%20(1).jpg)
Kríž, bolesť, trápenie, smútok a iné rany sprevádzajú ľudstvo odkedy upadlo do hriechu. Zvykne sa vravieť, že koho Boh miluje, toho navštevuje krížom. A ten zoslal aj na svätých manželov Annu a Joachima. Keď si premietneme ich príbeh do našich vzťahov, zistíme, že sa nám nedeje nič iné, než sa dialo už tisícročia pred nami.
Keď sa šestnásť či sedemnásťročná Anna zasnúbila s Joachimom, určite obaja netušili, že sa svojím nasledujúcim sobášom zapíšu do dejín veľkými písmenami. Z týchto svätých manželov vzišla bez dedičného hriechu počatá dcéra a Matka Spasiteľa sveta.
V jednej prastarej legende o svätej Anne je napísané, že Ježiš Kristus v prítomnosti svojej blahoslavenej Rodičky a svojho milovaného pestúna a ešte iných príbuzných, takto prehovoril k svätej Anne, ležiacej na smrteľnej posteli: "Požehnaná si moja drahá stará mama, všetci, ktorí ťa budú uctievať a velebiť, nájdu šťastie na duši i na tele a kedykoľvek ťa budú vzývať vo svojich potrebách a úzkostiach, chcem ich vyslyšať pre tvoje sväté meno. Pretože si sa narodila v utorok, zasväcujem tento deň k tvojmu osláveniu a všetkých, ktorí budú mať tento deň v úcte, chcem obzvlášť vyslyšať!"
Byť starým rodičom nášho Pána Ježiša Krista je úžasné, Bohom dané a vyvolené a aj preto si zaslúžia našu úctu. Ale predtým než sa tak stalo, museli si "čosi vytrpieť". Ich príbeh nám tlmočí, aby sme sa nevzdávali, i keď sú chvíle, keď máme chuť všetko vzdať. Sú povzbudením, že Boh nás počúva, ale "neskáče hneď, ako pískneme".
Svätý Joachim je patrónom manželských párov, stolárov a obchodníkov s plátnom. Na svätú Annu sa zasa obracajú tí, ktorí prosia o šťastný manželský zväzok, za požehnanie detí, za šťastný pôrod. Ako svoju patrónku ju vidia matky, vdovy, ženy v domácnosti, ale tiež mnohí iní ako napríklad baníci, tkáči, sústružníci, umeleckí rezbári, mlynári, krajčíri či čipkári a v minulosti sa na ňu obracali aj čeľadníci.
Kto boli títo svätí manželia?
Anna sa narodila do rodu esénov, a jej predkovia nosili v dobe Mojžiša slávnu Archu. Joachim pochádzal z Júdovho pokolenia z Nazaretu. Bol síce oproti Anne - čo sa majetku týka - chudobnejší, zato bohatý dobrými skutkami.
O zasnúbení týchto svätých manželov sa rozpráva nasledujúce: Pri zasnúbení Joachima a Anny bol prítomný iba jeden kňaz. Anna mala okolo dvadsať rokov. Bola veľmi krásna, oveľa krajšia než iné, ale predsa nebola taká krásna ako Mária.
Joachim nemal práve najkrajšiu postavu, svätý Jozef bol oproti nemu veľmi krásny muž. Joachim bol nižší a chudší, ale veľmi veľmi nábožný a svätý človek a bol spríbuznený so svätým Jozefom, ktorého starý otec pochádzal z Dávidovho rodu a volal sa Mathan. Ten mal dvoch synov, Jakuba a Josesa a práve Jakub bol otcom svätého Jozefa.
Manželia Joachim a Anna bývali niekoľko rokov v Sofore, dve míle od Nazaretu, v dome Anninho otca, kde vládol prísny mrav a zvyky esénov. Tam porodila Annu prvú dcéru, ktorá sa tiež volala Mária. Po siedmich rokoch sa presťahovali do domčeka v Nazarete, v ktorom sa neskôr udialo veľké tajomstvo vtelenia Božieho Syna, a ktorý neskôr anjeli zázračným spôsobom preniesli do Loreta.
Na manželstvo Joachima a Anny vylial Boh hojnosť milostí, pretože určil, že z neho vykvitne panenský kvietok, nebeské dieťa Mária. Svätej Brigite to bolo takto zjavené: "Všetky spravodlivé a cnostné sobáše, ktoré boli uzavreté od stvorenia prvého človeka až do posledného, pozoroval Boh, ktorý vie všetky prítomné i budúce veci, ale nikde nenašiel manželstvo, ktoré by sa láskou k Bohu, svätosťou a manželskou čistotou rovnal manželstvu svätej Anny s Joachimom. Boh sám ich spojil takou čistotou, aké nemá žiadne iné manželstvo."
A rovnako vravela tejto svätici Božia Rodička: "Môj Syn spojil manželstvo mojich rodičov s takou čistotou, že za onoho času nebolo čistejšieho manželstva na zemi."
Obaja manželia boli veľmi pobožní, preto niet divu, že vždy mysleli najprv na Pána. Veľa sa modlili a tiež chodili s ostatnými pútnikmi do Jeruzalemu, či na horu Karmel, odkiaľ sa vracali posilnení vo viere a ako znovuzrodení pokračovali vo svojej každodennej práci.
Anna sa starala o domácnosť a Joachim o veľké stáda. Viedli usporiadaný život a k nemu nabádali aj svojich sluhov. Dalo by sa povedať, že sa ich dom viac podobal kláštoru než svetskému domu. Zásluhu má tom určite aj to, že Anna bola od piatich rokov vychovávaná v jeruzalemskom chráme, z ktorého sa vrátila do rodičovského domu po dvanástich rokoch. V chráme si navykla na kláštorný spôsob a ako potomok esénov, vo svojom dome nestrpela nemravnosť ani iné necudnosti. Zato bola veľmi milosrdná a oplývala veľkým súcitom - rada sa delila s chudobnými a žiadny zarmútený od nej neodišiel bez toho, aby ho neutešila.
Podľa slov Písma: "Ak máš veľa, dávaj z toho viac; ak máš málo, neboj sa konať dobro aj z mála!" (Tob 4, 8) rozdelili bohatý počet svojho dobytku na tri diely: prvý diel obetovali chrámu, druhý diel určili pre chudobných, pre ktorých bol ich požehnaný dom vždy prívetivým útočiskom a tretí diel ponechali pre domácnosť. Tento zvyk potom dodržiavali každý rok.
Návšteva krížom
Hoci Anna a Joachim žili sväto, predsa ich Boh navštívil krížom. Odkedy Anna porodila svoju prvú dcéru Máriu v dome Anninho otca Stolanusa, stala sa neplodnou. Táto neplodnosť trvala devätnásť rokov a päť mesiacov, pričom Anna mala stále na pamäti slová svojej matky Emerenciány, ktoré jej povedala na smrteľnej posteli: musí sa vydať, lebo je nádobou prisľúbenia. Preto sa Anna neustále modlila a usilovala sa o najväčšiu čistotu, lebo aj jej samej bolo neskôr oznámené, že má počať dieťa milosti. Jej prvorodená dcéra, ktorá zostala u Stolanusa to uznala a milovala Annu a Joachima ako dieťa miluje rodičov, ale bola si istá, že nie je tou dcérou, ktorú mala Anna porodiť.
Bezdetnosť manželky bola v Starom zákone vždy vykladaná ako Boží trest za nejaký poklesok. Uplynulo takmer dvadsať rokov, odkedy sa im narodila prvá dcéra a pre oboch to bol nepríjemný čas plný ústrkov a posmechu. Mnohí Annu a Joachima tupili, že musia byť zlými ľuďmi, pretože nemajú žiadne deti a že ich dcéra, žijúca v dome starého otca Stolanusa je iba Annou podstrčené dieťa. Keby to nebolo tak, mali by ju pri sebe. Aj preto sa obaja manželia ešte viac ponorili do modlitby.
Čosi podobné sa stalo tiež inej Anne, matke veľkého proroka Samuela, ktorá v trpkosti duše nariekala pre svoju dlhoročnú bezdetnosť: "Pane zástupov, ak láskavo zhliadneš na biedu svojej služobnice a spomenieš si na mňa, ak na svoju služobnicu nezabudneš a dáš svojej služobnici mužského potomka, darujem ho po všetky dni jeho života Pánovi a britva sa jeho hlavy nedotkne." (1Sam 1, 11)
Joachim a Anna našli pri tejto spomienke útechu a zosilnili svoje modlitby. Možno práve po vzore Samelovej matky sa Joachim rozhodol ísť do jeruzalemského chrámu, aby obetoval a Boh vyslyšal ich túžbu. Lenže tam ho čakala ťažká skúška, ktorá otriasla jeho srdcom.
Jeden kňaz, ktorý sa volal Ruben ho s pohŕdaním odstrčil od oltára: "Odíď so svojou obetou, lebo nie si hoden, aby si pristúpil k oltáru s ostatnými ľuďmi, pretože si zlorečený od Boha, pretože Boh manželstvo dosiaľ nepožehnal." A prikázal, aby Joachimove dary neboli vystavené ako dary ostatných na pravej strane nádvoria na viditeľnom mieste, ale ich odložili stranou. Pre zbožného muža to muselo byť veľké zahanbenie, ale určite to v ňom vyvolalo aj smútok.
Aby sa vyhol ľuďom, nikomu, ani manželke, nič nepovedal a odišiel do Betánie, odkiaľ ešte kráčal osem míľ do hôr k pastierom, kde trávil čas v modlitbách a pôste celých deväť mesiacov. Anna medzitým žila ako "slamená vdova", trápiaca sa, kde je Joachim. Až keď sa neskôr dozvedela od pútnikov, aká veľká potupa sa stala Joachimovi v chráme od kňaza, začala horko plakať, zamkla sa do svojej izby a nikomu sa neukazovala. V izbe sa modlila a nemohol ju nikto utešiť, pokým sa nedozvedela, kde sa nachádza jej manžel Joachim. Po piatich týždňoch bolesti a zármutku ju postihol ďalší kríž.
Jedna zo slúžok často predhadzovala Anne jej neplodnosť. Raz, bolo to na začiatku sviatkov, chcela ísť dievčina na slávnosť, čo bolo podľa prísneho poriadku esénov nemožné a tak jej to Anna nedovolila. Slúžka jej preto v zlosti vykričala, že "si zaslúži, aby bola neplodná a opustená svojím manželom, pretože je taká tvrdá a nespravodlivá." Anna sa vtedy rozhodla poslať slúžku späť k rodičom s darmi a odkazom, aby svoju dcéru prijali z jej domu tak, ako jej bola nimi odovzdaná, pretože ju už dlhšie nemôže opatrovať. Potom odišla do svojej izby a horko plačúc sa modlila.
Večer sa vybrala na dvor, posadila sa pod veľký strom a pri zapálenej lampe sa modlila. Volala k Bohu, že ak jej teda zatvoril lono, nemal by aspoň od nej vzďaľovať jej zbožného manžela Joachima a vtedy sa jej zjavil anjel: "Anna, upokoj si srdce, lebo Pán vyslyšal tvoju modlitbu," povedal jej a dodal, aby sa na druhý deň vybrala s dvomi služobníkmi do Jeruzalemu do chrámu a tam sa pod Zlatou bránou stretne s manželom. Uistil ju, že Joachim je už na ceste a jeho obeta bude teraz prijatá.
Anna sa vrátila do domu a po zvyčajne dlhej modlitbe si ľahla spať. Počas spánku ju prenikla žiara a Anna, otrasená vnútorným vnímaním sa prebudila, vzpriamene sa posadila a vedľa seba videla postavu, ktorá písala na stenu napravo od jej postele veľké hebrejské žiariace písmená. Text znamenal, že Anna počne, jej plod bude celkom ojedinelý a tiež sa zmieňovali o Abrahámovi a jeho požehnaní, ktoré je prameňom tohto počatia.
Anjel sa zjavil aj u Joachima a prikázal mu, aby priniesol obetu do chrámu a prisľúbil mu vyslyšanie. Dodal, že má prejsť Zlatou bránou. Ostýchavému Joachimovi tiež povedal, aby sa nebál putovať do chrámu, lebo kňazom to už bolo zjavené. A skutočne tak bolo: keď Joachim prichádzal s dvomi barančekmi a tromi kozliatkami k chrámu, dvaja kňazi mu vyšli v ústrety. Jeho obeta bola prijatá a spálená ohňom.
Keď stúpal dym z obete hore, na obetujúceho kňaza a Joachima zostúpil lúč žiary. Kňaz však odišiel od oltára a Joachim zostal pred ním sám po celú noc a s veľkou túžbou sa modlil. Vtedy k nemu pristúpila žiariaca postava a dala mu zvitok, ktorý si Joachim vložil pod šaty na hruď.
Anjel mu povedal, že Anna počne nepoškvrnené dieťa, z ktorého vzíde spása sveta. "Nebuď zarmútený pre svoju neplodnosť, lebo tá nemá byť tvojou hanbou, ale tvojou slávou," povedal mu a ukázal mu mihotajúcu guľu, ktorú zdvihol do výšky a vznikali v nej mnohé obrazy - Najsvätejšia Trojica, pod ktorou bol raj, Adam s Evou, potom pád do hriechu, prísľub vykúpenia, Archa zmluvy a rôzne predobrazy Panny Márie.
Potom vyviedol anjel Joachima zo svätyne a keď sa stretol s Annou, zanietene sa objali. Vtedy ich obklopili anjeli a manželia sa tak nachádzali v žiare a veľkej sláve. Podľa rozprávania Kataríny Emmerichovej, že práve tento moment bol počatím Panny Márie: "Mária bola počatá tak, ako by nastalo, keby nedošlo k pádu do hriechu."
Čo si z toho môžeme odniesť?
Napríklad to, že aj svätí prežívali kríže a ten náš nie je jediný. Alebo si vždy, keď nedostávame to, za čo sa modlíme, pomyslime na týchto manželov, ich vieru a neochabujúcu nádej. Ani ich neobišla ľudská zloba a výsmech, keď ich hanili, že sú bezdetní. Ukázali nám, že máme byť trpezliví a celkom sa odovzdať do Božej vôle. On sa skutočne postará... A tiež to, že prosiť v modlitbe o pomoc niektorého svätého nie je urážkou Najvyššieho. On sa rozhodol dať nám rodinu, priateľov, ktorí nám pomáhajú z neba svojím príhovorom.
Modlitba k svätému Joachimovi
Vznešený a slávny patriarcha, svätý Joachim, akú radosť mi spôsobuje myšlienka, že si bol vyvolený medzi všetkými Svätými, aby si spolupôsobil pri Božích tajomstvách a obohatil svet vznešenou Matkou Božou, najsvätejšou Pannou Máriou!
Pre túto jedinečnú výsadu si sa stal veľmi mocným u Matky i Syna, takže nám môžeš vyprosiť tie milosti, ktoré nutne potrebujeme. S touto dôverou sa preto utiekam pod tvoju premocnú ochranu a odporúčam ti všetky svoje potreby i potreby svojej rodiny, duchovné aj časné a najmä ti porúčam tú milosť, po ktorej túžim a ktorú očakávam od tvojho otcovského príhovoru.
Pretože si bol veľmi dokonalým vzorom vnútorného života, vypros mi vnútornú uzobranosť a odpútanie sa od všetkých pominuteľných statkov tohto sveta a tiež vytrvalú lásku k Ježišovi a Márii. Vypros mi aj oddanosť a úprimnú poslušnosť Svätej cirkvi a Svätému Otcovi, ktorý ju riadi, aby som tak žil a zomrel majúc dokonalú vieru, nádej a lásku a vzývajúc najsvätejšie mená Ježiš a Mária došiel k spaseniu. Amen.
Modlitba k úcte svätej Anny
Slávna svätá Anna, kľakám pred tebou so srdcom plným úprimnej úcty. Ty si tým výsadným a nad iné milujúcim tvorom, ktorá si si pre svoje mimoriadne cnosti zaslúžila od Boha tú zvrchovanú milosť, že si dala život Rozdávateľke všetkých milostí, požehnanej medzi ženy, Matke vteleného Slova, najsvätejšej Panne Márii.
Keď uvažujem o tvojom takom vznešenom omilostení, prosím ťa, dobrotivá Svätica, aby si ma prijala do počtu svojich skutočných ctiteľov, za ktorého sa prehlasujem a chcem ním byť po celý svoj život. Prijmi ma do svojej mocnej ochrany a vypros mi od Boha, aby som nasledoval tie cnosti, ktorými si bola tak bohato ozdobená.
Daj, aby som poznal a horko oplakával svoje hriechy. Vyžiadaj mi veľmi živú lásku k Ježišovi a Márii a milosť, aby som verne a vytrvalo plnil povinnosť svojho stavu. Ochraňuj ma počas môjho života od každého nebezpečenstva a prispej mi v hodine smrti, aby som sa spasil, dostal sa do raja a tam s tebou, najšťastnejšou matkou, chválil večné božie Slovo, ktoré sa stalo človekom v lone tvojej najčistejšej dcéry, Panny Márie. Amen.
3x Otče náš..., Zdravas‘ Mária..., Sláva Otcu
Masima - Verím a Dôverujem
