%20(1).jpg)
Jedenáste tajomstvo: Ježišovo zmŕtvychvstanie
V jedenástom desiatku ruženca si pripomíname zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Pravda o Pánovom zmŕtvychvstaní spočíva na historických znameniach a ukazovateľoch tej najreálnejšej pravdivosti. Najprv je to Ježišovo predvídanie a predpovedanie tejto udalosti, čo bolo dôvodom toho, že samotní Židia postavili stráž k hrobu, kde bolo uložené jeho mŕtve telo. Potom, čo došlo k uskutočneniu zmŕtvychvstania, dosvedčuje ho prázdny hrob a predovšetkým mnohé svedectvá tých, ktorí videli Ježiša potom, čo vstal z mŕtvych: jedia s ním za stolom, dotýkajú sa rán na jeho rukách a boku, žijú spolu s ním po štyridsať dní, počas ktorých im vzkriesený Ježiš dáva potrebné poučenie a moc pre Cirkev. Apoštoli a mnohí učeníci sú si o tom takí istí, že položia vlastný život na obranu tejto pravdy, ktorú potvrdzujú.
Prvú správu o skutočnosti zmŕtvychvstania prijali ženy, ktoré nemohli na vigíliu náležite nabalzamovať Pánovo telo, a preto prišli znovu v nedeľu ráno, aby mu preukázali poslednú úctu. Oznámil im to anjel, ktorý odstránil kameň z hrobu. Svätý Matúš nám o tejto udalosti rozpráva nasledujúcim spôsobom: Po sobote, na úsvite prvého dňa v týždni, prišla Mária Magdaléna a iná Mária pozrieť sa na hrob. Vtom nastalo veľké zemetrasenie, lebo anjel Pánov zostúpil z neba, pristúpil, odvalil kameň a sadol si naň. Jeho zjav bol ako blesk a jeho odev biely ako sneh. Strachom z neho sa strážcovia zapotácali a klesli ako mŕtvi. Anjel prehovoril k ženám: "Vy sa nebojte. Viem, že hľadáte Ježiša ukrižovaného. Nie je tu. Bol vzkriesený, ako povedal. Poďte a pozrite sa na to miesto, kam bol položený. A rýchlo choďte a povedzte jeho učeníkom, že bol vzkriesený z mŕtvych. Ide pred vami do Galiley, tam ho uvidíte. To som vám mal povedať." Ženy rýchlo odišli od hrobu a so strachom i s veľkou radosťou to bežali oznámiť jeho učeníkom. Vtom išiel Ježiš proti nim a povedal: "Buď pozdravení!" Pristúpili, objali mu nohy a poklonili sa mu. Vtedy im Ježiš povedal: "Nebojte sa! Choďte, oznámte mojim bratom, nech odídu do Galiley. Tam ma uvidia" (Mt 28,1-10).
V evanjeliu svätého Marka máme rozprávanie o tej istej udalosti: Keď bolo po sobote, Mária Magdaléna, Jakubova matka Mária a Salome nakúpili voňavé oleje, aby ho išli pomazať. Čoskoro zrána prvý deň v týždni prišli k hrobu, keď práve vychádzalo slnko. (...) Vošli do hrobky a uvideli tam na pravej strane sedieť mladého muža, oblečeného do bieleho rúcha - a zľakli sa. On im však povedal: "Neľakajte sa! Hľadáte Ježiša Nazaretského, ukrižovaného. Bol vzkriesený, nie je tu. Tu je miesto, kde ho položili. Ale choďte a povedzte jeho učeníkom, aj Petrovi: Ide pred vami do Galiley, tam ho uvidíte, ako povedal" (Mk 16,1-7). Ave Maria!
Dvanáste tajomstvo: Ježišovo nanebovstúpenie
V dvanástom desiatku ruženca si pripomíname nanebovstúpenie Ježiša Krista. Ježiš Kristus po svojom zmŕtvychvstaní zotrval so svojimi apoštolmi a učeníkmi ešte štyridsať dní, počas ktorých s nimi žil a dôverne sa stýkal a tiež im oznámil svoje skoré nanebovstúpenie. Márii Magdaléne, jednej zo žien, ktoré prišli k hrobu ráno v deň vzkriesenia, sa Pán zjavil; keď sa mu vrhla k nohám, akoby ho chcela zadržať, Ježiš jej povedal: "Už ma nedrž! Lebo ešte som nevystúpil k Otcovi. Ale choď k mojim bratom a povedz im: »Vystupujem k svojmu Otcovi a k vášmu Otcovi, k svojmu Bohu a k vášmu Bohu«" (Jn 20,17).
Udalosť Ježišovho nanebovstúpenia zaznamenáva sv. Marek týmito slovami: Tak k nim Pán Ježiš hovoril. Potom bol vzatý do neba a zasadol po Božej pravici (Mk 16,19).
V Evanjeliu sv. Lukáša je Ježišovo nanebovstúpenie popísané týmito slovami: Vyviedol ich potom [potom, čo im dal posledné ponaučenie] smerom k Betánii, zdvihol ruky a požehnal ich. A zatiaľ čo ich žehnal, odlúčil sa od nich a vznášal sa k nebu. Oni sa mu poklonili a s veľkou radosťou sa vrátili do Jeruzalema (Lk 24,50-52). A ten istý sv. Lukáš v knihe Skutkov apoštolov istým spôsobom dopĺňa svoje rozprávanie: Keď s nimi jedol, (Ježiš) prikázal im, aby neodchádzali z Jeruzalema, ale čakali na Otcovo prisľúbenie: "Veď ste predsa o tom odo mňa počuli. (...) Až na vás zostúpi Duch Svätý, dostanete silu a budete mi svedkami v Jeruzaleme i v celej Judei aj v Samárii a až na koniec zeme. "Keď to povedal, pred ich očami sa vzniesol a oblak im ho vzal spred očí. Hľadeli uprene k nebu za ním ako odchádza, a zrazu vedľa nich dvaja muži v bielom odeve a povedali: "Ľudia z Galiley, prečo tak stojíte a hľadíte k nebi? Tento Ježiš, ktorý bol vzatý od vás do neba, príde zase práve tak, ako ste ho videli, že odchádza do neba" (Sk 1,4-11). Keď sv. Peter hovoril k zástupu po zoslaní Ducha Svätého, povedal: "Židia a všetci obyvatelia Jeruzalema, nech je vám to známe: pozorne vypočujte moju reč! (...) Praotec David umrel a bol pochovaný a jeho hrob máme u nás až dodnes. Bol to prorok a vedel, že Boh mu prísahou sľúbil, že na jeho trón usadí jedného z jeho potomkov. Videl teda do budúcnosti, a keď povedal, že nebude ponechaný v podsvetí a jeho telo že nepodľahne porušeniu, hovoril o Kristovom zmŕtvychvstaní. Toho Ježiša Boh vzkriesil, a my všetci sme toho svedkami. Bol povýšený po pravici Boha, od Otca prijal sľúbeného Ducha Svätého, vylial ho, ako vidíte a počujete. Dávid na nebo nevystúpil, ale vyhlásil: »Pán povedal môjmu Pánovi: Posaď sa mi po pravici, kým ti nepoložím tvojich nepriateľov ako podnož k nohám.« Nech je úplne jasné celému izraelskému národu toto: Pánom aj Mesiášom ustanovil Boh práve toho Ježiša, ktorého ste vy ukrižovali" (Sk 2,14.29-36).
Tak sme dobre dokázali pravdu o Ježišovom nanebovstúpení, ktorá nepripúšťa žiadne pochybnosti. Preto v ňu s Cirkvou veríme a našu vieru vyznávame slovami: tretieho dňa vstal z mŕtvych, vstúpil na nebesia, sedí po pravici Boha, Otca všemohúceho, odtiaľ príde súdiť živých i mŕtvych (Krédo čiže Apoštolské vyznanie viery).
Trináste tajomstvo: Zoslania Ducha Svätého
V trinástom desiatku ruženca si pripomíname zoslanie Ducha Svätého na apoštolov. Kniha Skutkov apoštolov nám hovorí, ako sa udalosti odohrali. Po nanebovstúpení Pána zostúpili učeníci a apoštoli z Olivovej hory a prišli do Jeruzalema. A keď prišli zase do mesta, vystúpili do Hornej miestnosti, kde bývali Peter a Ján, Jakub a Ondrej, Filip a Tomáš, Bartolomej a Matúš, Jakub Alfejov, Šimon Horlivec a Júda, Jakubov brat. Tí všetci jednomyseľne zotrvávali na modlitbách spolu so ženami, s Ježišovou matkou Máriou a s jeho príbuznými. (...) Nastal deň Turíc a všetci boli spoločne pohromade. Zrazu sa ozval z neba hukot, ako keď sa ženie prudký vietor, a naplnil celý dom, kde sa zdržiavali. A ukázali sa im akoby ohnivé jazyky, ktoré sa rozdelili a nad každým z nich sa usadil jeden. Všetci boli naplnení Duchom Svätým a začali hovoriť cudzími jazykmi, ako im Duch dával hovoriť (Sk 1.13-14; 2,1-4). Ave Maria!
Štrnáste tajomstvo: Nanebovzatie Panny Márie
V štrnástom desiatku ruženca si pripomíname nanebovzatie Panny Márie, Matky Božej. Cirkev potom, čo po mnoho rokov študovala túto udalosť, vyhlásila, osvietená pomocou Ducha Svätého, ako článok viery nanebovzatie Panny Márie, Matky Božej, s telom a dušou.
Mária, pre zvláštne Božie privilégium, uchránená od dedičného hriechu vo chvíli svojho počatia, bola Bohom tiež oslobodená od trestu, ktorý odsudzoval ľudský rod k rozkladu v hrobe. "Áno, prach si a na prach sa obrátiš" (Gn 3,19): toto bol rozsudok vynesený Bohom v dôsledku hriechu Adama a Evy a ako jeho trest. Mária bola oslobodená od dedičstva tohto hriechu, a preto nepodstúpila jeho trest. Ešte pred prednesením tohto rozsudku vyhlásil Boh, že príde výnimočná Žena, aby v nej a s ňou uskutočnil cieľ, ktorý si zaumienil, keď stvoril človeka. Boh predsa nemohol stroskotať vo svojich stvoriteľských plánoch! Stvoril človeka, ktorému určil večný život. Nemohol ho preto nechať navždy v smrti hriechu a prachu zeme. Myslel tým na Máriu, pokornú dcéru ľudského rodu, avšak pre zvláštne privilégiá, ktorými ju Boh obdaril, vyvýšenú nad každého iného tvora a oslobodenú od poškvrny dedičného hriechu. Myslel na Máriu, čistú a nepoškvrnenú, aby z nej prijal ľudskú prirodzenosť, ktorú mal vziať na seba pre uskutočnenie diela nášho vykúpenia. Boh nemohol vziať na seba ľudskú prirodzenosť poškvrnenú hriechom a spojiť ju s prirodzenosťou božskou.
Hneď potom, čo bol spáchaný prvotný hriech, ktorý odsúdil ľudský rod, Boh prehovoril k diablovi, ktorý na seba vzal podobu hada a naviedol prvé ľudské bytosti k zlu, a povedal mu: "Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou, medzi potomstvom tvojím a jej. Ono ti rozmliaždi hlavu a ty mu zraníš pätu "(Gn 3,15). Táto žena, predurčená Bohom k tomu, aby dala Kristovi ľudskú prirodzenosť a bola s ním Spoluvykupiteľkou ľudského rodu - "Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou, medzi potomstvom tvojím a jej" -, táto žena - hovorím - nemohla zostať v tieni smrti, pretože nepodliehala rozsudku za hriech. Preto je Mária prvotinou vykúpenia uskutočneného Kristom a pre Kristove zásluhy bola s telom i dušou vyzdvihnutá do neba, kde v Bohu žije a kraľuje spolu so svojím Synom a večným Otcom. Ave Maria!
Pätnáste tajomstvo: Korunovanie Panny Márie v nebi
V pätnástom desiatku ruženca si pripomíname korunovanie Panny Márie v nebi za Kráľovnú anjelov a svätých. Boh je jediný kráľ, ktorého kráľovstvo nemá konca. Keď sa Pilát pýtal Ježiša, či je kráľ, Pán odpovedal: "Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta. Keby moje kráľovstvo bolo z tohto sveta, moji služobníci by sa bili, aby som nebol vydaný Židom. Nie, moje kráľovstvo nie je odtiaľto. (...) Áno, ja som kráľ! Ja som sa na to narodil a na to som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo pravde. Každý, kto je z pravdy, počúva môj hlas" (Jn 18,36-37).
Ježišovo kráľovstvo je kráľovstvo pravdy. Tiež Pilát, aj keď nechcel čakať na odpoveď na otázku, ktorú on sám položil o tom, čo je to pravda, uznal aspoň obvinenia, ktoré Židia vznášali proti Ježišovi, že totiž usiluje o kráľovstvo; a Pilát prikázal napísať a pribiť na kríž tabuľku s týmito slovami: Ježiš Nazaretský, židovský kráľ (Jn 19,19).
Ježiš mnohokrát hovoril o Božom kráľovstve. Vzhľadom k okamihu svojho vstupu do času hovorí: Zákon a Proroci siahajú až k Jánovi. Od tej doby sa hlása evanjelium o Božom kráľovstve a každý sa do neho tlačí (Lk 16,16). Ale nie všetci ho zdedia: Syn človeka pošle svojich anjelov a vyzbierajú z jeho kráľovstva všetky pohoršenia a tých, ktorí robia neprávosť, a hodia ich do ohnivej pece; tam bude plač a škrípanie zubov. Vtedy budú spravodliví v kráľovstve svojho Otca žiariť ako slnko (Mt 13,41-43).
Keď anjel zvestoval Panne Márii vtelenie Božieho Slova, povedal jej: "Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš. Bude veľký a bude sa volať Synom Najvyššieho. Pán Boh mu dá trón jeho otca Dávida, bude kraľovať nad Jakubovým rodom naveky a jeho kráľovstvu nebude konca" (Lk 1,31-33). Boh je jediný večný kráľ; jeho Syn sa preto stáva človekom a rodí sa, aby ľudstvu znovu otvoril prístup do večného Božieho kráľovstva: "Áno, ja som kráľ! Ja som sa na to narodil a na to som prišiel na svet" (Jn 18,37), a jeho kráľovstvo nebude mať konca.
Pri zrodení Syna Najvyššieho, večného Kráľa spolu s Otcom a Duchom Svätým, je Mária pravou Matkou Božou a nevestou Ducha Svätého, lebo počala jeho pôsobením: "Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni! Preto tiež dieťa sa bude volať svätým, Syn Boží" (Lk 1,35). Tak je Mária vo svojej hodnosti Matky Božej a nevesty Ducha Svätého - povedali by sme takmer právom - Kráľovnou. Preto ju Boh nemohol nepovýšiť s telom i dušou do neba, kde mala byť korunovaná za Kráľovnú anjelov a svätých.
V Apokalypse nám svätý Ján hovorí, že videl v nebi ženu odetú slnkom, pod jej nohami mesiac a s korunou z dvanástich hviezd okolo hlavy (Zj 12,1). Veríme, že Mária je táto žena korunovaná Bohom. A Cirkev slávi sviatok Panny Márie Kráľovnej 22. augusta.
S celou Cirkvou ju uctievajme a vyhlasujme za Kráľovnú neba a zeme! Denne ju pozdravme, vzývajme a spievajme týmito slovami: Zdravas, Kráľovná, Matka milosrdenstva, živote, sladkosť a nádej naša, zdravas!
25. marca 1997: S pomocou Božou a aby som splnila jeho vôľu, som tohto dňa skončila pokornú prácu na vysvetlenie a predloženie výziev fatimského posolstva. Vkladám ju do nepoškvrnených rúk Panny Márie, aby ju ona sama predložila Pánovi a prosila ho, aby slúžila na jeho slávu a k dobru duší a jeho Cirkvi. Ave Maria!
