%20(1).jpg)
Na ostrove Malta v malom odľahlom kostole v Għarb dáva Panna Mária aj dnes pocítiť svoju prítomnosť. Priestor kostola je naplnený láskou, milosťami a olejom. Tento kostol Navštívenia Panny Márie u svätej Alžbety má staroveký pôvod a dnes je známy ako Kostol oleja aj pre silnú pobožnosť.
Pred vyše 140-timi rokmi prikázala Najsvätejšia Matka jednej žene na ostrove Gozo, aby sa modlila v kaplnke Ta‘ Pinu. Keď sa šírili správy o Máriinej prítomnosti v Ta‘ Pinu, mnohí ľudia sa na ňu obrátili so žiadosťou o pomoc a uzdravenie. Dnes oddanosť Panny Márie z Ta‘ Pinu zdôrazňuje Máriinu úlohu matky a tiež ochranu, ktorú ponúka veriacim.
Mnohým Malťanom a Gozičanom žijúcim v zahraničí sa podarilo rozšíriť túto oddanosť v iných častiach sveta a pápež Pius XI. udelil 24. mája 1935 pre ňu formálny dekrét o korunovácii, podpísaný notársky podpísaný kardinálom Alexisom Lepicierom. Korunovácia sa uskutočnila 20. júna 1935.
Pobožnosť k Navštíveniu Panny Márie u svätej Alžbety siaha až k počiatkom kresťanstva, no samotný sviatok má svoj pôvod až v 14. storočí. V roku 1389 ho zaviedol pápež Urban VI. dúfajúc, že tak dosiahne koniec Veľkej západnej schizmy. Pápež Urban však zomrel skôr, ako mohol podpísať potrebné dekréty a tak oficiálne vyhlásenie sviatku bolo jedným z prvých aktov jeho nástupcu Bonifáca IX. bulou Superni beignitas Conditoris z 9. novembra 1389.
Prvý záznam o svätyni Panny Márie z Ta‘ Pinu je zmienka v archívoch kúrie v Goze. Píše sa v nej o návšteve biskupa kaplnky. Domenico Cubelles navštívil kaplnku, ktorá bola novoprestavaná a patrila šľachtickej rodine "Pohanov". Túto kaplnku našiel počas svojej pastoračnej návštevy Malty v roku 1575 apoštolský vizitátor Mons. Pietro Dusina v takom zlom stave, že ju nariadil zbúrať. Traduje sa, že robotník si pri prvom údere krompáčom zlomil ruku a bolo to teda brané ako znamenie, že kaplnka má zostať zachovaná.
O desať rokov neskôr ju kúpil Filippo Pinu Gauci a v roku 1615 ju začal renovovať. Kaplnka sa stala známa pod menom Ta‘ Pinu, čo znamená "Filipova". Filippo tiež do kaplnky objednal olejomaľbu Nanebovzatia pre oltárny obraz s názvom Madonna Ta‘ Pinu , ktorý bol dokončený v roku 1619.
Vďaka zjaveniu v roku 1883 sa zo skromnej neznámej vidieckej kaplnky stala uctievaná mariánska svätyňa, kam húfne putovali nielen Malťania a obyvatelia Gozy, ale pútnici z odľahlých krajín. Útle priestory kaplnky nestačili pre toľkých veriacich a tak sa rozhodlo, že na počesť Matky Božej sa postaví dôstojná svätyňa, ktorá bola potom 10. augusta 1932 zasvätená ako bazilika minor.
Zázrak
Štyridsaťpäťročná Carmela Grima, veľká ctiteľka Bohorodičky prechádzala 22. júna 1883 okolo kaplnky, keď sa vracala z poľa. "Príď, poď, poď," počula ženský hlas. Carmela sa vystrašila, naokolo nebolo nikoho, kto by sa jej mohol prihovoriť a rozutekala sa domov. Ale znovu počula tajomný hlas: "Príď, príď ešte dnes, lebo prejde rok, kým budeš môcť navštíviť toto miesto."
Carmela si vtedy uvedomila, že hlas prichádza z kaplnky. Vybrala sa k nej, ale prv než otvorila jej dvere, nazrela dnu cez malé okienko. Nikoho dnu nevidela. Vošla teda dnu a začala sa modliť. Počas modlitby ju hlas vyzval, aby sa pomodlila "tri Zdravasy na počesť troch dní, keď moje telo ležalo v hrobe," čiže pred Nanebovzatím do neba. Carmela sa pomodlila a potom išla domov, ale nikomu sa s "touto príhodou" nezdôverila.
Zakrátko Carmela ochorela a zostala vyše roka pripútaná na lôžko. Až po dvoch rokoch prezradila svoje tajomstvo priateľovi Francescovi Portellimu, ktorý sa jej priznal, že približne v rovnakom čase tiež počul ženský hlas zvnútra kaplnky, ktorý ho žiadal, aby sa pomodlil.
Hlas mu povedal, aby si uctil "Kristovu skrytú ranu na pleci", ktorú Pán Ježiš dostal, keď niesol kríž na Kalváriu. Krátko po tomto tajomnom volaní bola Francescova matka zázračne uzdravená na príhovor Panny Márie z Ta‘ Pinu.
Dvom ľuďom sa prihovorila Svätá Panna bolo jasné, že si to už nemôžu nechať pre seba. a osamelá kaplnka sa tak stala pútnickým miestom mnohých ľudí z ostrova aj mimo neho.
Biskup Pietru Pace bol potom informovaný o udalostiach a po rozhovore s Carmelou a Francescom usúdil, že hlas bol nebeského pôvodu. Úcta k Panne Márii z Ta‘ Pinu ešte narástla a osamelá kaplnka sa tak stala pútnickým miestom mnohých ľudí z ostrova aj mimo neho.
Ale pre početné davy pútnikov už nestačila. V roku 1920 začala výstavba nového kostola a dokončili ju v roku 1932, keď ho pápež Pius XI. povýšil na dôstojnosť Baziliky minor a v rovnakom roku bol aj korunovaný obraz.
Spomedzi všetkých pútnikov si pripomeňme aspoň dvoch: svätého Jána Pavla II. (máj 1990) a pápeža Benedikta XVI. Svätý Ján Pavol II. a ozdobil obraz Panny Márie piatimi zlatými hviezdami, ako svedectvo lásky maltézskeho ľudu k preblahoslavenej Panne Márii.
18. apríla 2010 pápež Benedikt adresoval pútnikom slová: "Som si vedomý osobitnej oddanosti maltézskeho ľudu k Matke Božej, vyjadrenej s veľkou vrúcnosťou k Panne Márii z Ta' Pinu, a preto ma teší, že mám príležitosť pomodliť sa pred jej obrazom [...]. S radosťou jej tiež darujem zlatú ružu ako znak našej spoločnej synovskej náklonnosti k Matke Božej. Osobitne vás prosím, aby ste sa k nej modlili pod titulom Kráľovná rodiny..."
Sviatok Navštívenia v Għarb oslavujú veriaci z Malty 31. mája a pre miestnych obyvateľov, ale aj turistov a pútnikov má veľký význam. Ulice zdobia vlajky, transparenty, žiarivé lampáše a procesie, nesúce sochy a relikvie prechádzajú ulicami. Vrcholom týchto osláv je procesia na hlavný sviatok so sochou Navštívenia Panny Márie, ktorú nesú ctitelia. Súčasťou tohto predstavenia sú pochodové kapely a ohňostroje, ktoré umocňujú atmosféru radosti.
Kostol olejov je miestom zázrakov a milostí, ako svedčia obrazy ex voto, umiestnené vo farskom múzeu. Sú svedectvami o milostiach, udelených Pannou Máriou.
Prečo kostol olejov?
Traduje sa, že veľmi dávno žila chudobná žena Marija, a jej jediným zdrojom príjmu bolo vyrábanie čipiek. Táto žena bola nielen nábožná, ale i oddaná ctiteľka Panny Márie a malého kostolíka v Għarbe, ktorý denne navštevovala a vrúcne sa modlila. Do kostola prišla skoro ráno vždy prvá a večer z neho odchádzala ako posledná.
Marija prijala svoju chudobu s pokorou ako Božiu vôľu a bola skutočne vďačná Bohu za všetko, čo sa jej dostalo. Každý deň natrhala kvety z polí a čerstvé ich priniesla Svätej Panne v tomto kostole. Bolo jej však ľúto, že nie vždy mala peniaze, aby kúpila olej do lampy pred obrazom Panny Márie. Preto sa často modlila, aby mala peniaze na kúpu a obetovanie oleja blahoslavenej Matke.
Marija sa jedného dňa cítila zle, nedokázala ani vyrábať čipky, nemala silu ísť do kostola, aby sa pomodlila a zapálila lampu. Iba sa doma potichu modlila a prosila Pannu Máriu, aby jej pomohla uzdraviť sa. Zrazu sa v jej izbe zjavila krásna žiariaca žena v bielom rúchu a užasnutej Mariji povedala, aby vstala z postele a išla s krčahom do kostola. Marija bez váhania hneď poslúchla a vybrala sa do kostolíka. Len čo prišla do jeho blízkosti, uvidela spod neho vytekať veľký prúd oleja, ktorý sa doslova valil.
Spomenula si, čo jej povedala krásna pani a nadobudla presvedčenie, že táto pani je preblahoslavená Panna Mária a naplnila si džbán, ktorého bolo dosť nielen pre zapálenie lampy pre obrazom, ale aj pre celé Gozo.
Správa o vytekajúcom oleji sa veľmi rýchlo rozšírila a prichádzali húfy ľudí, ale i pútnici, aby si brali olej ako pamiatku a tiež na znak oddanosti a viery. Ako to však chodí, našli sa medzi nimi aj takí, ktorí olej zbierali, aby ho speňažili. Raz v noci sa však prúd oleja zapálil na silný oheň, a potom vyschol a zmizol.
Masima - Verím a Dôverujem
