%20(1).jpg)
"Pre mňa je modlitba pozdvihnutie srdca, jednoduchý pohľad k nebu, výkrik vďačnosti a lásky, či už uprostred skúšky alebo v radosti. Skrátka, je to čosi veľké, nadprirodzené, čo mi rozširuje dušu a spája ma s Ježišom," povedala svätá Terézia od Dieťaťa Ježiš a od Najsvätejšej Tváre, ktorú v roku 1923 vyhlásil pápež Pius XI. za blahoslavenú a o dva roky neskôr za svätú.
Mária Františka Terézia Martinová, ktorú dnes poznáme aj ako svätú Teréziu z Lisieux, sa narodila 2. januára 1873. Nemala ani štyri roky, keď jej zomrela mama a otec sa s Terezkou aj jej štyrmi sestrami presťahovali do Lisieux a starostlivosť o malú sestričku prevzala na seba jej o dvanásť staršia sestra Paulína.
Deväťročná Terezka sa stala členkou Pápežského misijného diela detí a snažila sa nepremárniť žiadnu príležitosť urobiť dobrý skutok - delila sa o jedlo a peniaze, modlila sa za chudobných a trpiacich.
O päť rokov neskôr prežila na Vianoce bolestnú duchovnú skúsenosť, ktorá ju priviedla k úplnému obráteniu. Konečne prekonala duchovnú neistotu, zapríčinenú stratou mamy a veľkými krokmi sa vydala po ceste dokonalosti. Ale bola ešte veľmi mladá, aby mohla nasledovať svoje sestry, ktoré viedli kontemplatívny život v Karmeli v Lisieux.
V pätnástich rokoch sa spolu s otcom zúčastnila na púti do Talianska a pretože sa nechcela vzdať svojej túžby, s detskou smelosťou prosila pápeža Leva XIII. o vstup do Karmelu v Lisieux. Po veľkom naliehaní dostala povolenie a 9. apríla 1888 radostne prekročila prah kláštora karmelitánok, v ktorom o dva roky neskôr prijala habit a zložila svoje prvé rehoľné sľuby. Na otázku, ktorú dostala pred obliečkou, prečo vstúpila do kláštora, odpovedala: "Prišla som, aby som zachraňovala duše a najmä aby som sa modlila za kňazov."
A hoci bola mladá, v kláštore sa s ňou nemaznali - spala na posteli zloženej z troch dosiek a slamníka, musela dodržiavať predpísané pôsty a mlčanie a požívať chudobnú stravu, kvôli ktorej mávala veľké žalúdočné ťažkosti. Pretože sa v kláštore vôbec nekúrilo, trpela aj pre krutú zimu. Všetko však prijímala bez reptania a s radosťou. Z lásky k Pánovi všetko trpezlivo znášala. Aj prieky iných sestier.
Na sviatok narodenia Panny Márie, 8. septembra 1890 zložila večné sľuby a prijala meno Terézia od Dieťaťa Ježiš a od Najsvätejšej Tváre. Čoraz viac v nej dozrievalo apoštolské a misijné povolanie, aj preto veľmi túžila ísť do misií, ale jej chatrné zdravie jej to nedovoľovalo. Ani to ju nezlomilo, naopak, s úprimnou oddanosťou a pokorou sa modlila za kňazov a misie, a obetovala všetko za spásu duší.
Začiatkom roka 1895 na príkaz predstavenej matky Agnesy (jej vlastnej sestry Paulíny) začala Terezka písať svoj životopis, ktorý poznáme pod názvom Dejiny duše. Tam napísala pamätné slová: "Mojím povolaním je láska. Chcela by som Ježiša milovať tak vrúcne, ako ho ešte nikto nemiloval. Najmenší úkon lásky osoží Cirkvi viac ako všetky ostatné skutky dovedna." Svojej sestre napísala: "Ak sa chceš stať svätou, nemaj iný cieľ, ako robiť Ježišovi radosť v maličkostiach!" Ona sama bola v tom vzorom.
Terezkine krehké zdravie neunieslo tvrdý a prísny život karmelitánskeho rádu a vo veku 24 rokov zomrela na vtedy rozšírenú tuberkulózu, spojenú s vykašliavaním krvi. "Ja nezomieram, vstupujem do života," napísala svojmu duchovnému bratovi a 30. septembra 1897 vyriekla posledné slová: "Bože môj, milujem ťa."
Nebojme sa túto mladú sväticu poprosiť o príhovor napríklad touto úplne jednoduchou novénou:
Najsvätejšia Trojica, Otec, Syn a Duch Svätý, ďakujem ti za všetky milosti, ktorými si obohatil život tvojej služobnice, svätej Terézie od Dieťaťa Ježiš a od Najsvätejšej Tváre, počas tých 24 rokov, ktoré strávila na zemi. Skrze zásluhy takej milovanej svätice, udeľ mi milosť, o ktorú ťa vrúcne prosím (uveďte úmysel), ak je v súlade s tvojou najsvätejšou vôľou a pre spásu mojej duše (alebo duše osoby, za ktorú sa modlíte).
Svätá Terézia, pomôž mojej viere a nádeji tým, že opäť splníš sľub, že svoj čas v nebi budeš tráviť tak, že budeš konať dobro na zemi, a dovoľ mi prijať ružu ako znak toho, že dostanem milosť, o ktorú prosím.
Potom sa 24x, za každý rok svätej Terézie jej života na zemi, pomodlite Sláva Otcu... ako poďakovanie Bohu za dary, ktoré udelil Terézii počas jej pozemského života a za každým Sláva Otcu vyslovte invokáciu: "Svätá Terézia od Dieťaťa Ježiš a od Svätej Tváre, oroduj za nás!"
