%20(1).jpg)
Patrónka českého ľudu svätá Ľudmila, odráža žiaru tej Kráľovnej, ktorá milovala vznešené Božie plány až do takej miery, sa pre bezbožníkov stala postrachom. Táto prvá česká svätica zohrala významnú úlohu pri šírení kresťanstva v Čechách a stala sa tiež patrónkou matiek.
Bolo to na začiatku 10. storočia, keď sa za oknami ukazovalo svitanie sviežeho jarného rána a v meste Worms sa malo čoskoro začať ďalšie zasadnutie snemu, ktorý zvolal germánsky kráľ. Všetci významní účastníci sa už zhromaždili na dohodnutom mieste, medzi ktorými však chýbal už iba mladý český vojvoda Václav. Prítomní považovali jeho meškanie za nedostatok úcty najmä voči panovníkovi, ktorý už bol medzi nimi a aby mu dali najavo svoj jednomyseľný nesúhlas, dohodli sa, že pri vojvodovom príchode nikto nevstane, ako to bývalo zvykom. Prešiel nejaký čas, keď im bolo oznámené, že Václav je už pri dverách. A len čo vstúpil, všetci okamžite zmenili svoj názor. Dokonca samotný kráľ vstal z trónu, aby ho pozdravil. Čo tak náhle zmenilo postoj zhromaždenia?
Všetci obdivne pozerali na Václava, pri ktorom jasne videli dvoch krásnych anjelov, nesúcich pred sebou zlatý kríž. Ohromený panovník pozval Václava, aby sa usadil po jeho pravici a on prv, než si sadol, sa všetkým ospravedlnil za svoje meškanie s vysvetlením, že je to kvôli jeho zvyku zúčastňovať sa dvoch omší denne.
Hoci je tento neskorý príchod len jednou z mnohých legiend o svätom Václavovi, určite patrí do pokladu katolíckej zbožnosti. Národ si totiž okrem samotného Václava vždy uctieval aj ďalšiu jedinečnú postavu kresťanstva - jeho starú mamu, svätú Ľudmilu, "prvú perlu a zároveň prvý kvet zozbieraný v Čechách". S neochvejnou horlivosťou pripravovala pre svoj ľud v osobe svojho vnuka "nielen múdreho a rozvážneho kráľa, ale aj oddaného podporovateľa eucharistického uctievania lásky k blížnemu".
Ľudmila sa narodila okolo roku 860 v meste Mělník, kde v tej dobe prevládalo pohanstvo. Jej rodičia Slavibor a Lidoslava patrili medzi najvyšších šľachticov. Štrnásťročná Ľudmila sa vydala za knieža Bořivoja. Bolo to obdobie, keď veľký apoštol Slovanov svätý Metod evanjelizoval tento región a Bořivoj, očarený katolíckou vierou bol prvým českým vládcom, ktorý prijal krst. Aj jeho mladá manželka požiadala o pokrstenie a kresťanské záväzky prijala tak úprimne a hlboko, že za svoju životnú úlohu vytýčila aj spolu s manželom, šíriť na svojich územiach pravé náboženstvo.
Hoci to nebola ľahká úloha, poháňaní ohňom viery sa nedali odradiť žiadnou prekážkou. Pozvali do mesta mníchov na misie, aby kázali ľuďom a povzbudzovali ich k zbožnému životu. Za týmto účelom začali aj stavbu prvého kostola v Čechách, zasvätenému svätému Klimentovi.
Postupom času sa ovocie ich apoštolátu premenilo na úrodu, i keď s ňou prišlo zároveň prenasledovanie, charakteristické, že človek kráča po cestách nášho Pána. Vznešený manželský pár bol dokonca vplyvnými ľuďmi na dvore, ktorí stále vyznávali modlárstvo, vyhnaný. Aj to svedčilo o tom, že zúrivosť nepriateľa strácala pôdu pod nohami.
Ľudmile a Bořivojovi sa čoskoro podarilo znovu získať trón a s ním aj impulz pre rozmach katolicizmu. Ale ani potom nebolo všetko ružové... Totiž, keď sa pevnosť zdá nedobytná, najúčinnejšou metódou na jej dobytie je potichu preniknúť do jej vnútra a začať ničenie. Presne takú taktiku použil diabol, aby sa pokúsil zničiť dom svätej Ľudmily.
Nemusel ani dlho čakať, príležitosť sa mu naskytla, keď sa jej syn Vratislav oženil s Drahomírou z rodu Luticov, ženou, ktorá sa do dejín zapísala svojou arogantnou a surovou povahou, v ktorej sa spájala krutosť a zrada so zlomyseľnosťou. Navonok predstierala sympatie ku kresťanstvu, ale potajomky uprednostňovala modlárstvo. Od jej úkladov ju nedokázali odradiť ani manželove nabádania, horlivosť či dobrý príklad.
Múdra vojvodkyňa Ľudmila vedela, že to znamená nielen možné rozdelenie trónu či rodiny, ale tiež nebezpečenstvo pre pravé náboženstvo v kniežactve. A tak, keď sa Drahomíre narodil druhý syn, požiadala o opatrovníctvo prvorodeného Václava, v ktorom rozpoznala vlastnosti vynikajúceho panovníka.
Malý Václav sa teda presťahoval do paláca svojej starej mamy v Prahe a cnostná Ľudmila sa ujala výchovy jeho nežného srdca. Starostlivosť o jeho výchovu zdieľala s múdrym tútorom, ktorého si sama vymenovala. Bol ním jej kaplán Pavol a malého chlapca vyučoval literatúru a cvičil ho v cnostiach. Ľudmila vnukovi tiež prispela svojou výukou. Vštepovala mu lásku k Bohu, a učila ho modlitby. A zatiaľ čo Václav rástol v múdrosti a cnosti, prezieravá stará mama bola ostražitá, vedela, že toto obdobie je prípravou na veľkú bitku jej života, ktorá určí rozhodujúci smer pre národ, ktorý jej Boh zveril. Predvídala, že táto chvíľa nenechá na seba dlho čakať a jej predtucha sa potvrdila...
Ľudmila ešte nemala ani 40 rokov, keď sa v roku 894 stala vdovou a na čelo vojvodstva sa postavil jej najstarší syn Spytihněv, ktorý pokračoval v diele svojich rodičov. Svedkom jeho šírenia katolíckej viery je chrám svätého Petra, ktorý postavil na svojom hrade v Budči. Jeho vláda trvala až do jeho smrti v roku 915, keď ho nahradil jeho brat Vratislav.
Svätica mala v tom období silný vplyv. Bola pevná voči rebelom, ale zároveň láskavá a milosrdná k slabým a trpiacim, ktorí sa na ňu obracali. Tým si zaslúžila povesť ženy so železnou vôľou, neúprosnej, keď išlo o obranu dobra a trestanie zla, ale vždy pripravenou chrániť, odpúšťať a povzbudzovať všetkých, aby nasledovali cestu cnosti. A práve tieto jej prednosti sa stali tŕňom v oku...
Jej nevestu Drahomíru niektorí prirovnávajú k bezbožnej Jezabel, ktorá "zabíjala Pánových prorokov" (1Kr 18,4). V skutočnosti táto žena nenávidela kresťanstvo a bola ochotná urobiť čokoľvek, aby obnovila pohanské náboženstvo svojich predkov. Rovnako ako had, čakajúci na správny okamih, aby mohol zaútočiť, tiež čakala na príležitosť, aby dala voľný priechod svojmu hnevu.
Predčasná smrť jej manžela Vratislava v roku 921 počas bitky proti Maďarom sa pre ňu stala príležitosťou. A tým sa vlastne začala najťažšia skúška svätej Ľudmily - skutočný stret kresťanstva a pohanstva. Drahomíra v tomto konflikte vzala na seba úlohu kniežaťa tohto sveta a drzo vzývala nášho Pána v osobe jeho milovanej a vernej nasledovníčky Ľudmily.
Jej syn Václav ešte nemal dostatočný vek, aby nastúpil na trón a tak sa Drahomíra chopila vlády a pretože jej manžel už v ničom nemohol brániť, dala tak voľnú cestu svojej neúprosnej nenávisti. Nariadila zatvorenie kostolov a pozastavenie liturgických obradov, všetkým kresťanským kňazom a učiteľom zakázala vyučovať ľud, zosadila z verejných funkcií katolíckych magistrátov a nakoniec vyhlásila, že pohania majú právo zabíjať kresťanov, ale kresťania sa "ich nemôžu dotknúť" a to ani v sebaobrane.
Svätú Ľudmilu to nezlomilo, a napriek krutým zvratom udalostí zostala s obdivuhodnou bystrosťou rozhodná a pokojná, a ďalej pokračovala vo výchove svojho vnuka Václava.
Drahomíre to "pálilo", vedela, z ktorého stromu pochádzajú najlepšie plody katolicizmu v kniežactve. Rozhodla sa ho vykoreniť a precízne si všetko naplánovala.
Ľudmila v jedno slnečné ráno sedela hlboko zamyslená vo svojej komnate. V mysli sa jej vynárali všetky boje, ale tiež milosti a víťazstvá, ktoré jej Najvyšší udelil v jej poslaní získavať pre Neho duše. Zároveň cítila, že Boh od nej žiada niečo viac, posledný krok, najvyššiu obeť, ktorou by korunovala svoju bojovnosť v tomto svete.
Práve, keď o tom premýšľala, blížili sa k nej uponáhľané kroky a podišiel k nej posol, ktorému dôverovala. Ten jej priniesol znepokojujúcu správu - jej nepriatelia naplánovali jej smrť. Ľudmila s týmito slovami pochopila všetko - celý svoj život zasvätila boju na zemi a teraz sa chystala obetovať svoju smrť Bohu, aby mohla pokračovať v boji z neba.
Zavolala k sebe svojho kňaza Pavla a požiadala ho, aby slúžil svätú omšu. Potom sa starostlivo vyspovedala a prijala sväté prijímanie.
Večer 15. septembra 921 vtrhli do hradu dvaja vrahovia, ktorých si najala Drahomíra. Brutálne sa vrhli na sväticu a obesili ju jej vlastným závojom. Takto prijala nebojácna 61-ročná Ľudmila palmu mučeníctva.
Drahomíra sa pochopiteľne radovala, ale pocit víťazstva nebol dlhý. Mučenicu Ľudmilu pochovali neďaleko hradu v Tetíne a netrvalo dlho, aby sa rozšírila sláva jej svätosti. Pri jej hrobe sa začali diať početné zázraky. Nad hrobom bolo vidieť jasnú žiaru a v noci sa okolo neho šírila vôňa ako hlas neba, ktorý nám pripomína Božiu nesmrteľnosť, dobrých napĺňa vierou a zlých desí.
Po dosiahnutí požadovaného veku sa svätý Václav ujal vlády a ako prvé spravil to, že vyhnal svoju matku a jej mladšieho brata Boleslava. Potom dal preniesť pozostatky svojej starej mamy do kostola svätého Juraja v Prahe.
Traduje sa, že keď jedného dňa prechádzala Drahomíra okolo miesta, kde prikázala popravu nespočetných kresťanov, otvorila sa pod ňou zem a zaživa ju prehltla.
Mladý Václav mal plné ruky práce, obnovoval poriadok, ktorý bol zničený rokmi despotickej vlády jeho krvilačnej matky Drahomíry. Vďaka svojej múdrosti a rozvážnosti bol v tejto úlohe taký úspešný, že sa čoskoro stal vzorovým kresťanským panovníkom a tak nesklamal nádeje ženy, ktorá ho vychovala.
Masima - Verím a Dôverujem
