Tejto udalosti predchádzala veľká prírodná katastrofa Rossbergu vo Švajčiarsku, ktorá sa stala 2. septembra 1806. Bola to najväčšia prírodná skaza v dejinách krajiny, keď sa po dvoch dňoch vytrvalého dažďa uvoľnilo 40 miliónov kubických metrov skaly, ktorá sa ohromnou rýchlosťou zrútila do úzkeho údolia, pričom so sebou brala lesy, domy, hospodárstvo a stajne s dobytkom.
Jazero Lauezer sa zmenšilo o sedminu svojej pôvodnej plochy. Očití svedkovia dosvedčili, že pád skalnatého masívu bol vysoký 20 metrov a strhol zo sebou všetky budovy aj cesty okolo jazera. Pri tejto pohrome zomrelo 457 ľudí, zničili sa štyri kostoly a viac než sto domov a 220 stajní. Pod nánosom 10 až 50 metrov vysokého nánosu kamenia zmizli celé dediny.
Dnešné mestečko Goldau bolo tak vybudované na vzniknutých ruinách, ale po desaťročia trvalo napätie a obavy, že sa Rossberg dá znovu do pohybu a lavína spôsobí ďalšie nešťastie.
Tento strach zosilnel v obci Steinen v zime v roku 1873, keď sa nad ňou začala posúvať zem a obrovské masy kameňov. Hrozilo, že úrodná krajina bude opäť zasypaná, lebo ani ľudsky, ani technicky nebolo možné zadržať nadchádzajúcu katastrofu. Pozerajúc a mysliac na túto hrozbu vložili obyvatelia dedinky celú dôveru v Boha.
Vtedajší farár Anne v sprievode obyvateľov obce niesol v nedeľu za neustáleho lejaku Najsvätejšiu sviatosť až k najnebezpečnejšiemu miestu a z neho požehnal vrch Rossberg. Vtedy pohybujúci vrch doslova poslúchol a hneď sa zastavil.
Nehrozilo už žiadne nebezpečenstvo a obyvatelia sa tak mohli vrátiť domov. Vrch sa od tejto nedele, kedy ho farár s dôverou požehnal, už nepohol. Tento zázrak požehnania Najsvätejšou sviatosťou potvrdil farárov nástupca Schnürigen v dokumente 12. januára 1894.