Koncom novembra sa už tradične lúčime s liturgickým rokom. Tejto rozlúčke dominuje sviatok Nášho Pána Ježiša Krista, Kráľa neba i zeme. Tento sviatok má výrazným a účinným spôsobom hlásať Kristovu kráľovskú moc nad jednotlivcami, rodinami, spoločnosťou, vládami a národmi.
Hoci tomu nebolo stále tak, je veľmi dôležité sláviť tento sviatok nielen preto, aby sme uznali, že Ježiš Kristus je Kráľom neba i zeme, ale predovšetkým preto, aby sme Mu dovolili kraľovať v našich rodinách, v našich vlastných životoch, mysliach i srdciach. Kristus chce všade tam kraľovať.
Sviatok Ježiša Krista, Kráľa neba i zeme, ustanovil pred sto rokmi, 11. decembra 1925, pápež Pius XI. ako reakciu na vzostup ateizmu a sekularizácie, spôsobu života, ktorý vynecháva Boha z myslenia a života človeka a organizuje jeho život akoby Boh neexistoval.
Encyklika Quas Primas pápeža Pia XI. sa dodnes teší zaslúženej dôležitosti a každoročné oslavy slávnosti Krista Kráľa upevňujú jej blahodarné účinky. Tvárou v tvár sekularizmu, ktorý sa v tom čase mal vnútiť, pápež statočne vyhlásil kráľovskú moc Kniežaťa pokoja. Jeho múdre učenie však zostalo nepovšimnuté a takmer o storočie neskôr sa ľudstvo čoraz viac vzďaľovalo od božského žezla Ježiša Krista, upierajúc mu výsady Zvrchovaného v časnej, ba aj náboženskej sfére, čo má vážne následky pre morálny, rodinný, spoločenský a dokonca aj ekonomický život.
Od roku vydania encykliky až dodnes ľudstvo prežilo druhú svetovú vojnu, po ktorej nasledovalo napätie spôsobené studenou vojnou a stovky ďalších vojenských konfliktov či tragédií.
Panna Mária sľúbila trom malým pastierikom vo Fatime koniec Veľkej vojny a mier, ktorý sa však zachová len vtedy, keď sa ľudia obrátia. V opačnom prípade nastane konflikt ešte ničivejších rozmerov. A tak sa aj stalo.
Pius XI. hneď v úvode encykliky píše: "Vo svojom prvom okružnom liste, ktorý sme na začiatku nášho pontifikátu vydali pre všetkých biskupov všeobecnej Cirkvi, sme uviedli hlavné príčiny ťažkostí, ktorými bolo ľudstvo sužované. Spomíname si, že sme v ňom hovorili, že tieto početné zlá sa vo svete vyskytli preto, lebo väčšina ľudí vytlačila Ježiša Krista a jeho presvätý Zákon zo svojich životov. Ani jemu, ani jeho Zákonu sa nedávalo miesto či už v nažívaní v rodinách alebo vo veciach verejných. A ďalej sme hovorili, že medzi národmi nebude žiadnej nádeje na trvalý mier, kým každý jeden jednotlivec i celé štáty budú odmietať poddať sa vláde nášho Spasiteľa a že je potrebné hľadať Kristov mier v Kristovom kráľovstve."
Z jeho slov vidieť, že Pius XI. bol presvedčený, že "mier nemožno účinnejšie obnoviť ani upevniť na pevnejšom základe, ako obnovením Ríše nášho Pána". Domnieval sa, že hromadenie zla na zemi je spôsobené tým, že sa veľa ľudí dištancovalo od nášho Pána a Jeho zákona. Preto skutočný mier nikdy nezažiari medzi národmi, pokiaľ jednotlivci a aj celé národy budú popierať a odmietať Jeho kráľovstvo.
Podľa pápeža Pia XI. "by bolo vážnym omylom tvrdiť, že Kristus nemá žiadnu autoritu v občianskych záležitostiach, veď je to on, kto dostal od Otca úplnú právnu moc nad stvorením, a tak všetko podlieha jeho súdu. Napriek tomu sa počas svojho života na zemi zdržiaval vykonávania takejto autority, a hoci sám opovrhoval vlastníctvom pozemských dobier alebo starostlivosťou o ne, oboje ponechal a dodnes ponecháva na pozemských majiteľoch týchto práv. Neodníma pozemské veci, ktorý ti dáva nebeské kráľovstvo."
Na potvrdenie svojivh slov si zobral slová svojho predchodcu, pápeža Leva XIII.: "Jeho zvrchované panstvo sa totiž nevzťahuje iba na národy vyslovene katolícke, a nie iba na tých, ktorí prijali krst, a tým právne spadajú do Cirkvi – či by ich už bludné názory zviedli z cesty alebo ich od spoločenstva s ňou odlúčila schizma – ale jeho kráľovská moc sa bez výnimky vzťahuje tiež na všetkých tých, ktorí kresťanskú vieru nemajú, takže vskutku celé ľudské pokolenie podlieha moci Ježiša Krista."
To, na akom základe spočíva táto dôstojnosť a moc nášho Pána, naznačil už Cyril Alexandrijský: "Aby som to stručne vyjadril, moc, ktorú má Kristus nad všetkým tvorstvom, neuchvátil násilím, ani ju neprijal zvonku, ale naopak, má ju zo svojej podstaty a prirodzenosti." To znamená, že Jeho výsostná kráľovská moc pochádza zo spojenia, ktoré nazývame hypostatickým. Z toho vyplýva, že anjeli a ľudia sa majú Kristovi klaňať nielen ako Bohu, ale majú ho tiež poslúchať ako Človeka a podriadiť sa i Jeho zvrchovanému pozemskému panstvu; pretože už z hypostatického spojenia má Kristus moc nad všetkým tvorstvom. Čo je však blaženejšie a lahodnejšie než myšlienka, že Kristus je naším Kráľom nielen právom svojho zrodenia, ale tiež právom, ktoré nadobudol svojím vykupiteľským dielom? Bodaj by si všetci zábudliví ľudia spomenuli, čo sme stáli nášho Vykupiteľa: "Veď viete, že zo svojho márneho spôsobu života, zdedeného po otcoch, boli ste vykúpení nie porušiteľným striebrom alebo zlatom, ale drahou krvou Krista, bezúhonného a nepoškvrneného Baránka." Nepatríme už sebe, nakoľko nás Kristus "draho kúpil"; áno i naše telá "sú údmi Kristovými" (1 Kor 6,15).
Pápež Pius XI. tiež poukázal na šťastné dôsledky uznania tohto kráľovstva: "Keď raz ľudia v súkromnom aj vo verejnom živote uznajú, že Kristus je kráľ, spoločnosť konečne dostane veľké požehnanie skutočnej slobody, dobre usporiadanej disciplíny, pokoja a harmónie. […] Ó, aké šťastie by sme mali, keby sa všetci ľudia, jednotlivci, rodiny a národy nechali riadiť Kristom!"
Svätý Otec, ktorý chcel vštepiť vzácne učenie uvedené v encyklike do sŕdc veriacich, sa napokon rozhodol ustanoviť liturgický sviatok Krista Kráľa. Aby sme Mu umožnili kraľovať v našich životoch, musíme ho najprv spoznať - čítaním a rozjímaním nad Svätým písmom, modlitbou a tiež sviatosťami, sú to všetko prostriedky nielen na jeho spoznávanie, ale i prijímanie milostí, ktoré otvárajú naše srdcia jeho láske.
Toto poznanie a láska ku Kristovi Kráľovi nás spontánne povedie k tomu, aby sme ho napodobňovali: aby sme mysleli ako On, chceli Ho milovať a aby sme ako Ježiš žili život pravej lásky a autentickej kresťanskej viery. Napodobňovaním nášho Pána - Kráľa, dozrieva naša viera a jeho kráľovsvo začína zapúšťať korene v našich srdciach.
Venovať svoje životy rozšíreniu Kristovho kráľovstva na zemi je to najlepšie, čo môžeme urobiť, pretože Kristus nás odmení hlbokou a nerušenou radosťou a pokojom za všetkých životných okolností.
Modlitba ku Kristovi Kráľovi
Teba, Pane Ježišu Kriste, uznávam za Kráľa sveta. Čokoľvek bolo stvorené, bolo stvorené pre Teba. Uplatňuj nado mnou všetky svoje práva! Obnovujem svoje krstné sľuby: zriekam sa zlého ducha a všetkej jeho pýchy i všetkých jeho sľubov a sľubujem, že budem žiť ako príkladný kresťan katolík. Obzvlášť sa zaväzujem, že vynaložím všetko, aby som dopomohol k víťazstvu právam Božím i právam Tvojej svätej Cirkvi. Božské Srdce Ježišovo, obetujem Ti svoje skromné skutky s tým úmyslom, aby všetky srdcia uznali Tvoje kráľovstvo a tak sa na celom svete upevnilo kráľovstvo Tvojho pokoja. Amen.
%20(1).jpg)
