%20(1).jpg)
Giuseppe Melchiorre Sarto sa narodil v chudobnej talianskej rodine ako jedno z desiatich detí. Stal sa prvým pápežom 20. storočia a pre katolíkov je stále veľkou inšpiráciou.
Pápež Pius X. je povestný najmä svojou liturgickou a kanonickou reformou. Svojho hesla - Všetko obnoviť v Kristovi - sa držal počas celého svojho pontifikátu. Ako desaťročný bol 1. 9. 1845 birmovaný a až takmer o dva roky neskôr, 6. 4. 1847, mohol pristúpiť k vytúženému prvému svätému prijímaniu. Vtedy ako malé dieťa vyhlásil: "Keby som bol pápežom, tak to zmením."
Presne tak sa aj stalo. Ako pápež posunul vek pristúpenia k prvému svätému prijímaniu na 7 rokov, veriacich povzbudzoval k častému a pravidelnému prijímaniu Eucharistie a mal pevnú oddanosť a úctu k Panne Márii.
Pápež Pius X. tiež varoval pred modernistickou teológiou, veriacich nabádal k čítaniu Písma, obnovil gregoriánsky chorál, zrevidoval breviár, zreorganizoval kúriu a inicioval kodifikáciu kanonického práva.
Posledné mesiace života pápeža Pia X. boli poznačené rastúcim medzinárodným napätím, ktoré podľa jeho predstáv nevyhnutne viedlo k vojne nebývalých rozmerov, ktorú často nazýval "il Guerrone" (Vojna) a aby jej zabránil, obetoval svoj život Bohu.
Bohužiaľ, útok v Sarajeve, pri ktorom bol arcivojvoda František Ferdinand, dedič rakúsko-uhorského trónu, a jeho manželka zavraždení srbským nacionalistom, rozpútal smrtiacu vojnovú mašinériu a nepriateľstvo sa skončilo, keď Srbsko napadlo Rakúsko: bol to začiatok prvej svetovej vojny, takej hroznej a smrteľnej, že si zaslúžila označenie "Veľká vojna" (Piova intuícia sa, žiaľ, nemýlila).
Hovorí sa, že cisár František Jozef I. požiadal pápeža, aby požehnal rakúsko-uhorské armády, pretože boli súčasťou katolíckej mocnosti, na čo pápež odpovedal: "Žehnám mier, nie vojnu."
Invázia Nemecka do Belgicka a Luxemburska – katolíckych aj mierumilovných krajín – začiatkom augusta spôsobila Piovi X. veľký zármutok, ktorého zdravie sa viditeľne zhoršovalo. Niekoľko dní pred odchodom z tohto sveta sa s kardinálom Cassettom rozlúčil týmito slovami: "Vaša Eminencia, modlite sa k Bohu, aby ma ráčil odstrániť z tejto Kalvárie."
20. augusta 1914 pokorný Giuseppe Sarto odovzdal svoju dušu svojmu Stvoriteľovi. Jeho srdce nedokázalo zniesť utrpenie, keď videlo, ako sa ľudstvo ponára do toho, čo jeho nástupca Benedikt XVI. nazval "zbytočným krviprelievaním".
3. júna 1951 ho pápež Pius XII. blahorečil a tiež ho aj 3. septembra 1954 kanonizoval. Jeho pozostatky sú uctievané v bočnej kaplnke evanjeliovej lode patriarchálnej baziliky svätého Petra vo Vatikáne.
Desať citátov svätého pápeža Pia X., ktoré môžu pomáhať rozdrviť hlavu satana v našom živote:
1. Aká cesta vedie k Ježišovi Kristovi? Máte ju pred očami: je to Cirkev. Je našou povinnosťou všetkým pripomínať, veľkým aj malým, že pre našu večnú spásu je absolútne nevyhnutne nutné hľadať útočisko práve v cirkvi.
2. Narodil som sa v chudobe, žijem v chudobe a v chudobe chcem tiež zomrieť.
3. Satan vládne s takou mocou vďaka ľahkovážnej slabosti katolíkov.
4. Svätý ruženec je najkrajšia a na milosti najbohatšia modlitba zo všetkých modlitieb. Je to modlitba, ktorá sa dotýka samotného Srdca Božej Matky a pokiaľ chcete, aby vo vašich domovoch zavládol pokoj, modlite sa ruženec ako rodina.
5. Sväté prijímanie je najkratšou a najistejšou cestou do neba.
6. Každé srdce bez výnimky túži po pokoji. Ale bláznom je ten, kto hľadá pokoj mimo Boha. Keď totiž vyženieme Boha preč, vyhostíme zo seba právo a spravodlivosť; a keď zlyhá spravodlivosť, stráca sa aj všetka nádej na pokoj.
7. Je nutné, aby sa deti ešte predtým, než ich ovládnu vášne, sýtili Kristom. Tak totiž budú môcť s väčšou silou a odvahou odolávať útokom diabla, tela a ďalších nepriateľov, či už vnútorných, alebo vonkajších.
8. Je pravda, že žijeme v strašnej dobe, v dobe, v ktorej si bez výčitiek môžeme osvojiť nárek proroka: (...) niet vernosti, niet milosrdenstva, ani poznania Boha niet v krajine! (Oz 4,1) A predsa máme i v tejto prílivovej vlne zla pred očami najmilostivejšiu Pannu Máriu ako oblúk dúhy v oblakoch, ako tú, ktorá zmieruje Boha s človekom.
9. Najväčšou prekážkou apoštolátu cirkvi je ustrašenosť a váhavosť, lepšie povedané strach a zbabelosť veriacich.
10. Nech zúri búrka a nech stemnie obloha - ale nič z toho by nás nemalo vydesiť. Ak dôverujeme Márii tak, ako by sme mali, rozoznávame v nej Pannu Najmocnejšiu, ktorá svojou čistotou a nedotknutou nohou rozdrvila hlavu hadovi.
Svätý pápež Pius X., oroduj za nás!
