%20(1).jpg)
Hoci je dnes je meno sestry Magdalény z Kríža takmer zabudnuté a jej príbeh takmer neznámy, z dokumentácie Maurica Garcona sa dozvedáme, že bola v 16. a 17. storočí známa v celom kresťanskom svete.
Z prepisu jej súdneho procesu napísal Maitre Maurice Garcon pozoruhodnú knihu o jej živote, pričom použil prepis z jej súdneho procesu. Medzi tými, ktorí sa jej falošným mysticizmom nedali oklamať, bol napríklad svätý Ignác z Loyoly, ktorý bol voči nej nedôverčivý a hovorí sa, že bol kvôli tomu aj v roku 1541 vážne napomenutý Martinom de la Santa Cruz, ktorý sa ho k Magdalene snažil nakloniť akceptovaním jej vonkajších znamení a tiež aj svätý Ján z Avily (neskorší Učiteľ cirkvi), ktorý bol voči nej veľmi skeptický a keď prišiel do Cordoby, diskrétne mu bolo zabránené, aby sa s ňou stretol.
Počas najbližších volieb abatiše v roku 1542 dostala Magdalena len veľmi málo hlasov, a Isabela Najsvätejšej Trojice bola zvolená len s veľkou rezervou. Ako odškodnenie (možno aj ako odplatu za svoje vlastné poníženie) uložila Magdalene urobiť jazykom toľko znakov kríža, koľko je v jedálni dlaždíc. Magdalena uprostred miestnosti však upadla do extázy. V minulosti, vždy keď sa tak stalo, ju sestry odviedli do cely, teraz ju ponechali v ľavej časti jedálne a zostala tam aj počas niekoľkých hodín v noci. Po "extáze" sa nakoniec sama vrátila do cely.
Pochybnosti narastali, Magdalena bola opäť podozrievaná z tajného prijímania potravy, pretože ona samotná tvrdila, že má tvrdý pôst už viac ako tridsať rokov. K pochybnostiam sa pridalo aj to, že jedného dňa priniesli abatiši železnú skrinku s hostiami, ktorú našli pod posteľou Magdaleny a tak sa dalo dokázať, že zázrak spontánneho prijímania, ktorý v minulosti predvádzala, bol len klam.
Magdalena v roku 1543 vážne ochorela, a pre abatišu to bol dobrý dôvod, aby ju prinútila ku generálnej spovedi. Ale v okamihu, keď si spovedník dal na seba štólu, Magdalena dostala kŕče, čím v kňazovi vzniklo podozrenie na posadnutosť démonom a tak poslal po lekára, ktorý sa vyznal dobre aj v duchovnom živote.
Pri skúmaní Magdaleny si všimol, že jej oči počas extázy zostali ustálené a pevné, čo je jedným zo znakov skutočnej extázy. Keď ju potom pichol ihlou, mníška nereagovala, no keď ihlu ponoril do svätenej vody, okamžite začala stonať. To ho naviedlo k podozreniam a obavám, že môže byť, alebo dokonca je posadnutá démonom.
Magdalenina choroba sa časom zhoršila, zdalo sa, že je naozaj znepokojená a často k sebe volala lekára, aby ju informoval o jej zdravotnom stave. Raz v decembri počula: "Umrieš, ďalšie Vianoce už neuvidíš." Zúfalá sa pretočila na posteli, vstala a povedala tajomné slová: "1544! Štyridsaťštyri rokov, ako bolo oznámené. Vezmite ma do pekla!" Potom sa vrátila do postele a začala sa hrozne rúhať, zrazu sa náhle neviditeľnou silou dostala z lôžka a visela vo vzduchu. Potom niekoľkokrát ťažko spadla na posteľ bez toho, aby si ublížila.
Abatiša sa rozhodla obrátiť na starého skúseného kňaza, reverenda Dona Juana z Cordoby, aby preskúmal Magdalenu a ak bude potrebné, okamžite aj riešil. Starý kňaz pozrel na Magdalenu a vyriekol: "V mene Ježiša, nariaďujem vám opustiť túto úbohú ženu a vyzývam ťa, povedz svoje meno!" Démon najskôr vypustil strašný výkrik s menom Balbano, ako je rozpoznané.
Neskôr sa počas exorcizmu zistilo, že ju ovplyvňoval aj ďalší démon s menom Pattorio. Démonický smiech sa zintenzívnil a slová, ktoré prednášal, boli hrozné. Sám sa oslavoval za všetky nepokoje, ktoré dokázal za toľko rokov v kláštore spôsobiť a prisahal, že sa vráti.
Reverend Don Juan bol tak schopný aspoň zistiť silu strašného zamorenia a možno aj posadnutosti. Táto novinka sa rýchlo šírila najprv medzi mníchmi, neskôr aj medzi kňazmi po Cordobe, až zaplavila celé Španielsko.
Nasledujúci deň prišiel k lôžku umierajúcej mníšky osobne provinciál františkánov. Zostal pri nej niekoľko hodín a dostal od nej celé spovede, o ktorých však nič nepovedal. Ale tí, čo ho neskôr stretli si všimli, že nosí ťažké bremeno, strašné tajomstvo, nočnú moru, celý život "svätej" Magdaleny z Kríža, diabolskej abatiše z Cordoby.
Sestra Magdalena z Kríža priznáva svoju dohodu s diablom
Neskôr bol k nej vyslaný inkvizítor, aby túto tŕnistú záležitosť vyšetril na základe výslovného príkazu kardinála Juana Pardo de Travera, primáta Španielska. Bol oveľa mladší, než reverend Don Juan a správal sa k nej dôverne.
Magdalena mu prezradila, že krásny mladý muž, ktorý sa jej objavil keď mala päť rokov, bol v skutočnosti diabol. Sľúbil jej slávu a rešpekt každého, ak ho bude stále počúvať. Bol to satan, ktorý jej dal značku tým, že sa dotkol jej dvoch prstov, ktoré odvtedy prestali rásť. A bol to on, ktorý ju učil, že má prestať prijímať hostie a pomáhal jej pri simulácii extáz. Jej volania v noci neboli inšpirované extatickou láskou, ktorú mala voči Stvoriteľovi, ale zlou láskou démonov.
Inkvizítor bol po vypočutí takého znepokojujúceho priznania zdesený a takmer inštinktívne robil znak kríža na sebe. Magdalena ho v tej chvíli začala urážať a vyslovovala odporné slová. Potom sa začala váľať po podlahe cely a hrýzla všetko čo mohla, pričom robila neslušné pózy a napodobňovala odporné kopulácie, ktoré s Balbanom vykonávala takmer štyridsať rokov.
Skúsený inkvizítor požiadal staršie, skúsenejšie mníšky, aby zostali na chodbe a zapisovali slová padnutej Magdaleny, aby ich mohli dokumentovať a neskôr poslúžili aj ako svedkovia. Prípad „Magdalena z Kríža“ bol odtiaľ dobre zdokumentovaný a rýchlo pripravený.
Počas rozšíreného priebehu vypočúvaní, ktoré boli súčasťou prebiehajúceho exorcizmu, a počas ktorého Balbano len veľmi neochotne po vyháňaní opúšťal Magdalenu sa zistilo, že najviac zlých a ohavných spôsobov bolo použitých na podkopanie Magdaleninej duše už v jej útlom veku. Predpokladalo sa, že si ju pravdepodobne vybral preto, lebo bola zbožná a oddaná Bohu. Preto sa vo svojej veľkej zlosti snažil ulúpiť Boha o jedného z obľúbencov. Ale, ako sa neskôr ukázalo, Boh je skutočným víťazom...
Počas prebiehajúceho exorcizmu sa dozvedel, že keď vstúpila do vyššieho dievčenského veku, prestal sa jej démon Balbano objavovať ako krásny mladý muž. Keď ho jednej noci, ako obvykle čakala, predstavil sa jej v podobe rozptyľujúcej sa hmly, ktorá kondenzovala a mala podobu veľmi vysokého muža s dlhými vlasmi vyžarujúci červenkasté svetlo. Zvolala: "Ježiš!" čo sa Balbanovi samozrejme nepáčilo, horiacou rukou ju zodvihol a nechal padnúť na zem.
Potom bola nútená pozorovať toto strašidelné stvorenie, ktoré sa jej ukazovalo v odporných premenách od človeka až po ohavné zviera. Táto bytosť bola odpudzujúca a mníška v hrôze opisovala jeho široký plochý nos, skrútené nohy a bezzubé ústa. Prikázal jej, aby sa okamžite stala jeho ženou a uisťoval ju, že nestratí panenstvo, sľuboval, že jej zdanlivá svätosť bude rásť iba úmerne s radosťami, ktoré s ním strávi. Magdalena, duchovne slabá sa mu potom oddala a bol to opäť ten krásny mladý muž, ktorého k sebe prijímala.
Vzápätí priznala, že to bol on, kto jej tajne nosil jedlo a skutočne s ním bola tehotná. Bolo jej povedané, že ak bude nasledovať jeho pokyny, nič neriskuje. Považovali za zábavné zavádzať mysle mníšok, kňazov i laikov, ktorí skutočne uverili, že je tehotná a po tom, čo z jej tela v ten "slávny" Štedrý večer vyšla silným výdychom monštruózna húsenica, sa znovu zmenila na Balbana a opätovne ju ovládol nebývalou silou.
Všetci boli zhrození, mysleli si, že je Magdalena milovaná Bohom, ale v skutočnosti bola milovaná diablom. Medzi nimi sa našli aj takí, čo sa jej falošným mysticizmom nedali oklamať, ako svätý Ignác z Loyoly, ktorý bol voči nej nedôverčivý a hovorí sa, že bol kvôli tomu aj v roku 1541 vážne napomenutý Martinom de la Santa Cruz, ktorý sa ho k Magdalene snažil nakloniť akceptovaním jej vonkajších znamení a tiež aj svätý Ján z Avily (neskorší Učiteľ cirkvi), ktorý bol voči nej veľmi skeptický a keď prišiel do Cordoby, diskrétne mu bolo zabránené, aby sa s ňou stretol.
Magdaléna z Kríža, rovnako ako jej menovkyňa Mária Magdaléna, sa hlboko kajala z démonov, ktorí ju vlastnili. Ako sa píše v Písme, Ježiš vyhnal z Márie Magdalény sedem zlých duchov (Mk 16,9) a stala sa veľkou kajúcnicou. Tradícia hovorí, že zvyšok života strávila v jaskyni, aby robila pokánie a nápravu jej mnohoročných hriechov a stala sa mimoriadne svätou. V skutočnosti si Ježiš vybral Máriu Magdalénu ako jednu z prvých svedkov Slávy jeho Vzkriesenia.
Magdalena z Kríža, ktorú démoni museli počas exorcizmu opustiť a boli nútení odhaliť, že navždy opúšťajú telo a dušu posadnutej ženy, bola 3. mája 1546 súdená náboženským tribunálom. Veľkým inkvizítorom tohto tribunálu bol kardinál Jimenez, neskôr primát Španielska, vymenovaný samotnou Isabelou z Kastílie, a práve z toho dôvodu bola Magdalena prenesená do väznice v Alcazare, aby sa tam podrobila ďalším výsluchom.
Magdalena už mala šesťdesiatjeden rokov, bola neobyčajne kajúcna za všetko, čo urobila a prosila dvor, aby jej trápenie rýchlo ukončil a odovzdal ju do očistných plameňov. Sudcovia sa ale rozhodli inak. Pre jej vysoký vek, úprimné priznanie a kvalitu pokánia jej rozsudok značne zmiernili. Považovali ju za úbohú obeť démona a možno si aj pripomenuli na dni jej slávy, kedy ju aj oni chválili v presvedčení, že je skutočne mimoriadna svätica. Veľkú časť viny dali démonom Balbanovi a Pattoriovi, najviac však Balbanovi a nie samotnej Magdalene, pretože v dobe, kedy ju démon (i) začal(i) ovplyvňovať, bola neskúsenou dievčinou. Mali za to, že v mladosti bola ťažko zastrašovaná démonom a došli k záveru, že jej vina je značne znížená kvôli jej mladému veku vo vtedajšej dobe.
Katolícka viera je založená na princípe, že Božie skutky sú večné a nekonečné. Naopak, tie z druhej strany, diabolské, sú vždy obmedzené v čase a priestore. Magdalena priznala, že je to preto, lebo v roku 1544 jej dohoda s diablom došla ku koncu. "Je to strach z pekla," ako sama hovorila, "ktorý urýchľuje jej odhalenie." A je to tiež Boh, ktorý vo svojej nekonečnej láske a milosrdenstve ovplyvňuje všetky jej priznania a navádza ju k hlbokému pokániu. A je to Boh, ktorý ju uisťuje, že bude žiť, ak sa prizná.
Stala sa hrdinkou v pokání, ale bolo to v čase falošnej cnosti a slávy. Sudcovia sa rozhodli, že sestra Magdalena má byť vedená na popravisko s upchatými ústami, povrazom okolo krku a sviečkou v ruke a má tam zostať vystavená aj počas veľkej omše a zriekať sa svojich rozmanitých chýb.
Po dobu troch mesiacov musela chodiť s odhalenou tvárou, bez čierneho závoja, aké nosia mníšky v každej činnosti a pri pohybe kláštora musela byť vždy ako posledná. Magdalena sa zriekala a so slzami v očiach sa kajala pred katedrálou, ktorú stavala vďaka podvodom v spojení s démonmi.
Tiež jej bolo nariadené ísť do františkánskeho kláštora v Burgose, kde žila dlhé roky v ľútosti a pokání bez upadania do čo len najmenších chýb. V mladom veku podľahla veľkej pýche a falošným prísľubom démona, keď jej ponúkol vážnosť a moc. Neskôr si všetci boli istí, že až dlhý čas pokánia a hlbokej pokory ju urobili hodnou ísť do raja.
Sestra Magdalena z Kríža zomrela v roku 1560 vo veku sedemdesiatštyri rokov. Jej meno je dnes takmer zabudnuté a takisto je prakticky neznámy aj jej pozoruhodný príbeh. Bola tak vysoko známa svojou svätosťou, že bola poradkyňou kráľov, cisárov a predovšetkým vyšších cirkevných hodnostárov.
Záver dlhodobého a podrobného súdneho procesu dospel k výsledku, že skutočným a jediným oklamaným je diabol sám. Jeho úskoky zastrašovania a zneužívanie Magdaleny v konečnom dôsledku posilnilo u ľudí vieru a samotná Magdalena, ktorá mu bola dlhé roky podriadená, sama utiekla spod jeho zlovlády prostredníctvom Moci a Milosrdenstva Boha. Pravda prekonáva klamstvá a podvody démonov, ktorými ovplyvňuje prostredníctvom svojich démonov.
Pre tých, ktorí študujú život vizionárov a mystikov cirkvi, by mal Magdalenin život, plný mnohých údajných nadprirodzených a mystických darov, dokonale napodobňujúcimi tie, ktoré boli poskytnuté autentickým mystikom, slúžiť ako veľmi vážne varovanie, ako dokáže diabol napodobňovať Božie diela a zatiaľ čo tak robí, dokáže byť mimoriadne presvedčivý. Ako vidieť, v prípade Magdaleny bol schopný oklamať aj kardinálov, kňazov, teológov a iných, ktorí boli v mystickom živote a duchovných záležitostiach veľmi skúsení.
Hlavnou príčinou, ktorá umožnila priebeh démonických podvodov v živote sestry Magdaleny bola neprítomnosť kňaza, duchovného vodcu, ktorý by ju viedol a rozoznal jej údajné mystické dary a nadprirodzené milosti.
Poslušnosť je testom Cirkvi a zdá sa, že sestra Magdalena nikdy nebola podrobená k poslušnosti duchovnému vodcovi. Inak by jej podvody boli odhalené oveľa skôr. Mystici a vizionári by mali byť vždy vedení kňazom, duchovným usmerňovateľom a mal by to byť vždy kňaz, ktorý riadi mystika a nie naopak.
Kňaz, duchovný vodca, zastupuje Krista a jeho autoritu v Cirkvi, preto by mystické a nadprirodzené milosti mali byť podrobené tomuto orgánu, aby pomohli rozoznať ich pravosť. Jednou z duchovných lekcií je – že nie všetko, čo sa blyští, je nevyhnutne zlato a diabol nenapodobňuje cín, ani meď a striebro, snaží sa falšovať zlato. Preto musíme byť veľmi opatrní, aby sme jeho falošnými podvodmi neboli uvedení do omylu. Obracajme sa o pomoc len k Bohu!
Masima - Verím a Dôverujem
Tento článok bol dávnejšie preložený a zverejnený na našom predošlom webe Tichý Prameň
