%20(1).jpg)
V peruánskom Etene sa stal v roku 1649 eucharistický zázrak. Túto udalosť, ktorá je zaznamenaná vo Vatikánskej knižnici v Ríme, v Generálnom archíve Indie v Seville v Španielsku a v knižnici kláštora sv. Františka v Lime, oslávil aj blahoslavený Carlo Acutis, ktorý ju zaradil do svojej slávnej zbierky eucharistických zázrakov.
20. januára 1649 boli z kláštora svätej Kláry v Quite ukradnuté cibórie a posvätené hostie. Keď sa smutná správa dostala do severného Peru, slúžili sa omše za zadosťučinenie. O pol roka neskôr, 2. júna 1649, bola v predvečer Sviatku Kristovho tela, vystavená Najsvätejšia sviatosť.
Na konci bohoslužby sa františkánsky mních Jerome de Silva Manrique chystal vrátiť monštranciu do svätostánku, ale zrazu sa zastavil. V hostii sa zjavila žiarivá tvár Dieťaťa Ježiška, orámovaná hustými hnedými kučerami padajúcimi až po plecia. Obraz Dieťaťa Ježiška a tri prepojené srdcia žiarivej bielej farby pozorovali všetci veriaci, prítomní v kostole.
Druhé zjavenie sa odohralo o niekoľko dní neskôr, konkrétne 22. júla toho istého roku, počas osláv k úcte svätej Márie Magdalény, ktorá je patrónkou mesta. Podľa svedectva brata Marca Lopeza, predstaveného kláštora v Chiclayo, sa počas vystavenia Najsvätejšej sviatosti "Božské dieťa Ježiš opäť zjavilo v hostii, oblečené v purpurovej tunike", pod ktorou mal košeľu do polovice hrudníka, podľa zvyku juhoamerických Indiánov.
Traduje sa, že Božské Dieťa sa prostredníctvom tohto znamenia chcelo stotožniť s mochikánskymi obyvateľmi Peru a prejaviť im svoju lásku. V zjavení, ktoré trvalo asi 15 minút, mnohí veriaci videli aj tri malé srdcia, spojené medzi sebou, ktoré symbolizovali Tri Osoby Najsvätejšej Trojice: Otca, Syna a Ducha Svätého, prítomných v posvätenej Hostii.
Táto udalosť vyvolala silnú miestnu oddanosť a sviatok Božského dieťaťa Etena sa oslavuje každoročne a priťahuje mnoho pútnikov.
Masima - Verím a Dôverujem
