%20(1).jpg)
Španielsky dominikánsky mních Ján Massias, ktorý v roku 1620 evanjelizoval Peru, dostal prezývku "zlodej očistca" a je dobre známy svojím priateľstvom s ďalším svätým dominikánom, so svätým Martinom Porresom. Ale tiež sa o ňom vie, že ho Boh zvláštnym spôsobom zveril do starostlivosti svätého Jána Evanjelistu, ktorý sa mu často zjavoval.
Svätec sa narodil 2. marca 1585 ako Juan de Arcas y Sánchez v malom mestečku Riberta del Fresno v diecéze Palencia. Jeho rodičia Pedro de Arcas a Juana Sánchez boli farmári. Chudobní na pozemské statky, ale bohatí na cnosti a svoje deti vychovávali veľmi zbožne. To prispelo k tomu, že Juan sa už ako dieťa celkom zasvätil Panne Márii a rozhodol sa trikrát denne modliť sa ruženec. V tejto modlitbe zotrval - na veľký úžitok svojej duše - až do svojej smrti.
Ján a jeho sestra Mária boli malí, keď im zomreli obaja rodičia a ujal sa ich strýko Massias, ktorého meno si vzali za svoje. Ján veľmi rád zhromažďoval okolo seba svojich rovesníkov a vyučoval ich svätým veciam. Strýko mu poskytol možnosť zarábať si na každodenný chlieb ako pastier. Aj pri pasení sa modlil a rozjímal a prijal mnoho úžasných nadprirodzených darov.
Boh ho zvláštnym spôsobom zveril do starostlivosti svätého Jána Evanjelistu, ktorý sa mu často zjavoval v podobe krásneho dieťaťa. Často ho navštevovala aj Panna Mária a obaja nebeskí priatelia ho občas vzali so sebou do nádhernej krajiny, o ktorej mu vraveli, že v nej žijú a jedného dňa tam bude žiť s nimi. A hoci sa tak dialo počas pasenia stáda, zakaždým po takej návšteve našiel stádo na mieste, lebo bolo stále strážené krásnou dámou, ktorou bola samotná Panna Mária.
Svätý Ján mu tiež preukazoval službu počas jeho extáz - pomáhal mu zháňať ovce z pastviny a v noci privádzať do ovčinca. V poslušnosti svätému evanjelistovi odišiel do Južnej Ameriky nie kvôli zisku, ako jeho mnohí krajania, ale preto, že mu bolo povedané, že kdesi v tejto vzdialenej krajine je miesto, kde si Boh želá, aby mu slúžil.
25-ročný Ján po príchode do Nového sveta vstúpil do služby bohatého muža a vyše dva roky sa staral o jeho dobytok a ten mu v roku 1619 umožnil vycestovať do Ameriky - Nového sveta. Prešiel niekoľkými krajinami, až sa napokon rozhodol zostať v Peru, v Lime, kde vstúpil do dominikánskeho kláštora svätej Márie Magdalény, kde ako nevysvätený mních vykonával manuálnu prácu. O rok neskôr zložil 22. januára 1623 sľuby.
Kláštorný vrátnik Ján Massias bol súčasníkom svätého Martina de Porres, ktorý pôsobil v dominikánskom kláštore od svätého ruženca. Ján viedol v kláštore taký prísny asketický život, že jeho predstavení boli nútení zmierniť jeho kajúce praktiky. Spal iba hodinu a to kľačiac vo svojej cele pred obrazom Panny Márie, s opretou hlavou o posteľ, alebo pri nohách hlavného či ružencového oltára, prípadne na holej zemi v krížovej chodbe.
Skromne sa aj stravoval, a zvykol zbierať všetky zvyšky jedál, čo zostali v komunite a s láskou ich rozdával chudobným. Ako vrátnik mal mnoho príležitostí slúžim týmto núdznym, denne nakŕmil dvesto ľudí a jeho drevená lyžica, ktorou rozdával jedlo pri bráne kláštora je stále zachovaná. Keď sa minuli zásoby, prežehnal prázdnu misu a tá sa hneď znovu naplnila.
V jeho dobročinnosti voči chudobným mu veľmi pomáhal aj malý oslík, ktorého poslal do ulíc Limy. Na krku sa mu hompáľala malá tabuľka so žiadosťou o dary pre chudobných. Oslík, ktorý dokonale poznal svoju trasu, prechádzal ulicami a vracal sa s charitou pre chudobných mesta. Často sa zastavoval na určitých miestach a vydával hlasné zvuky, aby ľudia vyšli zo svojich domovov a priniesli svoje dary.
Zvlášť sa staral o hanblivých chudobných a jeho zázraky v prejave svojej lásky boli veľmi početné. Šíriaca sa zvesť o svätosti Jána mu priniesla vážnosť a navštevovali ho aj ľudia najvyššej hodnosti a zverovali sa do jeho modlitieb. Bola to ťažká skúška jeho pokory, lebo sa považoval za najhoršieho z hriešnikov. Keď pre svoju askézu ochorel a bol nutný veľmi bolestivý chirurgický zákrok, znášal dlhé a mučivé rezy bez zastonania. Na otázku, ako môže zostať taký nehybný pri zákroku nožom pokorne odpovedal: "Myslel som, že stojím pred Božím súdom a že tieto muky mi boli udelené za moje hriechy a v porovnaní s tými, čo som si zaslúžil, sa mi zdali malé."
Svätý Ján mal veľkú úctu k Najsvätejšej sviatosti. Slúžil ranné omše, kľačiac v adorácii pri zvuku zvona Povýšenia. Veľmi rád ozdoboval oltár na veľké sviatky a najmä procesiu na sviatok Božieho Tela. A hoci mal práce vyše hlavy, denne sa na kolenách modlil celé tri ružence za duše v očistci. Aj preto ho jeho životopisci nazývajú "zlodejom očistca".
Jeho svätý život neunikol pozorným očiam diablov, ktorí ho štrnásť rokov trápili, len čo sa začal modliť. Ján však, napriek všetkým ich snahám odradiť ho od modlitba ruženca, verne a vrúcne v tomto cvičení vytrval a tiež v láske ku krížu, ktorý visel na vrátnici.
Ján zostal 16. septembra 1645 na lôžku a jeho smrteľná posteľ sa stala svätým a šťastným "javiskom". Zjavil sa mu Božský Majster, ktorému slúžil s takou láskou, Panna Mária ružencová a milovaný Učeník, ktorých sprevádzali ďalší svätí a utešovali ho, keď Ján vyslovoval slová: "Do tvojich rúk, Pane, porúčam svojho ducha" a pokojne vydýchol.
Jánovi Massiasovi sa nielen počas života, ale tiež po jeho smrti pripisovali veľmi početné a pozoruhodné zázraky, ktoré viedli k jeho kanonizácii. Pápež Gregor XVI. ho v roku 1837 blahorečil spolu s Martinom Porresom a pápež Pavol VI. ho v roku 1975 prehlásil za svätého.
Masima - Verím a Dôverujem
