%20(1).jpg)
Talianska katolícka mystička a členka tretieho rádu svätého Dominika, Luisa Piccarreta žila bohatý vnútorný duchovný život. Hlas Pána Ježiša začala počuť hneď po prvom svätom prijímaní a birmovke, ku ktorým pristúpila vo veku deväť rokov.
Trinásťročná Luisa rokov mala videnie, v ktorom videla nášho Pána, ako nesie svoj kríž a je obklopený rozzúreným davom. Pozrel sa na ňu a zvolal: "Duša, pomôž mi!" Bola veľmi dojatá a odvtedy pociťovala hlbokú túžbu trpieť pre Ježiša a za duše.
Nasledovalo trojročné obdobie intenzívnych skúšok – vrátane démonických útokov – počas ktorých sa jej Pán Ježiš pravidelne zjavoval. Vo veku 16 rokov prijala trvalé poslanie obetnej duše, čo nakoniec so súhlasom jej spovedníka viedlo k tomu, že bola 64 rokov nepretržite pripútaná na lôžko. Luisa prežívala život skôr v nebi ako na zemi, jej mystické zážitky boli takmer nepretržité.
3. júla 1903 si zapísala: Pokiaľ sa duša počas života celkom odovzdá Ježišovi, Ježiš sa jej po smrti odovzdá a oslobodí ju od očistca.
Dnes ráno, keď som sa veľmi trápila kvôli strate svojho milovaného Ježiša, sa zrazu zjavil v mojom vnútri a celkom naplnil moju osobu - to znamená moju hlavu, ruky a všetko ostatné. Keď som to videla, chcela som, aby mi vysvetlil zmysel toho, akým spôsobom sa zviditeľňuje. Povedal mi:
"Dcéra moja, prečo sa trápiš, keď ja som Pánom teba celej? Keď ma duša učiní Pánom svojej mysle, svojich rúk, svojho srdca a svojich nôh, nemôže v nich vládnuť hriech; a pokiaľ do nej vstúpi niečo nedobrovoľného, pretože ja som Pánom a duša je pod vplyvom môjho panstva, je v neustálom postoji očisťovania a to niečo z nej okamžite odchádza. Navyše, pretože som Svätý, je pre ňu ťažké udržať v sebe niečo, čo nie je sväté. Ba, čo viac, pretože mi počas života dala seba celú, je spravodlivé, aby som jej po smrti dal seba celého a bez zdržiavania ju pripustil k blaženému videniu. Pokiaľ sa mi teda niekto celkom odovzdá, nemajú s ním plamene očistca nič spoločného."
V Luisinom denníku je pri dátume 8. február 1904 tento zápis: Jednou z Ježišových vlastností je bolesť. Pre toho, kto žije z Jeho najsvätejšej vôle, očistec neexistuje.
Spomínam si, že iného dňa pri svojom stálom utrpení som videla spovedníka, ako sa modlí k nášmu Pánovi, aby sa dotkol miesta, kde trpím, a zmiernil moje utrpenie. A blahoslavený Ježiš mi povedal:
"Dcéra moja, tvoj spovedník chce, aby som sa ťa dotkol, aby som zmiernil tvoje bolesti, ale medzi mnohými mojimi vlastnosťami je tiež Bolesť. Keby som sa ťa dotkol, namiesto, aby sa bolesť zmenšila, mohla by sa zväčšiť. V skutočnosti žilo moje Človečenstvo najviac v utrpení, stále sa vyžíva v tom, že udeľuje utrpenie tým, ktorých miluje."
A vyzeralo to, že skutočne sa ma dotkne a spôsobí, že pocítim väčšiu bolesť. A tak som dodala: "Moje sladké Dobro, pokiaľ ide o mňa, nechcem nič iného než tvoju najsvätejšiu vôľu. Nepozerám sa či trpím, alebo sa teším. Tvoja vôľa je pre mňa všetkým, či už trpím, alebo sa teším."
A On povedal: "To je to, čo chcem, to je môj zámer s tebou, to mi stačí a obsahuje ma. Je to najväčšie a najčestnejšie uctievanie, ktoré Mi stvorenie môže preukázať a ktoré Mi dlhuje ako svojmu Stvoriteľovi. Pretože tak koná duša, dá sa povedať, že jej myseľ žije a myslí a v mojej mysli, jej oči sú v mojich a pozerá mojimi očami, jej ústa hovoria mojimi ústami, jej srdce miluje mojím srdcom, jej ruky pôsobia v mojich rukách, jej nohy chodia v mojich nohách. A ja môžem povedať: ‚Ty si moje oko, moje ústa, moje srdce, moje ruky a moje nohy.‘ A rovnako môže povedať duša: ‚Ježiš Kristus je moje oko, moje ústa, moje srdce, moje ruky a moje nohy.‘ Pretože je duša v tomto spojené, nielen vôľa, ale aj osobnosť, keď zomrie, nezostane z nej nič, čo by bolo treba očistiť a preto sa jej očistec netýka. Očistec sa týka tých, ktorí žijú mimo mňa, či už celkom, alebo čiastočne."
O pätnásť rokov neskôr si Luisa 14. marca 1919 zapísala: Keď som bola vo svojom obvyklom stave, ocitla som sa mimo seba a uvidela som svojho zosnulého spovedníka. Hlavou mi preblesla myšlienka: ‚Spýtaj sa na tú vec, ktorú si spovedníkovi nepovedala, či si povinná ju povedať, a teda napísať, alebo nie.‘ Spýtala som sa ho a vysvetlila o čo ide, a on mi odpovedal:
"Samozrejme, že si povinná." Potom dodal: "Kedysi si pre mňa urobila krásnu voľbu. Keby si vedela, aké dobro si pre mňa urobila, aké osvieženie som pocítil, tie roky, ktoré som splatil!"
A ja: "Nepamätám sa. Povedz mi, čo to bolo, a ja to pre teba zopakujem."
A on: "Ponorila si sa do Božskej vôle a prijala jej silu, nesmiernosť jej lásky, obrovskú hodnotu bolestí Božieho Syna a všetkých božských cností. Potom si prišla za mnou a vyliala si ich na mňa. A keď si ich vyliala, prijal som kúpeľ Lásky, ktorú obsahuje božská sila, kúpeľ krásy, kúpeľ z Ježišovej krvi a všetkých božských cností. Kto ti môže povedať, aké dobro si mi preukázala? Boli to všetko kúpele, ktoré obsahovali božskú silu a nesmiernosť. Zopakuj to pre mňa, zopakuj to pre mňa!"
