to najdôležitejšie, Ježiš Kristus sa 40 dní a nocí modlil a postil na púšti, aby potom začal svoju verejnú službu.
Popolcová streda pre veriacich znamená začiatok pôstu a veriaci začínajú svoje pôstne obety, ale by mali aj kráčať k prehodnoteniu svojho života a prijať zmeny v ňom. Na bohoslužbe kňaz vyznačí popolom znak kríža na čelo. Aj popol má svoju symboliku - spája sa so smrteľnosťou. Keď zomrieme, naše telá sa zmenia na popol. Popol sa spája aj s pokáním, vo Svätom písme si ľudia sypú popol na hlavu a na potvrdenie skrúšenosti nosili vrecovinu. Ďalší význam má popol v tom, že sa na bohoslužbe používa popol z bahniatok minuloročnej Kvetnej nedele, ktoré sú spálené a zmiešané s vodou, ktorá je symbolom sĺz.
Obrad sypania popola na hlavu v prvý pôstny deň sa praktizoval už od 8. storočia. Pôvodne to bol obrad vyhradený len pre veľkých a verejných hriešnikov, ktorí v tento deň začínali svoju cestu pokánia. Vstupovali do chrámu bosí, zaodetí vrecovinou a sypali si na hlavu popol. Neskôr podobným spôsobom začínali svoje pokánie nielen verejní kajúcnici, ale aj ostatní veriaci a sypanie popola na hlavu sa stalo všeobecným symbolom rozhodnutia nastúpiť na cestu pokánia. V 10. a 11. storočí bol už tento obrad udomácnený v mnohých oblastiach západnej Európy. Koncil v Benevente v roku 1091 ho zaviedol pre celú Cirkev, pričom sypanie popola na hlavu sa nahradilo značením na čelo.
Tento obrad sa kedysi konal na Prvú pôstnu nedeľu – tou totiž aj skutočne 40-dňové Pôstne obdobie začínalo. No neskôr sa ujalo tvrdenie, že nedele, ktoré nie sú dňami pôstu, sa do 40 dní pokánia nepočítajú. A zároveň sa k tomuto obdobiu pripojili (nelogicky) aj prvé dva dni Veľkonočného trojdnia. Jednoduchá matematika tak viedla k posunutiu začiatku Pôstneho obdobia o 4 dni na Popolcovú stredu. Liturgická reforma zavŕšená II. vatikánskym koncilom tieto anomálie odstránila – teda obnovila Veľkonočné trojdnie ako samostatné liturgické obdobie (najdôležitejšie, nazývané tiež nedeľa nedieľ), ale Popolcovú stredu ponechala. Preto dnes máme 44-dňové Pôstne obdobie. Pričom všetky nedele sú jeho súčasťou (samotný ich názov to hovorí), ale nie sú dňami pôstu. Rovnako ako nie sú dňami pôstu aj obe slávnosti, ktoré v Pôstnom období slávime – Zvestovanie Pána a svätého Jozefa.
Pôstne obdobie, alebo pôstny čas je príležitosťou na obnovenie, či prehĺbenie našej viery a budovanie nášho ducha. Táto príprava na Veľkú noc sa dodržiavala od počiatku Cirkvi, aj keď vznikli nezrovnalosti v dĺžke trvania pôstu a praxi. Viac regulovaným sa stalo až v roku 313. Na Nicejskom koncile v roku 325 sa ustanovil premenlivý dátum Veľkej noci ako nedeľa po prvom splne jarnej rovnodennosti. Pápež svätý Lev ustanovil v roku 461 ustanovil, že veriaci musia "pôstom naplniť apoštolské ustanovenie 40 dní", pričom opäť poukázal na apoštolský pôvod pôstu.
Nezostalo však iba pri ustanovení 40 dní pôstu, ale nasledoval ďalší vývoj týkajúci sa toho, ako sa má veľký pôst konať, lebo aj v tomto boli rozdiely. Ľudia v Jeruzaleme sa napríklad postili 40 dní od pondelka do piatku, ale v sobotu a nedeľu nie, takže ich pôst trval vlastne osem týždňov.
V Ríme a na Západe sa postilo šesť týždňov - od pondelka do soboty a tento druh pôstu sa napokon stal základom pre náš pôst, keď sa postíme šesť dní počas šiestich týždňov. Popolcová streda sa zaviedla, aby sa počet pôstnych dní pred Veľkou nocou zvýšil na 40.
Taktiež pravidlá pôstu boli rôzne. Niektoré oblasti Cirkvi sa zdržiavali akéhokoľvek druhu mäsa a živočíšnych produktov, zatiaľ čo iné si spravili výnimky v jedle, ako sú ryby. Pápež svätý Gregor († 604) napísal svätému Augustínovi z Cantebury toto pravidlo: "Zdržiavame sa mäsa a všetkého, čo pochádza z mäsa, ako je mlieko, syr a vajcia."
Všeobecným pravidlom sa stalo, že človek mal jesť jedno jedlo denne večer, alebo po 15,00hod. Tieto pôstne pravidlá sa tiež vyvíjali a tak bolo povolené zjesť počas dňa menšie jedlo, aby si človek udržal silu na prácu a povolili sa jesť ryby, neskôr aj mliečne výrobky.
Čas pokánia nám ponúka príležitosť stiahnuť sa zo svojej bežnej rutiny a zaoberať sa viac duchovným životom podľa vzoru Pána Ježiša, ktorý sa stiahol so kajúcneho ústrania, keď na púšti trávil čas modlitbami prípravou na svoju službu, uvažovaním o Božej vôli. Aj nám pokánie môže pomôcť viac spoznať naše slabosti a napraviť hriešne spôsoby. Je to čas na zamyslenie sa, či je Boh skutočne hlavným bodom nášho života.
Tri ďalšie pôstne disciplíny sú modlitba, pôst a almužna.
Liturgickou farbou pôstu je fialová. Podľa biblických správ bol Ježiš oblečený do purpuru, s touto farbou sa spájala bolesť jeho vášne a ukrižovania. Fialová nám pripomína, že pôstne dni sú časom pokánia a zmierenia, uznania toho, ako naše sebecké túžby aj dnes naďalej potláčajú a ukrižujú Božiu dobrotu.
Počas pôstu však na omšiach nespievame Glória, či Aleluja. Je to preto, že Glória je radostný chválospev ďakovania Bohu a uznania Ježiša ako Božieho Baránka. Aleluja je ďalší výkrik chvály. Aj keď doslova vieme, že Ježiš vstal z mŕtvych a oslobodil nás, počas pôstu sa zameriavame na očakávané očakávanie týchto budúcich udalostí.
Ku kajúcnej modlitbe bezpochyby patrí aj Krížová cesta. Tradičné krížové cesty zahŕňajú štrnásť zastavení:
Ježiš je odsúdený na smrť
Ježiš berie na seba kríž
Ježiš prvý raz padá pod krížom
Ježiš sa stretáva so svojou matkou
Šimon pomáha niesť Ježišovi kríž
Veronika podáva Ježišovi šatku
Ježiš padá druhýkrát pod krížom
Ježiš napomína plačúce ženy
Ježiš padá tretíkrát pod krížom
Ježiša vyzliekli zo šiat
Ježiša pribíjajú na kríž
Ježiš na kríži zomiera
Ježišove telo dali Matke do lona
Ježiš je uložený v hrobe
Kvetná nedeľa je nedeľa pred Veľkou nocou a oslavuje Ježišov vstup do Jeruzalema a táto udalosť je zaznamenaná vo všetkých štyroch evanjeliách. Ježiš išiel na oslíkovi do svätého mesta a zástupy pred ním zložili svoje rúcha a ratolesti. Toto prikrývanie Ježišovej cesty bolo vtedajšou tradíciou, ktorej cieľom bolo oznámiť, že tejto osobe patrí najvyššia pocta.
Ako všetky udalosti okolo pôstu, aj Kvetná nedeľa je bohatá na symboliku. Somár je mierumilovné zviera na rozdiel od koňa, na ktorom sa často jazdilo do vojny. Palmová ratolesť je v niektorých kultúrach symbolom víťazstva a v iných je symbolom večného života.
Zelený štvrtok alebo Štvrtok Pánovej večere (lat. Feria quinta in Cena Domini) je v kresťanskom kalendári štvrtok pred Veľkou nocou a je súčasťou Svätého týždňa, resp. Veľkého týždňa.
Biskupi na pamiatku ustanovenia sviatosti kňazstva slúžia svätú omšu so všetkými kňazmi svojej diecézy. Pri tejto omši nazývanej Missa chrismatis - Omša svätenia olejov, biskup svätí tri druhy oleja: krizmu, olej katechumenov a olej chorých. Táto omša je prejavom jednoty kňazov s biskupom. Po homílii nasleduje obnovenie kňazských sľubov.
Večerná omša sa slávi na pamiatku Pánovej večere. V liturgii Štvrtka Pánovej večere sa už začína akoby slávenie Piatku utrpenia Pána. Ustanovenie Eucharistie predstavuje pre veriace zhromaždenie takú radosť, že na chvíľu zabúdajú na smútok a vážnosť Veľkého týždňa a spievajú slávnostné Glória. Od tohto chválospevu organ i zvony utíchnu až do Vigílie zmŕtvychvstania Pána. Umývanie nôh učeníkom, ustanovenie Eucharistie pri Poslednej večeri, Ježišova modlitba na Olivovej hore v Getsemanskej záhrade a napokon jeho zajatie, sú hlavnými témami večera a noci. V slávení večere je zjavné, čo znamená Ježišovo utrpenie, smrť a zmŕtvychvstanie pre neho samého i pre veriacich. Ježiš ohlasuje svoju smrť a vysvetľuje jej zmysel.
Kňaz potom po po večernej svätej omši v tichosti obnažuje oltár. Pripomína to, že Ježiš v Getsemanskej záhrade bdel v modlitbe. Apoštoli od únavy zaspali. Ježiš ostáva sám. Túto opustenosť symbolizuje nielen otvorený prázdny svätostánok a zhasnuté večné svetlo pred ním, ale aj obnažovanie oltárov a odnášanie všetkých predmetov z nich.
Veľký piatok piatkom pred Veľkou nocou. Má pripomínať ukrižovanie Ježiša a jeho smrť na kríži. Tento deň je známy aj ako Veľký piatok alebo Veľkonočný piatok. Tento deň je veľkého pôstu, bohoslužby sa poväčšine konajú o 15,00, pričom to nie je tradičná svätá omša, ale pozostáva z troch častí: Liturgia slova, Poklona krížu a Sväté prijímanie.
Veľký piatok je deň pôstu, čo znamená, že veriaci požijú jedno plné jedlo, ktoré je v menšej dávke ako zvyčajne.
Sobota Veľkého týždňa je známa ako Biela sobota, či sobota svetla. Nasleduje hneď po Veľkom piatku a je to deň, počas ktorého sa kresťania pripravujú na Veľkú noc. Tento deň má pripomínať deň, keď bol Ježiš uložený do hrobu.
Pôstne obdobie môžeme využívať rôznymi spôsobmi, ale vždy by malo viesť k spoznaniu seba samého - konať pokánie z hriechu, obnoviť či prehĺbiť svoju vieru a pripraviť sa na radostné slávenie našej spásy.
Masima - Verím a Dôverujem
