%20(1).jpg)
V posvätnom ruženci nájdeme celé bohatstvo Božích právd, alebo lepšie - Božieho zjavenia ľuďom: od tajomstva Najsvätejšej Trojice, ktoré nám Boh zjavil pri zvestovaní svätého archanjela Gabriela Panne Márii, až po tajomstvo Slova, ktoré sa stalo človekom, tajomstvo jeho života, utrpenia, smrti, zmŕtvychvstania a nanebovstúpenia, kedy zostáva Ježiš živý ako po Otcovej pravici, tak vo svojej Cirkvi, vo sviatostiach, vo svätostánku, kde sa uchovávajú konsekrované hostie, a v bratoch a sestrách, ktorí s nami vytvárajú jeho mystické Telo, ktorého sme všetci živými a činnými údmi.
Toto je viera, ktorú čerpáme z modlitby, a je to modlitba, ktorá v nás udržuje a rozmnožuje vieru. Keď prechádzame ružencovými tajomstvami, získavame svetlo pravdy a silu milosti, aby sme dobre prijali Kristovo vykupiteľské dielo a spolupracovali na ňom.
Prvé tajomstvo: Zvestovanie Panne Márii
V prvom desiatku si pripomíname zvestovanie svätého archanjela Gabriela Panne Márii: Anjel Gabriel bol poslaný od Boha do galilejského mesta, ktoré sa volá Nazaret, k panne (...) a tá panna sa volala Mária. Anjel prišiel k nej a povedal: "Zdravas', milostiplná! Pán s tebou!" Keď to počula, zľakla sa a rozmýšľala, čo znamená takýto pozdrav. Anjel jej povedal: "Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha. Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš. Bude veľký a bude sa volať synom Najvyššieho. Pán Boh mu dá trón jeho otca Dávida, bude kraľovať nad Jakubovým rodom naveky a jeho kráľovstvu nebude konca." Mária povedala anjelovi: "Ako sa to stane? Veď muža nepoznám!" Anjel jej odpovedal: "Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni! Preto tiež dieťa sa bude volať svätým, Syn Boží" (Lk 1,26-35).
V tomto posvätnom texte nám Boh zjavuje, ako sa uskutočnilo vtelenie večného Slova; dáva nám spoznať tajomstvo Najsvätejšej Trojice, čiže tajomstvo jediného Boha v troch odlišných osobách: Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni! Preto tiež dieťa sa bude volať svätým, Syn Boží. Ave Maria!
Druhé tajomstvo: Navštívenie Panny Márie u svätej Alžbety
V druhom desiatku ruženca si pripomíname návštevu Panny Márie u jej príbuznej svätej Alžbety. V prvom desiatku sme zanechali anjela, ako vedie dialóg s Máriou a ako potom dodáva: "Aj tvoja príbuzná Alžbeta počala syna v starobe a je už v šiestom mesiaci, hoci bola považovaná za neplodnú. Lebo Bohu nič nie je nemožné." Mária povedala: "Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova!" A anjel od nej odišiel.
V tých dňoch sa Mária vydala na cestu a ponáhľala do jedného judského mesta v horách. Vošla do Zachariášovho domu a pozdravila Alžbetu. Akonáhle Alžbeta začula Máriin pozdrav, dieťa sa radostne pohlo v jej lone. Alžbeta bola naplnená Duchom Svätým a zvolala veľkým hlasom: "Požehnaná si medzi ženami a požehnaný plod života tvojho! Ako som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne? (...) Blahoslavená, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán!" (Lk 1,36-45).
Toto stretnutie Našej Pani s jej príbuznou svätou Alžbetou nám ukazuje na Máriinu vieru a hlbokú pokoru. Môžeme to vidieť v odpovedi, ktorú dáva anjelovi, keď jej zvestuje, že bola vyvolená za Matku Božiu. Necíti sa vyvýšená či povýšená na vyššiu úroveň. Verí anjelovým slovám; uznáva svoju malosť pred Bohom a ponúka sa, že mu bude slúžiť ako služobnica: Som služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova! A Mária, s pohľadom stále upretým na Pánovo milosrdenstvo, odpovie Alžbete: Velebí moja duša Pána a môj duch jasá v Bohu, mojom Spasiteľovi, lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice (Lk 1,46-48).
Panna Mária a svätá Alžbeta tu spievajú najkrajší chválospev Bohu. V skutočnosti ich pery pohybuje Duch Svätý. Ó, nie je Mária živým chrámom úctyhodnej Trojice?!
Tretie tajomstvo: Narodenie Ježiša Krista
V treťom tajomstve ruženca si pripomíname narodenie Ježiša Krista, Boha, ktorý sa stal človekom. Je to majstrovské dielo lásky! Boh, ktorý zostupuje z neba na zem, aby spasil svoje úbohé tvory. "Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba" (Jn 6,51) - povie neskôr v synagóge v Kafarnaume. Áno, prišiel z neba, stal sa človekom, a tak prijal pokorné postavenie tvora! On, ktorý je Boh, večný ako Otec, rovný Otcovi v moci, múdrosti a láske!
Narodil sa ako človek, ale ako Boh je večný! Tajomstvo, ktoré sv. apoštol Ján opísal takto: Na počiatku bolo Slovo a to Slovo bolo u Boha a to slovo bol Boh. (...) A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami. Videli sme jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy (Jn 1,1.14).
Prišiel na svet, keď sa stal človekom, a zjavil sa ako svetlo. Svetlo, ktoré žiari v temnotách: prítomný medzi nami, dnes ako vtedy, avšak dnes nám skrýva svoju ľudskosť; je prítomný vo svojom slove a vo svojich dielach, v Eucharistii a vo sviatostiach, v Cirkvi a v osobe každého z našich bratov. On sám hovorí: Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť v tmách, ale bude mať svetlo života (Jn 8,12). Tí, ktorí nasledujú Krista, nájdu v ňom svetlo a život.
Hľa, ako došlo k narodenia Ježiša Krista: V tých dňoch vyšiel rozkaz od cisára Augusta, aby sa v celej ríši vykonalo sčítanie ľudu. To bolo prvé sčítanie a konalo sa, keď bol v Sýrii miestodržiteľom Kvirinius. A všetci išli dať sa zapísať, každý do svojho mesta. Vybral sa aj Jozef z galilejského mesta Nazareta hore do Judska do mesta Dávidovho, ktoré sa volá Betlehem, pretože bol z rodu a kmeňa Dávidovho, aby sa dal zapísať s Máriou, svojou manželkou, ktorá bola v požehnanom stave. Keď tam boli, naplnil sa jej čas, kedy mala porodiť. A porodila svojho prvorodeného syna, zavinula ho do plienok a uložila do jasieľ, lebo v hostinci pre nich nebolo miesta. V tej krajine nocovali pod holým nebom pastieri a striedali sa na stráži u svojho stáda. Zrazu u nich stál anjel Pána a sláva Pána sa okolo nich rozžiarila a padol na nich veľký strach. Anjel im povedal: "Nebojte sa! Zvestujem vám veľkú radosť, radosť pre všetok ľud: V meste Dávidovom sa vám dnes narodil Spasiteľ - to je Kristus Pán. To bude pre vás znamením: Nájdete dieťatko zavinuté do plienok a uložené v jasliach." A náhle bolo s anjelom celé množstvo nebeských zástupov a takto chválili Boha: "Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom, v ktorých má Boh zaľúbenie!" Keď anjeli odišli od nich do neba, povedali si pastieri medzi sebou: "Poďme teda do Betlehema pozrieť sa na to, čo sa tam stalo, ako nám oznámil Pán!" Ponáhľali sa a našli Máriu a Jozefa i dieťatko uložené v jasliach. Keď ho uvideli, porozprávali, čo im bolo povedané o tomto dieťati. Všetci, ktorí to počuli, zadivili sa tomu, čo im pastieri rozprávali. Mária však zachovávala všetky slová v srdci a premýšľala o nich. Pastieri sa zas vrátili. Velebili a chválili Boha za všetko, čo počuli a videli, ako im bolo povedané (Lk 2,1-20).
Ako tu rozpráva sv. Lukáš, pastieri videli a počuli to, čo im bolo povedané, uverili a chválili Boha. Rovnako aj my máme oživiť našu vieru v zjavení, ktoré nám Boh tu dáva, veriť a hovoriť: "Môj Bože, verím v teba, klaniam sa ti, dúfam v teba a milujem ťa. Prosím ťa o odpustenie pre tých, čo v teba neveria, neklaňajú sa ti, nedúfajú v teba a nemilujú ťa." A ako Panna Mária máme uchovávať všetky tieto pravdy vo svojom srdci s vierou, s nádejou a s láskou. Ave Maria!
Štvrté tajomstvo: Obetovanie Ježiša v chráme
Vo štvrtom tajomstve ruženca si pripomíname obetovanie Ježiša v chráme. Svätý Lukáš opisuje tento úsek z Kristovho života nasledujúcimi slovami: Keď uplynulo osem dní a dieťa malo byť obrezané, dali mu meno Ježiš, ako ho nazval anjel, než bolo počaté v materskom lone. Keď nadišiel deň ich očisťovania podľa Mojžišovho Zákona, priniesli Ježiša do Jeruzalema, aby ho predstavili Pánovi, ako je napísané v zákone Pánovom: "Všetko prvorodené mužského rodu, nech je zasvätené Pánovi!" (Lk 2,21-23).
Obriezka, predpísaná Bohom v Starom zákone, bola nahradená krstom, ktorého bola obrazom a ktorý Ježiš Kristus ustanovil neskôr ako sviatosť, aby v nás odstránil škvrnu dedičného hriechu, urobil nás údmi jeho mystického Tela a dal nám účasť na milostiach jeho vykupiteľského diela.
Príklad vernosti v zachovávaní Božieho zákona, ktorý nám tu Panna Mária dáva, nás pobáda, aby sme kráčali po tej istej ceste vernosti Bohu a jeho Cirkvi. Pri plnení tohto predpisu o predstavení svojho prvorodeného v chráme, aby bol obetovaný Pánovi, Mária zároveň plní svoje poslanie Spoluvykupiteľky ľudského pokolenia, ktoré jej zveril Boh. Mária pozná Písmo sväté, a preto vie, že jej Syn je určený byť zmiernou obeťou za hriechy ľudí a obeťou chvály, prinesenou Bohu.
Mária rozjíma, čo vzhľadom k tomu prorokoval Izaiáš: Kto uveril, čo sme počuli? Komu sa ukázala Hospodinova moc? Vyrastá pred ním ako výhonok, ako koreň z vyprahnutej zeme. Nemal podobu ani krásu, aby upútal náš pohľad; nemal vzhľad, aby sme po ňom zatúžili. Opovrhnutý, opustený od ľudí, muž bolesti, znalý utrpenia ako ten, pred ktorým si ľudia zakrývajú tvár, potupený, od nás nevážený. A predsa on niesol naše utrpenie, zaťažil sa našimi bolesťami, ale my sme ho pokladali za zbitého, od Boha strestaného a stýraného. On však bol prebodnutý pre naše neprávosti, rozdrvený pre naše zločiny, ťažili ho tresty pre našu spásu, jeho rany nás uzdravili.
Všetci sme blúdili ako ovce, každý išiel svojou vlastnou cestou. Pán na neho uvalil vinu nás všetkých. Bol týraný, ale podrobil sa a neotvoril ústa; ako baránok vedený na zabitie a ako ovca, ktorá mlčí pred strihačom, neotvoril ústa. Odstránený bol súžením a nespravodlivým súdom.
Kto sa stará o jeho právo? Vytrhnutý bol zo zeme živých, pre zločin svojho ľudu bol ubitý k smrti. Hrob mu vykázali so zločincami, posmrtný domov s boháčmi, hoci sa nedopustil krivdy ani nemal v ústach podvod. Pánovi sa však zapáčilo zdrviť ho utrpením; ak dá na zmierenie svoj život, uvidí potomstvo, ktoré bude žiť dlho, skrze neho sa podarí Hospodinov plán (Iz 53,1-10).
Mária vie, že toto proroctvo sa celé naplní v osobe jej Syna; vie, že je poslaný Bohom, aby vykonal dielo nášho vykúpenia. Ani nepomyslí na to, že by sa chcela zbaviť toľkých bolestí a trpkostí, ale berie ho do svojho nepoškvrneného, čistého náručia, nesie ho svojimi panenskými rukami do chrámu a kladie ho na oltár, aby ho kňaz priniesol večnému Otcovi ako zmiernu obetu a obetu chvály. Mária vtedy neobetuje iba svojho Syna, ale obetuje spolu s Kristom seba samu, pretože Ježiš prijal svoje telo a svoju krv z Márie; tak sa Mária obetuje v Kristovi a s Kristom Bohu, a preto je s Kristom Spoluvykupiteľkou ľudstva.
V tomto tajomstve Ježišovho obetovania sú Máriine čisté ruky prvou paténou, na ktorú Boh položil prvú hostiu; a z tejto patény ju vzal kňaz, ktorý bol vtedy na rade v jeruzalemskom chráme, aby ju pozdvihol na oltár a obetoval ju Otcovi ako vlastníctvo, ktoré mu patrí, a obeť, v ktorej má najväčšie zaľúbenie. Tu máme len obraz; ale neskôr, keď zmierna obeť má byť dokonaná na Kalvárii, to bude skutočná omša: vtedy sa Ježiš obetuje vlastnými rukami Otcovi za ľudí pod konsekrovanými spôsobmi chleba a vína a povie kňazom Novej zmluvy: Toto robte na moju pamiatku (Lk 22,19), tj. prinášajte Otcovi moju obeť, aby sa obnovovala na oltári pre spásu sveta. Pretože to je moje telo, ktoré sa za vás vydáva; (...) tento kalich je nová zmluva spečatená mojou krvou, ktorá sa za vás vylieva (Lk 22,19-20). Ave Maria!
Piate tajomstvo: Ježišova modlitba v jeruzalemskom chráme
V piatom desiatku ruženca si pripomíname cestu Ježiša Krista do jeruzalemského chrámu, aby sa zúčastnil spoločnej modlitby Božieho ľudu. Tak nám tento úsek z Pánovho života opisuje svätý Lukáš: Jeho rodičia putovali každý rok do Jeruzalema na veľkonočné sviatky. Keď mal dvanásť rokov, vydali sa tam na sviatky ako obvykle. A keď sviatočné dni skončili a oni sa vracali domov, zostal chlapec Ježiš v Jeruzaleme a jeho rodičia nezbadali. V domnení, že je v skupine pútnikov, prešli deň cesty; až potom ho hľadali medzi príbuznými a známymi. Keď ho nenašli, vrátili sa do Jeruzalema a hľadali ho. Po troch dňoch ho našli v chráme, ako sedí uprostred učiteľov, počúva ich a dáva im otázky, (...) a jeho matka mu povedala: "Dieťa, čo si nám to urobil? Hľa, tvoj otec i ja sme ťa s bolesťou hľadali!" Odpovedal im:" Prečo ste ma hľadali? Nevedeli ste, že mám byť v tom, čo je môjho Otca?" (Lk 2,41-49).
Svätá rodina nám tu dáva veľký príklad kresťanského života. Neodradí ich vzdialenosť, ani nedostatok dopravných prostriedkov, aby išli do jeruzalemského chrámu a spojili svoju modlitbu s modlitbou Božieho ľudu, obetovanú Pánovi. Jeruzalemský chrám pripomína miesto kultu, ktorými sú dnes pre nás naše kostoly, kam máme tiež prichádzať, aby sme všetci, navzájom spojení, ponúkli Bohu svoje prosby a svoje chvály.
V odpovedi, ktorú dáva Ježiš Kristus svojej matke, nám hovorí, že chrám je Božím domom: "Nevedeli ste, že mám byť v tom, čo je môjho Otca?" Tak kostoly sú domom nášho Otca; preto tam máme prichádzať s vierou, s úctou a s láskou.
Poďme do domu nášho Otca, aby sme sa tam, spojení u toho istého stola, živili tým istým chlebom: chlebom Eucharistie, chlebom Božieho slova. Tam máme ako Ježiš Kristus počúvať Božie slovo, ktoré nám odovzdávajú Boží služobníci, ako ho kedysi odovzdávali Božiemu ľudu učitelia zákona. Dnes sme pokračovateľmi tohto ľudu my; my, čo máme šťastie, že sme prijali krst a s ním dar viery, a tak sme boli pričlenení ku Kristovmu tajomnému Telu, ktorým je Cirkev.
