%20(1).jpg)
Svätá Uršuľa bola v prvom tisícročí kresťanských dejín veľmi známou a vrúcne milovanou svätou a už od počiatku úcty bola vzývaná za šťastné manželstvo, dobrú smrť, či vyslobodenie z očistca.
Blahoslavená Katarína Emmerichová vo svojich Videniach hovorí, že Uršuľu vzbudil Boh pannám a vdovám, ich vrstovníčkam, aby ich uchránil od zvedenia a zneuctenia a tiež, aby ju priviedol do nebeského zástupu korunovaných mučeníkov. Za vodcu jej bol daný archanjel Rafael, ktorý jej povedal o jej úlohe: Božie milosrdenstvo nechce, aby v tejto strašnej, ničivej dobe podľahlo záhube toľko panien a vdov, ktoré krvavá vojna bez ochrany a obrany vydala napospas vpádom divokých Hunov. Preto nech zomrú ako nevinné deti skôr, než by upadli do hriechov.
Vojvoda Dinot, ktorý panoval v 4. storočí v Anglicku, sa spolu s manželkou Gerumou tešili zo svojej dcérky Uršule, ktorá už od detstva žila svätým životom a vrúcnou láskou k Bohu i k panenskej nevinnosti, no keď dospievala, rodičia si priali, aby sa rovnako ako jej sestra Otília, vydala za mladíka z veľmožského rodu. Jej otec chcel týmto sobášom viac upevniť svoj trón.
Zbožná Uršuľa však túžila zostať v panenskej nevinnosti až do smrti. Svoj život chcela celkom zasvätiť Bohu a preto sa rozhodla vstúpiť do kláštora. Božia prozreteľnosť však rozhodla inak: nábožná panna sa ovenčí korunou mučenice.
K Uršuli každý deň prichádzali jej priateľky, aby si na voľnom priestranstve pri dome jej rodičov robili cvičenia, v rámci ktorých sa naháňali, a tiež hádzali kopijami. Tieto dievčatá neboli všetky kresťanky, ale i tak prijali Uršuľu za svoju vodkyňu.
V tom čase (od roku 375) panoval nad celou ríšou cisár Gracián, ktorý si chrabrosťou a prívetivosťou získal lásku podriadených národov aj vojska všetkých krajín. Tú však stratil, keď začal zanedbávať vládne povinnosti a pred riadnymi vojskami uprednostňoval cudzincov Alanov. Začal tiež pohŕdať domácimi zvykmi aj kresťanským životom. Veliteľom rímskeho vojska bol v tom čase Flavius Clemens Maximus, ktorý využil cisárov nezriadený život a dal sa svojím vojskom vyhlásiť za panovníka, čím vlastne Graciánovi vypovedal poslušnosť.
Keď 25. augusta 383 siahli vojaci v Gálii Graciánovi na život, Maximus sa stal cisárom v západnej časti rímskej ríše. Vedel, že za tento post vďačí najmä Conanovi Meriadocovi, ktorý mu prišiel na pomoc s anglickými vojakmi. Raz Conan uzrel Uršuľu s kamarátkami a chcel sa pozerať, ako cvičia. Jej otec mu to však vyhovoril, ale v Conanovi už zahorela láska. Hoci sa usadil v Bretónsku, dievčina mu neschádzala z mysle. Rozhodol sa, že si ju vezme za manželku a jej kamarátky vydá za svojich dôstojníkov.
Keď sa to Uršuľa dopočula, odišla v noci na ihrisko a vrúcnou modlitbou volala k Bohu. Vtedy sa jej ukázal archanjel Rafael, utešoval ju a povedal jej, aby si ku každej z desiatich priateliek vyžiadala ešte desať iných panien a požiadala o trojročný odklad a cvičila sa s nimi na lodiach v rôznych obratnostiach. "Dôveruj Bohu, on zachová tvoj sľub čistoty neporušený," povedal jej a dodal, že nech počas tých troch rokov obráti svoje družky na kresťanskú vieru. Boh ju bude chrániť. Uršuľa to povedala svojmu otcovi a ten ohlásil jej podmienky Conanovi, ktorý súhlasil.
Počas tejto doby sa dievčatá cvičili vo veslovaní a bojoch na mori a Uršuľa skutočne obrátila pohanské panny na kresťanskú vieru a prijali svätý krst od Uršulinho spovedníka Bertrandusa, ktorý ich sprevádzal na lodiach spolu s dvomi ďalšími duchovnými otcami. Keď uplynula doba odkladu a dievčatá mali odísť za svojimi ženíchmi, Uršuľa sa pohrúžila do modlitby a vtedy k nej pristúpila žiariaca postava: "Spoliehaj sa iba na Boha," povedala jej, "Pán vás všetky chce ako svoje nevesty a čisté panny vydať na mučenícku smrť a ty rozšíriš vieru všade, kam ťa povedie, skrze teba budú uchránené od zneuctenia divokými pohanmi a uvedené do neba s mučeníckou korunou."
Anjel jej tiež povedal, aby odišla s niektorými pannami do Ríma. Uršuľa to povedala svojim desiatim priateľkám a vrúcne sa potešili. Ale veľa z ostatných panien váhali a reptali, ako sa môžu stať Kristovými nevestami, keď sa majú vydávať. Uršuľa nelenila, obchádzala jednotlivé lode, rozprávala pannám o Abrahámovi a obeti jeho syna aj o tom, ako mu Boh zázračne pomohol a uisťovala ich, že aj im Boh pomôže. Potom im navrhla, že ak chcú, nech opustia lode, ale všetky jej zostali verné.
Rodičia odprevádzali svoje dcéry k pripraveným lodiam s obrovskou radosťou. Bol jasný slnečný, bezveterný deň. Nikomu nenapadlo, že táto idylka sa jediným okamihom zmení na hotovú pohromu. Sotva lode opustili anglické brehy, pokojné more sa rozvlnilo a naokolo začala vyvádzať víchrica, ktorá zahnala lode nie do Bretónska, ale k brehom úplne cudzej krajiny, do prístavu v zátoke, ktorou sa rieka Rýn vlieva do mora.
Silné vetriská fučali, more bolo rozbúrené. Kormidelníci sa neodvážili plaviť popri skalnatých útesoch späť do Bretónska. Rozhodli sa pre plavbu hore Rýnom. Plánovali vysadiť panny na suchú zem, až nájdu vhodné miesto, a tak ich odprevadiť do novej vlasti. Lode s jedenásťtisíc pannami sa pomaličky plavili proti prúdu rieky Rýn, až sa doplavili k mestu Kolín.
Útočisko našli v dedine s malým kostolíkom a Uršuľa im znovu pripomenula, aby ako kresťanské panny radšej prijali mučenícku smrť, než majú strpieť násilie pohanov a potom ich prepustila. Dievčatá sa rozišli po kraji a Uršuľa pokračovala v ceste do Bazileja, odkiaľ sa so svojím sprievodom, medzi ktorými boli aj kňazi, vydala do Ríma.
Stretla sa s pápežom Levom Veľkým a povedala mu o tajomstve svojho poslania. Vyjavila mu svoje videnia a všetky pápežove pokyny si vypočula s pokorou a poslušnosťou. Na konci návštevy prijala od pápežské požehnanie. Cestou späť do Kolína sa k Uršule a jej sprievodu pridal biskup Cyriakus, kňaz Peter z Egypta a tiež kňaz z Hippo. Títo muži s nimi išli predovšetkým preto, že prevážali ostatky, ktoré pápež daroval Uršule. Boli to čiastočky svätého Petra a Pavla, vlasy Jána evanjelistu a kúsoček z odevu, ktorý mal na sebe, keď bol vrhnutý do oleja.
Medzitým divokí Hunovia, ktorým velil kráľ Balamir, odišli v roku 374 zo svojho sídla v Kaukaze. Podmanili si Akacirov, udreli na donských Alanov a prinútili ich spolu s nimi zaútočiť na Gótov. Po ich víťazstve si starý kráľ Gótov zo zúfalstva siahol na život mečom a divokým Hunom sa otvorili cesty pre ďalšie výpady. Kdekoľvek sa objavili, zostali po nich len spálené mestá či dediny a mŕtvi obyvatelia. Tieto kruté hordy Hunov sa v roku 383 usadili na Rýne a pripravovali sa na útok. Mali v pláne napadnúť armádu rímskeho cisára Flavia Clemensa Maximusa.
Len čo sa pri Kolíne objavili lode s anglickými pannami, Hunovia neváhali, lode prepadli a panny vzali do otroctva. Hoci suroví pohania obdivovali krásu týchto dievčat, nezostali iba pri tom. Prebudilo sa v nich nové zverstvo. Najskôr lichôtkami, potom aj hrozbami sa snažili pripraviť panenské dievky o čistotu.
Uršuľa v tomto boji povzbudzovala svoje družky slovami útechy a nadšenia, aby sa celou silou vzpierali každému vábeniu aj hrozbám divokých pohanov a nebáli sa smrti pre svätú vieru a kresťanskú cnosť i svoju nevinnosť. Boh dal potom pannám silu a takmer ako tvrdí muži bojovali proti barbarom. Zúrivým pohanom už nič nebolo sväté, sekali mečmi zbožné panny jednu za druhou. Od smrti sa uchránila len Uršuľa, ktorá bola prebodnutá kopijou. Takto by mohlo končiť rozprávanie o svätej Uršuli, lenže v pozadí sa predsa ešte čosi dialo.
Medzitým, čo prebiehala "krvavá svadba", Uršulina priateľka Kordula sa schovala v podpalubí jednej lode. Bol už neskorý večer a žiadnemu pohanovi neprišlo na um ju hľadať. Zbožná Kordula sa celú noc modlila, lebo sa hanbila za svoju bojazlivosť a sestrám závidela mučenícku smrť. Kajúcimi slzami sa pripravovala na nový deň.
Na svitaní znásobila Kordula ešte viac svoje modlitby a vzdychy k milostivému Bohu, aby ju ráčil povolať k družkám, teraz už korunovaných večnou slávou. Potom nabrala odvahu a predstúpila pred surových pohanov so slovami, že tiež patrí ku kresťanským pannám.
Zarazení Huni ju prehovárali nech ušetrí svoju krásnu mladosť a stane sa manželkou ich vodcu, ktorý jej poskytne všetky rozkoše sveta. Kordula však zvelebovala mučenícku smrť svojej priateľky Uršule aj ostatných družiek a smelo odvetila: "Rada podstúpim smrť pre Ježiša Krista a zachovanie svojej panenskej nevinnosti." Huni ju znovu prehovárali, no keď ich návrhy vytrvalo odmietala, bola rovnako ako Uršuľa prebodnutá kopijou.
Mŕtve telá svätých mučeníc boli potom pochované na chránenom mieste pri Kolíne nad Rýnom a uložené do murovaných krýpt. Keď sa na ich hroboch začali diať zázraky, nábožní kresťania postavili v roku 643 k ich úcte chrám.
Úcta k svätej Uršule a jej družkám sa rýchlo šírila po celom svete. Svätá Uršuľa bola už od počiatku úcty k nej vzývaná o príhovor za dobrý výber životného stavu, za šťastné manželstvo, za blaženú smrť či vyslobodenie z očistca.
V roku 1525 založila svätá Angela Merici Spoločnosť svätej Uršule a svojim duchovným dcéram dala svätú Uršuľu za patrónku práve pre jej lásku a zasvätenie sa Kristovi, odvahu, s akou obraňovala svoju čistotu aj za cenu života, a zápal, s ktorým viedla svoje spoločníčky k vytrvalosti a vernosti až do konca.
Vyvolená nevesta Ježiša Krista, svätá Uršuľa, ty si spolu so svojimi družkami pannami pre Ježiša Krista a pre drahý klenot panenskej čistoty radšej podstúpila mučenícku smrť. Pokorne vás všetky prosím, príďte mi na pomoc, keď sa bude moja duša lúčiť s týmto svetom a bude sa uberať na onen svet. Vtedy prosím obráňte moju dušu proti diabolským útokom a uveďte ju tam, kde sa budem s vami u Boha naveky radovať. Amen.
Masima - Verím a Dôverujem
