%20(1).jpg)
Blahoslavená Mária od Božského Srdca - Maria Droste zu Vischering bola nielen nemeckou šľachtičnou, ale predovšetkým rehoľnou sestrou Kongregácie Panny Márie Milosrdnej Dobrého Pastiera a je známa tým, že ovplyvnila pápeža Leva XIII., aby zasvätil svet Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu. Pápež Lev XIII. nazval slávnostnú konsekráciu "najväčším aktom môjho pontifikátu".
Máriina choroba už ohrozovala jej život. 21. júla 1896 sa dostala do štádia, keď už nebola schopná vstať z postele bez pomoci a do spoločenskej miestnosti ju museli prenášať na stoličke. Hoci jej to spôsobovalo mučivé bolesti, skrývala ich za svoju zvyčajnú radosť a veselosť. Podrobovala sa tiež liečbe, ktorá ju v skutočnosti ale mučila - lekári ju liečili elektrickým prúdom a tiež horúcim železom, ktoré jej dávali na chrbát. Došlo to takého bodu, že sa Mária ocitla medzi životom a smrťou, ale napriek týmto ťažkostiam neprestávala písať a diktovať listy a nezanedbávala ani záležitosti rehoľnej komunity.
V septembri 1896 ju navštívili rodičia a bratranec Wilhelm. Jej matka si neskôr spomenula, že Mária bola počas ich návštevy veselá, spolu sa smiali až im tiekli slzy, ale netrvalo dlho, kým si uvedomili jej skutočný stav, v akom sa Mária nachádzala.
Asi dva mesiace po prepuknutí choroby napísala 16. júla 1896 svojmu duchovnému vodcovi, opátovi Schoberovi: "Pýtate sa ma na konkrétne podrobnosti, týkajúce sa mojich rozhovorov s Ježišom. Ach! Keby som vám mohla povedať všetko a naraz, ako by sme spoločne chválili Boha za jeho dobrotu a blahosklonnosť! Moje utrpenie sa bude zväčšovať a bude trvať tak dlho, ako to jeho láska určí, ale už sa začína objavovať úsvit večného dňa. Spev Veni, Sponsa Christi, ktorý už nejaký čas počujem, je stále sladší a bližší. Neviete si predstaviť, aká som šťastná!"
Potom v liste pokračuje: "Na sviatok Najsvätejšieho Srdca som sa opýtala nášho Pána, čo ho najviac ohľadom mňa potešilo - smrť alebo moja súčasná choroba. Odpovedal: ‚Váza vo zvislej polohe pojme najviac tekutiny, ak je naklonená, nedá sa naplniť.‘ Moje srdce teda musí byť úplne obrátené k Nemu, bez akýchkoľvek túžob, aby som bez prekážok prijala vody milosti a získala mnoho zásluh. Toto sladké povolanie sa znásobuje a moje srdce horí láskou a túžbou. Niekedy sa na mňa pozerá, akoby chcel povedať: ‚Chceš ma nechať samého, aby som niesol môj kríž bez tvojej pomoci?‘ Potom neváham povedať: ‚Môj Spasiteľ, budem s tebou trpieť tak dlho, ako bude chcieť, ak to uľahčí tvoj kríž, najmä kríž, ktorý nesieš za Portugalsko.‘"
Keď sa po Porte rozchýrilo, že predstavená Dobrého pastiera je nielen svätá, ale teraz aj chorá, ľudia sa modlili v kostoloch za jej uzdravenie. Ale čoraz viac ľudí klopalo aj na bránu kláštora. So sestrou Máriou sa chceli rozprávať vznešení aj obyčajní ľudia, kňazi i laici. Mária zachraňovala manželstvá, pripravovala krsty a prvé sväté prijímania, zakladala internáty pre deti, jednému manželskému páru poskytla veno a mnohých kňazov priviedla späť k láske ich povolania. Jej bratranec Wilhelm povedal, že sa stal benediktínskym mníchom pre Máriin vplyv. A práve v tom čase zažívala Mária najintenzívnejšie mystické vízie, ktoré ju posilňovali. Okrem jej duchovného vodcu však nikto o nich nevedel.
Máriin zdravotný stav sa ale stále zhoršoval a diagnóza znela - tuberkulóza chrbtice. Znovu prijala sviatosť chorých a vydala príkazy pre prípad svojej smrti. Na pomoc jej prišla sestra z Münsteru.
Počas celého svojho života bola vášnivo zasvätená úcte k Ježišovmu Srdcu. Toto Srdce vnímala ako svetlo, osvetľujúce celý svet, oceán lásky, súcitu a láskavosti. Mária sa nazývala "apoštolkou jeho srdca" a vrúcne túžila pritiahnuť všetkých ľudí k Ježišovi Kristovi. Na žiadosť samotného Pána dvakrát napísala pápežovi Levovi XIII. a pokúsila sa ho presvedčiť, aby zasvätil svet Ježišovmu Srdcu. V liste mu napísala o posolstve od Pána a tiež, že pápež (Lev XIII.) má byť uzdravený z ťažkej choroby (mal nádor), aby mohol vykonať toto želané zasvätenie.
Najsvätejší Otče,
na výslovný príkaz nášho Pána a so súhlasom môjho spovedníka, odovzdávam vašej Svätosti s najhlbšou úctou a dokonalou podriadenosťou niekoľko nových posolstiev, ktoré sa mi náš Pán rozhodol dať.
Keď minulé leto vaša Svätosť trpela chorobou, ktorá vzhľadom na váš vek naplnila srdcia vašich detí úzkosťou, náš Pán mi dal sladkú útechu, že predĺži vaše dni Svätosti, aby sa mohlo uskutočniť zasvätenie celého sveta Jeho Srdcu.
Neskôr, v prvý piatok v mesiaci december mi povedal, že predĺžil dni vašej Svätosti, aby vám udelil túto milosť (uskutočniť zasvätenie). Dal mi pochopiť, že Vaša svätosť čoskoro po zasvätení dokončí svoju púť tu na zemi.
V predvečer Nepoškvrneného počatia sa mi zdalo, že vidím (zvnútra) toto svetlo, Ježišove Srdce, toto rozkošné slnko, ktorého lúče zostupovali na zem najprv v úzkych lúčoch, potom v širších a nakoniec rozžiarili celý svet. Spoznala som vrúcnu túžbu, ktorú má - vidieť svoje rozkošné Srdce stále viac oslavované a poznané a rozdávať svoje dary a požehnania po celom svete.
Vyvolil si vašu Svätosť, predĺžil vaše dni, aby ste Mu vzdali túto česť, utešili jeho pobúrené Srdce a načerpal do vašej duše vyvolené milosti, ktoré pochádzaj z tohto Božského Srdca, z tohto zdroja všetkých milostí, z miesta pokoja a šťastia.
Možno sa vám bude zdať zvláštne, že náš Pán žiada o toto zasvätenie celého sveta a neuspokojí sa so zasvätením Katolíckej cirkvi. Ale jeho túžba kraľovať, byť milovaný a oslavovaný a zahŕňať všetky srdcia svojou láskou a milosrdenstvom je taká vrúcna, že chce, aby vaša Svätosť ponúkla srdcia všetkých tých, ktorí mu patria svätým krstom, aby im uľahčil návrat do pravej Cirkvi a srdcia všetkých tých, ktorí ešte neprijali duchovný život krstom, ale za ktorých dal svoj život a krv a ktorí sú tiež povolaní byť jedného dňa deťmi Svätej cirkvi, aby týmto spôsobom urýchlili svoje duchovné zrodenie.
Prichádzam ešte raz, aby som s čo najsynovskejšou podriadenosťou a vrúcnym naliehaním na vašu Svätosť, aby ste poskytli nášmu Pánovi útechu, o ktorú žiada a pridali do kultu jeho Božského Srdca nový jas, ako vás bude inšpirovať náš Pán.
Náš Pán ku mne prehovoril priamo o zasvätení, ale pri iných príležitostiach mi ukázal vrúcnu túžbu, aby jeho Srdce bolo stále viac oslavované a milované pre dobro národov. Zdá sa mi, že Mu bolo príjemné, keby bola pobožnosť prvých piatkov posilnená napomenutím vašej Svätosti duchovným a veriacim. Nepovedal mi to vyslovene, ako keď hovoril o zasvätení, ale verím, že som túto túžbu jeho Srdca vnímala, hoci som to nemohla potvrdiť.
Po tomto, čo som vo všetkej úprimnosti a jednoduchosti povedala vašej Svätosti svoj príbeh, zostáva mi už len s najhlbšou pokorou vás, Vaša Svätosť, požiadať, aby ste mi odpustili moju trúfalosť.
[Podpísaná] Sestra Mária od Božského Srdca Droste zu Vischering, predstavená kláštora Dobrého Pastiera v Porte (Portugalsko), 6. januára 1899.
Pápež Lev XIII., bol už dlhšie inšpirovaný, aby otvoril Jubilejný rok 1900 zvláštnym zasvätením sveta Ježišovi Kristovi. Začiatkom roku 1899 povolil verejnú modlitbu litánií k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu, ale bol inšpirovaný spraviť ešte viac a boli to dva listy sestry Márie, ktoré povzbudili a podnietili, aby zasvätil celý svet Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu.
Pápež Lev XIII., ktorý sa vekom blížil k deväťdesiatke, koncom februára 1899 ťažko ochorel. Lekári zistili, že má nádor a 1. marca sa rozhodli pre operáciu. Pápež pripísal svoje uzdravenie modlitbe, najmä modlitbe sestry Márie. Spomenul si na dôležitý list, ktorý mu nedávno poslala sestra z Porta a spomínalo sa v ňom, že mu Pán predĺži život, aby mu udelil výsadu slávnostne zasvätiť ľudstvo Najsvätejšiemu Srdcu.
Počas rekonvalescencie sa opäť zamýšľal nad Máriiným listom a dal ho na preskúmanie kardinálovi Mazzelovi, SJ, teológovi a prefektovi Posvätnej kongregácie obradov. Kardinál mu 25. marca vrátil list so slovami: "Je to dojímavý list a určite sa zdá, akoby ho mohol nadiktovať náš Pán. Napriek tomu zasvätenie sveta Najsvätejšiemu Srdcu nemôže byť založené na posolstve, ktoré údajne prijala z neba súkromná osoba. Takéto vyhlásenie musí mať teologický základ." O niekoľko dní neskôr po štúdiu a konzultácii predložil kardinál Mazella pápežovi doktrínu svätého Tomáša Akvinského, ktorá teologicky potvrdzuje oddanosť Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu.
Sestra Mária bola v tom čase už celkom paralyzovaná a zlyhali jej vnútorné orgány. Krátko po sviatku Božieho tela sa z novín dozvedela o pápežskej encyklike "Annum Sacrum" (Svätý rok), ktorá bola slávnostne vydaná 25. mája. Pápež v tejto encyklike uviedol, že zasvätí celý svet Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu po trojdňovej modlitbe k Božskému Srdcu na sviatok Najsvätejšieho Srdca Ježišovho tohto roku. Sviatok pripadol na nedeľu 11. júna 1899.
V encyklike sa tiež zmienil o svojom uzdravení, pričom v súkromí pripisoval toto vyliečenie príhovoru sestry Márie v bode 13.: Nakoniec je tu jeden motív, ktorý nie sme ochotní prejsť v tichosti, pre nás samých je pravdivý, ale stále dobrý a závažný, ktorý nás podnecuje k tomuto sláveniu. Boh, pôvodca každého dobra, prednedávnom zachoval Náš život tým, že nás vyliečil z nebezpečnej choroby. Teraz si želáme, aby sa týmto vzrastom úcty, vzdávanej Najsvätejšiemu Srdcu, výrazne preniesla spomienka na toto veľké milosrdenstvo a naša vďačnosť bola verejne uznaná.
A pápež pokračuje bodom 14.: Z týchto dôvodov nariaďujeme, aby sa deviateho, desiateho a jedenásteho mesiaca júna v hlavnom kostole každého mesta a dediny odriekali určité modlitby a v každom z týchto dní sa k ostatným modlitbám pridali litánie k Najsvätejšiemu Srdcu, schválené Našou autoritou. V posledný deň bude prednesená forma zasvätenia, ktorú sme vám, ctihodní bratia, poslali s týmito listami.
Encyklika sa končí bodom15.: Ako prísľub Božích výhod a na znak našej otcovskej dobrotivosti vám, duchovenstvu a ľuďom, ktorí sa o vás starajú, s láskou udeľujeme v Pánovi apoštolské požehnanie.
Dané v Ríme u sv. Petra 25. mája 1899, v dvadsiatom druhom roku nášho pontifikátu.
Čo sa týka zasvätenia sveta Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu, pápež po tomto akte vyhlásil: "Toto je najväčší skutok môjho pontifikátu!"
Oznámenie, že svet bude zasvätený Najsvätejšiemu Srdcu odovzdal pápež osobne monsignorovi Doutrelouxovi, biskupovi z Liege v Belgicku. Počas súkromnej audiencie mu pápež v apríli 1899 povedal: "Chystáme sa vykonať najväčší čin nášho pontifikátu." A pokračoval: "Na svete je niekoľko svätých duší, ktoré prijímajú správy z neba a niekedy je o nich pápež taký presvedčený, že nepochybuje o tom, že pochádzajú od Boha. Čo by ste napríklad povedali, keby vám niekto dal na známosť túžbu, ktorú ste chceli ukryť v hĺbke svojho srdca bez toho, aby ste o tom niekomu povedali? Nevideli by ste v tom dôkaz Božieho zásahu? Nuž, a toto sa stalo, keď sa hovorilo o zasvätení sveta Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu."
Z toho vyplýva, že aj pápež mal vlastnú, súkromnú inšpiráciu, týkajúcu sa zasvätenie a sestra Maria Droste bola iba nástrojom, či "nabádateľom", vedúcim Leva XIII. k jeho vykonaniu. Pápež to povedal Máriiným rodičom už na súkromnej audiencii a blahoželal im k "tejto vyvolenej duši".
Mária bola z tejto správy nadšená a rozprávala svojej pomocníčke o prípravách na sviatok Najsvätejšieho Srdca, ktorý by sa mal sláviť v kláštore s veľkou pompou, no napokon sa na toto pápežské zasvätenie pozerala z výšin.
Poslanie sestry Márie Božského Srdca sa skončilo vo štvrtok popoludní 8. júna 1899, okolo 15-tej hodiny. Pán vzal Máriu, aby sa na slávnostné zasvätenie mohla pozerať spolu s Ním v nebi. V rovnakom čase, keď odišla z tohto života, začali v kaplnke prvé vešpery trojdňovej slávnosti zasvätenia sveta Najsvätejšiemu Srdcu, ako to pred niekoľkými týždňami žiadal pápež Lev XIII. vo svojej encyklike.
Telo zosnulej sestry Márie niesli v špeciálnom sprievode. Na túto zvláštnu službu sa dobrovoľne prihlásilo šesť členov rôznych šľachtických rodín, hoci sa nikdy predtým nestalo, aby títo páni niesli truhlu spoločne cez celé mesto. Bol to veľký prejav úcty a vďaky, ktorú k nej ľudia požívali.
Predstavená Mária Božského Srdca povedala svojmu spovedníkovi: "Moje poslanie na zemi bude dokončené, len čo bude zasvätenie." Vo štvrtok 8. júna, v deň jej odchodu, dostala sestra Mária dva výtlačky encykliky, ktoré jej poslal Svätý Otec. V ten deň popoludní, zrazu Mária stratila reč. "Chcela by som prijať sväté prijímanie," boli jej posledné slová. S krížom v ruke a pohľadom upretým na jeden bod unikol z jej pier ston "Ach!" a tvár sa jej hneď na to rozžiarila. Z očí jej vyšli dve slzy a duša opustila zmučené telo ťažkou chorobou, aby odišla do objatia svojho nebeského Ženícha.
Do svojej veľkej lásky k Ježišovi a z lásky k dušiam dala Mária všetko – svoju vlasť, rodinu a celé jej ja. Nech nás inšpiruje svojou veľkou láskou k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu.
Blahoslavená Mária Droste bola 1. novembra 1975 blahorečená pápežom Pavlom VI.
Masima - Verím a Dôverujem
