%20(1).jpg)
Mariam Baouardy priplávala v máji 1863 do Marseille, kde sa v jednej domácnosti mala starať o kuchyňu. Bola veľmi mladá a madam Naggiar sa cítila povinná ju dôkladne kontrolovať. Mariam nesmela chodiť každý deň na omšu, na spoveď a sväté prijímanie, ako bola predtým zvyknutá. Pre tieto obmedzenia si našla iné miesto, kde sa jej zbožnosti nekládli takéto prekážky.
Prv, než Mariam vstúpila do rehole, bola pre svoju vernosť obdarovaná mimoriadnymi milosťami, ktoré boli stále väčšie. Prvý raz sa dostala do vytrženia, trvajúcom dve hodiny, ale neprikladala mu veľkú dôležitosť. O štyri mesiace neskôr mala v gréckokatolíckom kostole druhú extázu, ktorá vzbudila rozruch.
V extáze sa ocitla v okamihu, keď sa pri svätom prijímaní priblížila k oltáru a zvolala: "Otče, vy mi podávate dieťa!" a padla na zem ako mŕtva. Nedokázali ju prebrať a tak zavolali niekoľko lekárov, ktorí jej podávali najsilnejšie prostriedky, aby ju vytrhli z tvrdého spánku, ale márne. Nedokázali si to vysvetliť. V tomto stave zostala štyri dni a iba podľa tváre vedeli, že nezomrela. Neskôr musela Mariam pod poslušnosťou vyrozprávať všetko, čo sa dialo...
"Bola som prenesená do neba, videla som Pannu Máriu obklopenú anjelmi, po stranách stáli nespočetné zástupy panien. Bola som oproti nim maličká, úplné nič, zároveň som však cítila, že ma všetky tieto duše objímajú s veľkou radosťou."
Mariam Baouardy sa vrhla pred Pannou Máriou na kolená a spýtala sa: "Matka moja, necháš si ma tu nastálo?" Ale Svätá Panna jej odvetila, že jej ešte veľa chýba. Okrem toho začula hovoriť jednu pannu: "Matka naša, do neba sa nedostávame veľkými skutkami, ktoré konáme na zemi, ale úplnou vernosťou. Keby som sa vrátila znovu na zem, konala by som každý skutok s ešte väčšou dokonalosťou."
Táto panna vysvetlila Mariam, že ju Boh poveril, aby jej ukázala slávu neba, rovnako tak aj to, čo sa deje na zemi, v očistci a v pekle. "Priviedla ma k Ježišovi Kristovi, nášmu Spasiteľovi, celý horel láskou a pri ňom stálo dvanásť apoštolov. Ukázala mi vojsko mučeníkov i duše, ktoré prešli na zemi veľkými protivenstvami. Tí nepreliali svoju krv ako mučeníci, napriek tomu s nimi zdieľajú rovnakú slávu, pretože verne niesli svoj kríž.
"Každý nesie svoj kríž, a keď Boh vidí, že nejaká duša veľkoryso prijíma práve ten kríž, ktorý jej dáva, on sám ho pomôže niesť, " povedala Mariam tá panna a ukázala jej dobrých, svätých kňazov, rovnako oslnivo žiariacich, ako panny, stojace vedľa nášho Pána a apoštolov a dodala: "Ako len Boh miluje dobrých kňazov! Keď vidí ich horlivosť pre jeho slávu, pre spásu duší, má takú radosť! Ako ich miluje! Pár z nich sem prichádza dokonca priamo, bez toho, aby museli prejsť očistcom." Mariam videla mužov, ktorí viedli kresťanský život. Z ich úst a rúk vychádzalo svetlo - odmena za ich almužny a usilovnosť v práci.
Potom jej panna znovu ukázala Máriu. Dobrotivá a nežná matka bola obklopená slávou, aj keď nie tak, ako ju mala vidieť Mariam, až tam bude navždy. A znovu jej zopakovala, že to nie sú veľké skutky, kvôli čomu príde do neba a zdôraznila jej, že duša si nesmie hovoriť: chcela by som trpieť, túžim po takom kríži, takom odriekaní a takom pokorení - pretože práve vlastná vôľa všetko zabrzdí. "Je lepšie mať menej pôstov, menej utrpenia a pokorenia z Božej vôle, než viac toho všetkého z vlastnej vôle."
Panna poučila Mariam, že najdôležitejšie je s láskou v súlade s Božou vôľou prijímať všetko, čo sa Pánovi zapáči nám poslať. "V pekle sú tiež duše, ktoré si od Boha žiadali rôzne kríže a pokorenia. Boh ich vypočul, ale nemali mať z takýchto milostí úžitok: zahubila ich pýcha. Nič nežiadajte a s vďačnosťou prijímajte všetko, čo vám dobrý Boh zošle."
O sebaklame, do ktorého upadáme, keď nám Boh zošle chorobu panna povedala: "Namiesto aby sme to využili, hovoríme si - Ach, keby som bol zdravý, mohol by som urobiť to a toto, také skutky pre Boha, pre svoju dušu... Keď prosíme o uzdravenie, nech je to vždy s touto podmienkou: Môj Bože, pokiaľ je to tvoja vôľa, pokiaľ je to k tvojej väčšej sláve, pokiaľ je to pre dobro mojej duše!"
Potom ju panna poučila o duši. Aby duša mnoho milovala Boha, nášho nebeského Otca, nežného a súcitného, nech miluje blížneho viac ako seba, nech miluje chudobných. "Ak má ktosi len jediný kúsok chleba, nech sa s nimi rozdelí a Božia milosrdná dobrota sa mu o všetko na ďalší deň postará a nikdy nedopustí, aby mu chýbalo čokoľvek potrebného. Nech je Boh všetko vo všetkom."
Duša, ktorá nemá inú snahu, než aby sa zapáčila Bohu a naplnila jeho svätú vôľu a takto miluje svojho blížneho, nech má za všetkých okolností nezlomnú, pevnú dôveru. "Všetci ľudia na zemi sú slabí, takže Boh dovolí aj tejto duši robiť chyby, aby ju upevnil v pokore. Nech nestráca nádej, ale koná pokánie, nech vyznáva všetky svoje hriechy kňazovi, a Boh jej odpustí."
O spovedi hovorila panna tieto slová: "Duša nech má dôveru, že nech by spáchala akékoľvek hriechy, keď ich všetky vyzná, budú jej všetky odpustené."
Na zemi sú tiež svätí ľudia, ktorí kvôli ľudskej krehkosti upadnú do hriechu a niekedy aj veľmi ťažkého. Diabol v tú chvíľu sústredí celú svoju snahu, aby hriešnu dušu zastrašil, aby jej zabránil vyznať svoj hriech rôznymi nabádaniami a oklamaná duša potom skryje svoj hriech, chodí ďalej k sviatostiam, ale hriechy sa nabaľujú a diabol ju napokon celú zaslepí, takže duša skončí v pekle. "V spovedi to nie je človek, ktorému sa spovedáme, ale samotný Boh," zdôraznila panna a dodala, aby si Mariam dobre zapamätala slová nášho Pána, nech jeho učeníci nikdy nezabúdajú, že im hovorí: Poďte ku mne, poďte ku mne všetci, ktorí ste pre svoju vieru na zemi utláčaní; ja som na vás nezabudol, poďte, vstúpte do radosti svojho Pána."
Potom ju panna zaviedla do očistca. Mariam to takto opísala: "Je to miesto, celé pokryté zeleňou, veľmi rozľahlé, skôr dlhšie než širšie. Koľko duší sa tam nachádza! Uzmierujú sa tam jedni s druhými. Ich hriechy sú najrôznejšie. Jedny trpia, ako by prechádzali tým najstrašnejším mučením. Utrpenie druhých sa podobá skôr pozemskej chorobe. Nie je tu žiadny oheň, každá duša si prináša svoj oheň v sebe. Nie sú tu ani démoni, ani nič iného, čo by z vonka zasievalo nepokoj."
Panna jej rozprávala, že každú sobotu zostupuje do očistca Panna Mária so sprievodom anjelov a necháva týmito blaženými duchmi vyslobodiť mnoho duší. Oslobodené duše potom radostne nasledujú svoju presladkú Kráľovnú ako malé barančeky.
"Videla som v očistci mnoho kňazov, biskupov, rehoľníčok. Napríklad jedna je tu v očistci, pretože si bez dovolenia trhala ovocie v záhrade a tiež bez dovolenia prijímala rôzne veci od svojich žiakov. Boli tu aj iné, ktoré sa ocitli v očistci preto, že nevyužili dostatočne nesmierne milosti rehoľného stavu, ďalšie kvôli nedostatku dôvery v Boha."
Po návšteve očistca sa panna s Mariam pozreli na peklo, ale nevstúpili doňho. Keď ho Mariam videla, očistec jej oproti peklu pripadal ako raj: "Duše v očistci sú podrobené Božej vôli, sú šťastné, že ich oheň očisťuje, aby mohli dospieť k blaženému nazeraniu. Zato v pekle nie je počuť nič iné, než strašný krik, kliatie a rúhanie."
Keď démoni uvideli pannu, ktorá sprevádzala Mariam, boli zdesení, pretože satan je nútený zostať bez pohnutia ako úbohý otrok, keď sa priblíži duša, celkom patriaca Bohu. Práve preto upadá do najstrašnejšej zúrivosti, keď vidí, ako ide nejaká duša do neba. Je zúrivý, lebo býval anjelom a "nejaký ľudský tvor sa teraz nad neho povyšuje."
"Pochopila som, že diabol je ako vietor," spomínala Mariam, "keď vietor vanie, všetko zatvoríme, utesňujeme diery, praskliny, aby sme sa ochránili. Duša by mala robiť rovnaké oparenia proti satanovi, mala by v sebe všetko zavrieť, aby zlému duchovi nenechala jediné prístupové miesto."
V pekle ju najviac šokoval pohľad na duše zavrhnuté pre nečisté vášne. Obklopovali ich plamene, vyzerajúce ako modly, ktoré duše na zemi tak nesmierne milovali. Lakomci boli v zovretí plameňov akoby zo zlata a striebra. U každého zatratenca mal plameň, ktorý ho obklopoval, podobu práve tej veci, kvôli ktorej došiel do zatratenia. "V pekla som videla duše zo všetkých spoločenských vrstiev, každého postavenia."
Pán počas tejto štvordňovej extázy požiadal Mariam, aby sa celý rok postila o chlebe a vode ako pokánie za hriech obžerstva iných ľudí, a aby sa obliekala čo najúbohejšie, ako pokánie za hriechy márnivosti.
Bože milosrdenstva a útechy, ty si pozdvihol svätú Máriu, pokornú dcéru Svätej zeme, k rozjímaniu nad tajomstvami svojho Syna a urobil si ju svedkom lásky a radosti Ducha Svätého. Daj nám na jej príhovor mať účasť na Kristovom utrpení, aby sme sa radovali zo zjavenia tvojej slávy. Prosíme ťa o to skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého, Boh, na veky vekov. Amen.
Masima - Verím a Dôverujem
