Španielska Božia služobnica sestra Filomena Ferrer Galcerán bola horlivou ctiteľkou a šíriteľkou úcty k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu. Jej pozemská bola veľmi krátka, ale čas využila naplno.
"Zrazu som mala pocit, akoby ma zavolal svätý Michael Archanjel, ktorý mi povedal: Upozorňuj ľudí a povedz im o veľkej sile, ktorú mám v blízkosti Najvyššieho."
Filomena sa narodila sa 3. apríla 1841 v meste Mora de Ebro v provincii Tarragona v Katalánsku ako dcéra sochára Félixa Ferrer a matke Josefe Galcerán, ktorí mali desať detí, no päť z nich postupne zomrelo na epidémiu cholery. Rodičia, vzorní a jednoduchí kresťania odovzdávali svoju viera v Boha aj svojim deťom. Filomeni brat Félix sa stal rovnako ako jej otec sochárom, jeden brat sa stal kňazom a sestra mníškou.
Chorľavá Filomena mala v trinástich rokoch počas prvého svätého prijímania videnie, v ktorom jej bolo odhalené tajomstvo Nepoškvrneného počatia a na základe tohto videnia sa rozhodla zložiť sľub panenstva.
Túžila sa zasvätiť Bohu v kláštore zasvätenom Nepoškvrnenému počatiu, no rodičia jej to pre jej chorľavosť nechceli dovoliť. Ale túžba bola silnejšia než choroba a 29. januára 1860 vstúpila devätnásťročná Filomena do kláštora Napoškvrneného počatia vo Valls, kde prijala meno Filoména od svätej Kolumbie. Komunita ju čoskoro označila ako vzor cnosti. Filoména sa v kláštore nielen modlila, ale tiež učila spev, pomáhala v práčovni, v kuchyni a bola aj opatrovateľkou.
V kláštore zažívala veľmi často extázu a ocitla sa vo vytržení, prijímala osvietenie, inšpiráciu i darovanie mimoriadnych milostí Ducha Svätého. Bohu často obetovala pôst, nosila košele z konských vlasov a umŕtvovala sa za obrátenie hriešnikov. Pri jednom takom prísnom pokání za istého hriešnika ju Pán odmenil mystickou milosťou, keď sa jej zjavili Pán Ježiš a Panna Mária: "Zdalo sa mi, že Matka a Syn mi dali ochutnať jedlo na tanieri a nebeský aj božský nápoj z pohára. Od tejto chvíle nemajú pre mňa pozemské pochúťky chuť a moja duša je naplnená vďačnosťou." Sestra Filoména dostala aj milosť nebeských zásnub - prijala od Pána Ježiša snubný prsteň a závoj čistoty, ktoré opísala vo svojom denníku.
O sestre Filoméne sa smelo môže hovoriť ako o nástupkyni svätej Margity Márii Alacoque. Pán Ježiš jej zveroval mnohé a hlboké tajomstvá, vybral si ju za obeť lásky a tak celý jej život pozostával v kontemplácii a mimoriadne prísnom pokání, uprostred veľkých bolestí a skúšok. Žiadal ju, aby sa obetovala a vykonala nápravu a odčinenie za urážky, ktorým ľudia zraňujú jeho Božské Srdce.
Rozdelení a blúdiaci kresťania, zvedení množstvom pokušení sa ocitli v nebezpečenstve, že opustia Ježiša Krista a zabudnú na jeho lásku. Je to minimum, ktoré sa od nás nebo žiada - obrátiť sa k prameňu lásky, milosti a pokoja, k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu.
Devätnáste storočie bolo v Španielsku obdobím nepokojov, revolúcií a občianskych vojen. Liberálni aktivisti požadovali úplné zníženie úlohy cirkvi. Bola uprázdnená tretina biskupských stolcov, štátne orgány zasahovali do diecéznych štruktúr a kostoly sa ocitli pod kontrolou svetských úradov.
Bolo zatvorených tisíc päťsto kláštorov a získané peniaze z týchto aktivít sa použili na splatenie verejného dlhu. Vláda obmedzila aj počet farností, skonfiškovali majetky a z kňazov spravili štátnych zamestnancov. Úrady potichu, ale efektívne podnecovali k antiklerikalizmu a diplomatické vzťahy medzi Madridom a Rímom sa niekoľkokrát prerušili.
V tom čase sa v malom mestečku Santa Coloma de Gramenet, na predmestí Barcelony modlila v kláštore sestier Nepoškvrneného počatia Panny Márie sestra Filoména a vtedy sa jej dvakrát zjavil svätý Michael Archanjel, ako odpoveď na jej volanie.
V prvom zjavení jej trikrát povedal: "Daj poznať moju veľkosť." Sestra Filoména vo svojom denníku píše: "Zrazu som mala pocit, akoby ma zavolal svätý Michael Archanjel, ktorý mi povedal: Upozorňuj ľudí a povedz im o veľkej sile, ktorú mám v blízkosti Najvyššieho. Povedz im, nech ma žiadajú o čokoľvek čo chcú. Povedz im, že moja moc nemá pre mojich ctiteľov hranice. Povedz ľuďom o mojej veľkosti, daj im to vedieť."
Pri druhom zjavení jej ukázal na Najsvätejšie Srdce Ježiša a Márie. Videla stáť archanjela Michaela po boku Matky Božej a prijímať od nej milosti, potrebné na záchranu Cirkvi, ktoré Svätá Panna dostáva od Božského Srdca. Filoména túto víziu takto opísala:
"Zdalo sa mi, že Srdce Ježišovo, veľmi unavené a utrápené, prechádzalo z jedného miesta na druhé, akoby neznieslo hojnosť milostí a darov, ktoré v sebe uzatváralo. Putovalo, akoby sa snažilo nájsť na nejakom mieste úkryt. A namiesto odpočinku všade nachádzal akoby tŕňové prúty, ktoré Ho svojimi ostrými tŕňmi prepichovali a spôsobili, že z neho tiekla krv. Zatiaľ čo Najsvätejšie Srdce putovalo tak utrápené, že sa zdalo, že zomrie od bolesti, objavili sa dve hviezdy neopísateľnej nádhery a krásy.
Pochopila som, že tá krásna hviezda na pravej strane, teda na strane smútku je Najsvätejšia Nepoškvrnená Matka a druhá hviezda, rovnako žiarivá a jasná, umiestnená na strane lásky je svätý archanjel Michael. Sväté Srdce sa tiež zmenilo na hviezdu a jeho lúče na jazyky. Pán Ježiš povedal svojej Matke - Fiat, fiat, nech sa splní to, o čo žiadaš.
Mária povedala anjelovi: Va, va, čiže lietaj, šír, čo mi dáva Syn. Svätý Michael odpovedal: Kto je ako Boh! V tom trojuholníku hviezd som videla obraz Prozreteľnosti, jednotu vôle v trojici Osôb. Mária chcela prosiť o odpustenie, Ježiš Kristus chcel udeliť odpustenie a svätý Michael ho chcel rozdávať.
Tieto tri vôle boli navzájom spojené rovnakou láskou. Pochopila som, že všetky milosti na záchranu Cirkvi získa Nepoškvrnená Panna, ktorej noha drví hlavu hadovi, ale že všetky tieto milosti rozdelí iba jedna osoba, svätý Michal! Tak volaj, volaj tohto nesmierne mocného Vodcu, lebo časy konca sa začali!"
Tieto milosti Filoménu prekvapujú aj potešia. Dochádza jej, že svätý Michael rozdáva dobro, ktoré pochádza od samého Boha a ktoré sprostredkúva pri rozdeľovaní, ale nie je ich darcom. Blízkosť týchto troch Osôb a láska, ktorá ich spája v spolupráci pre naše dobro, pre našu spásu, zároveň dáva rehoľnej sestre uvedomiť si veľkosť a úlohu Kniežaťa anjelov.
Filoména sa odvtedy sa k nemu modlila o pomoc pre Cirkev. Hlásala o jeho veľkosti a všetkých povzbudzovala, aby k nemu volali s rovnakou horlivosťou.
V ďalšom videní, v ktorom pred ňou stála samotný Pán Ježiš, počula slová, potvrdzujúce jej správne pochopenie predchádzajúcich obrazov: "Položím vedľa svojho Srdca dva najvzácnejšie drahokamy na jeho večnú slávu. S nimi budem korunovať tlkot môjho Srdca, na večnú pamiatku dobroty tohto Srdca, ktoré tak miluje ľudí. Prostredníctvom tejto novej nežnosti chcem ukázať všetku lásku, ktorú mám k ľudstvu." Sestra Filoména pochopila, že tieto dva Ježišove klenoty sú Mária a archanjel Michael.
Aj iniciatíva postaviť chrám prišla z neba a apoštolát sestry Filomény, súvisiaci s úctou Najsvätejšieho Srdca Ježišovho tak pokračuje aj po jej smrti. Čím viac presahovala poslanie a schopnosti, ktoré dostala, tým jasnejšie sa cez ňu zjavovala Božia moc a sláva.
Misia sa na prvý pohľad zdala nemožná - v Mora de Ebro sa mal postaviť kláštor a chrám zmierenia, čo vyžadovalo nájsť pre toto dielo nadšencov, ktorí sa dozvedia o Božom pláne a budú ho chcieť realizovať. Prorocká vízia sestry Filomény o nadácii v Morze de Ebro sa uskutočnila po jej smrti, 18. novembra 1883 a chrám, zasvätený Najsvätejšiemu Srdcu Pána bol zverený do služby Rádu minimov. Stal sa centrom zbožnosti a nápravy. Tam sa zvečnil duch kontemplácie a pokánia, ktorý prenikol do sestry Filomény.
Naplnili sa tak slová, ktoré vrúcna Filoména povedala na smrteľnej posteli: "Moja smrť môže toto dielo oddialiť, ale bude dokonané, pretože je to Božia vôľa."
Zbožná sestra Filoména zomrela 13. augusta 1868 vo veku 27 rokov. Po svojej smrti sa tešila veľkej povesti svätosti v kláštore Valls aj mimo neho. V roku 1972 boli jej pozostatky prevezené z mestského cintorína vo Valls do kláštorného kostola, kde sú v súčasnosti uložené.
Založenie kláštora Mora de Ebre sa uskutočnilo 26 rokov po Filomeninej smrti, ako predpovedala. Jej sestra Manuela, tiež mníška, pokračuje v nadácii, ktorá je financovaná najmä z ľudových darov. Prvý kameň bol položený 18. novembra 1883 a kláštor slávnostne otvorili 5. októbra 1894, keď doňho vstúpilo sedem mníšok. 5. júna 1925 bol inaugurovaný pristavený chrám, prvý expiátny chrám v celom Španielsku.
Dôvod na blahorečenie filomény bol predstavený v roku 1880 a proces poslali do Ríma v roku 1887. Za ctihodnú ju 10. júna 1891vyhlásil pápež Lev XIII. a 7. septembra 1989 vydal Ján Pavol II. dekrét, ktorým schválil hrdinské cnosti sestry Filomény. Jej beatifikačný proces je v pokračovaní.
Masima - Verím a Dôverujem