%20(1).jpg)
Slávny rod Gonzaga bol obdarovaný Bohom viacerými milosťami. Pochádza z neho nielen ctihodný biskup Francesco (František) Gonzaga, ale tiež mladý jezuita Alojz. A práve František mal veľký podiel na tom, že sa mladík Alojz mohol vzdať svojho dedičstva a titulu markíza a vydať sa vysnívanou cestou - stať sa služobníkom Pána.
Ctihodný biskup František Gonzaga sa narodil 31. júla 1546 v mantovskej provincii Gazzuolo v talianskej Lombardii ako piaty syn markíza Carla Gozagu a jeho manželky Emilie Cauzzi. Pri krste dostal meno Annibale.
Náznaky jeho budúceho povolania sa u chlapca prejavovali už v ranom veku, aj preto ho rovesníci prezývali "malý mních". Annibale bol odmala skromný, zbožný a obdivoval rehoľníkov. Po smrti otca v roku 1555 vyrastal mladík pod dohľadom svojich strýkov Ferranteho a kardinála Ercoleho Gonzagu.
Po skončení základného štúdia poslal kardinál Ercole jedenásťročného Annibala na kráľovský dvor v Španielsku, aby sa pri synovi kráľa Filipa II. vzdelával vo vojenskom povolaní. Najprv odišiel do Toleda, potom do Madridu, no aj na dvore žil viac pre Boha než pre svet a celkom dozrel pre svoje budúce povolanie.
Podiel na tom má určite kázeň renomovaného františkánskeho kazateľa o márnostiach sveta a vtedy sa rozhodol napriek rôznym prekážkam a tiež proti vôli kráľa Filipa II., ktorý mal s ním celkom iné plány, obliecť si františkánsky habit. Na tejto ceste a rozhodnutí ho nič nedokázalo odradiť a 17. mája 1562 vstúpil do Rádu menších bratov v kláštore v Alcalá a prijal rehoľné meno František.
O rok neskôr, v roku 1563 zložil sľuby a po skončení štúdií v Alcalá a vysvätení za kňaza v Tolede v roku 1570 bol menovaný za kazateľa, lektora a spovedníka. Generálny predstavený rádu ho potom povolal späť do talianskej Mantovy, kde v tamojšom kláštore vyučoval teológiu a v roku 1578 bol zvolený za provinciála mantovskej provincie Svätý Anton.
Medzi bratmi rehoľníkmi sa tešil veľkej úcte a v roku 1579 bol na generálnej kapitule rádu, ktorá sa konala v Paríži, vymenovaný za generálneho ministra celého rádu. Tento zodpovedný úrad vykonával osem rokov nielen s mimoriadnou múdrosťou a horlivosťou pre náboženskú disciplínu, ale s hlbokou pokorou plnil aj tie najskromnejšie práce, dokonca sa nehanbil chodiť od dverí k dverám a žobrať o jedlo pre bratov.
Naplnený horlivosťou pre blaho svojho rádu navštívil pešky provincie v Španielsku, Francúzsku, Holandsku a Nemecku. Okrem toho nariadil, aby v celom ráde spievali každú sobotu večer litánie k Panne Márii s výzvou k modlitbe Nepoškvrneného počatia. Tiež vypracoval nové stanovy podľa ducha Tridentského koncilu.
Hoci sám navštívil kláštory v cudzine, vyslal aj misionárov do Číny, na Filipíny a do Brazílie, no neboli mu cudzie ani politické problémy na dvore vo Francúzsku, Španielsku a Portugalsku. Keď španielsky kráľ Filip II. a francúzsky kráľ Henrich IV. viedli proti sebe krutú vojnu, pápež Klement VIII. poslal Františka ako svojho legáta, aby vyjednal podmienky mieru. Vďaka svojej veľkej rozvážnosti dosiahol požadovaný výsledok.
František postavil v Bologni kláštor pre poľských rehoľníkov, ktorí sa prišli vzdelávať do Talianska a na dvore španielskeho kráľovstva vyskúšal na žiadosť Ferranteho Gonzagu svojho synovca Alojza Gonzagu, či je vhodný pre svoje túžené povolanie. Vtedy rozpoznal, že Alojzovo povolanie do Spoločnosti Ježišovej prichádza zhora a vrátil sa s ním domov do Talianska, aby odstránil prekážky, ktoré bránili Alojzovi k vstupu do rádu.
Pápež Sixtus V. ho 26. októbra 1587 vymenoval za biskupa v Cefalù. Toho istého roku ho 15. novembra vysvätil Alessandro Andreasi za mantovského biskupa a o dva roky neskôr, bol v roku 1589 hlavným svätiteľom Juana Corrionera za biskupa v Catanii.
Pápež Klement potom vymenoval biskupa Františka 29. januára 1593 za biskupa v Pavii, no pretože jeho rodina ho chcela za biskupa doma, bol 30. apríla 1593 vymenovaný za biskupa Mantovy, kde zotrval až do svojej smrti. V Mantove dal hneď na druhý rok, v roku 1594 upraviť krídlo biskupského paláca a premenil ho na seminár. Tiež sa podieľal na rekonštrukcii mantovského kostola Svätého Františka a pozval Kamila de Lellis, aby v meste otvoril kláštor jeho špitálskych mníchov. Okrem toho zaplatil dlhy väzňov a zrekonštruoval fasádu katedrály Svätého Petra apoštola.
Pre svoju múdrosť, rozvážnosť a neutíchajúcu nábožnú horlivosť bol 10. mája 1596 menovaný za apoštolského nuncia vo Francúzsku a túto funkciu vykonával do roku 1599.
Biskup František Gonzaga spravoval diecézu v Mantove 27 rokov, až do 11. marca 1620, keď sa vo veku 74 rokov v záplave svätosti odobral do nebeskej vlasti.
Keď sa pápež Pavol V. dozvedel o jeho smrti, zvolal: "Bol veľkým Božím služobníkom, zrkadlom a príkladom pre všetkých prelátov svätej cirkvi."
Pri jeho hrobe sa udialo mnoho zázrakov, preto mu bol 2. augusta 1627 udelený titul Boží služobník a bol vyhlásený za ctihodného. Jeho telo, odeté vo františkánskom habite pod biskupským rúchom, odpočíva pred hlavným oltárom v katedrále v Mantove. Pri exhumácii v roku 1866 bolo nájdené neporušené a tak bol 13. júla 1904 zahájený proces jeho blahorečenia.
Masima - Verím a Dôverujem
