%20(1).jpg)
Svätá Mechtilda bola od útleho detstva obdarúvaná Božou milosťou. Keď sa narodila, rodičia v obave, že čoskoro zomrie, ju narýchlo priniesli pokrstiť kňazovi, ktorý po svätom krste vyriekol prorocké slová: "Prečo sa bojíte? Toto dieťa nezomrie, ale sa stane svätou rehoľníčkou. Boh skrze ňu vykoná veľké zázraky a ona dokončí svoj život v dobrom veku, plná zásluh."
Sedemročnú Mechtildu vzala matka na návštevu do neďalekého kláštora. Keď sa naplnil čas na odchod domov, Mechtilda sa odmietla vrátiť. Darmo ju mama prehovárala, namiesto toho, aby poslúchla, prosila rehoľníčky, aby ju prijali medzi seba a ani vyhrážky, ani presviedčanie ju nemohli prinútiť, aby odišla z kláštora.
Dievčina bola milej povahy, bola veľmi pokorná, trpezlivá, vrúcna, oddaná a úprimne milovala chudobu. Najväčší pokrok však dosiahla najmä v láske k Bohu a k blížnemu - ku každému pristupovala príjemne a s láskou, neskrývajúc nežný súcit s trpiacimi, či núdznymi. Ľudia mali neraz pocit, že sa im prihovára milujúca matka, ktorá ich zahŕňala útechou a pomocou, takže nik od nej neodišiel bez potešenia a posilnenia. A za to ju na oplátku veľmi milovali. Každý sa domáhal jej prítomnosti, až to spôsobovalo isté nepríjemnosti.
Táto dokonalá rehoľníčka bola isto pre helfský kláštor poklad. Boh ju obohatil nielen duchovnými darmi, ale tiež darom prírodných vied, veľkými znalosťami literatúry, krásnym hlasom a ostatným, čo ju mohlo urobiť užitočnou pre kláštor.
Pre jej krásny hlas bola vymenovaná za kantorku kláštora a svojím spevom si veľakrát získala to, čo si cenila oveľa viac než je potlesk poslucháčov. Získala uznanie Snúbenca, ktorému svoj hlas celkom zasvätila.
Do jej starostlivosti vložili aj školu, kde sa stala jej žiačkou svätá Gertrúda, ktorá spomínala: "Vyučovala kresťanskú náuku s takým úspechom, že sme v našom kláštore nikdy nemali a obávam sa, že ani nikdy nebudeme mať nikoho, kto by sa jej vyrovnal. Sestry sa zhromažďovali okolo nej ako okolo kazateľa, aby počúvali Božie slovo. Diktovala a učila ich modlitby, ktorých bolo toľko, že keby sa všetky spísali, vytvorili by väčšiu knihu, ako sú všetky žalmy."
Mechtilda bola skutočne dokonalá rehoľníčka, pripravená zriecť sa vlastnej vôle. Naplnená sebapohŕdaním, ochotná v poslušnosti, horlivá v modlitbe a kontemplácii mala tiež dar sĺz. Chudobu praktizovala odopieraním si aj toho, čo bolo nevyhnutné. Iba z poslušnosti nosila plášť a ostatné odevy nosila často opravované, samá záplata. Ani čo sa týka jedla, nebola na tom inak. Vo svojom hlbokom ponorení do nášho božského Pána celkom zabúdala na seba a podobne ako svätý Bernard, stratila vonkajšie zmysly, takže si neuvedomila ani, že zjedla skazené vajcia prv, než jej v tom ostatné sestry stihli zabrániť. Alebo sa stalo, že zjedla mäso, ktoré odmietala a precitla až na smiech ostatných, že mäso zjedla.
Veľká milovníčka utrpenia umŕtvovala svoje telo za obrátenie hriešnikov. Keď počas pôstu počula kričať a spievať ľudí, hneď sa pohltila do horlivosti pre Božiu česť a zároveň sa dojímala veľkým súcitom. Aby ponúkla Bohu aspoň malé zadosťučinenie, vložila si do postele kúsky rozbitého skla, či iné ostré predmety a dovtedy sa v nich váľala, pokým nemala telo pokryté ranami a krvou a bolesť jej potom neumožnila sedieť ani ležať.
Počas pašií bola taká plná súcitu, že nemohla rozprávať o utrpení Ježiša Krista bez toho, aby neplakala. A keď hovorila či už o utrpení, alebo láske nášho Pána, naplnila ju taká vrúcnosť, že jej tvár a ruky celkom horeli. "Duchovne veľmi často prelievala svoju krv z lásky ku Kristovi," spomínala svätá Gertrúda.
Ostatné sestry ju pre jej cnosti často prirovnávali k rôznym svätým a anjelom: "Táto anjelská panna si zaslúži byť prirovnaný predovšetkým k serafínom, tak často a dôverne sa spájala s láskou, ktorou je sám Boh; a s takou láskou sa pritúlila k Jeho Srdcu, plnému ohňa, že sa s Ním celkom zjednotila." Mechtilda sa nikdy neunavila hovoriť o Bohu a svojou vrúcnosťou a láskou ju rozdúchavala v srdciach všetkých poslucháčov. Jej slová "horeli ako fakľa".
Kniha o jej videniach bola napísaná bez toho, aby svätica o tom vedela. Jej dve spoločníčky, z ktorých jedna bola svätá Gertrúda, sa dohodli, že spíšu Mechtildinu komunikáciu s naším Pánom. Až keď bola kniha takmer napísaná, dozvedela sa o nej aj Mechtilda: počas svätej omše jej tajomný hlas prezradil meno jednej zo sestier a spýtal sa, aká bude odmena za to, čo napísala? Veľmi prekvapená Mechtilda sa spýtala sestry, či si zapisovala, čo jej povedala. Sestra sa nechcela priznať, vyhovárala sa, až sväticu napokon odkázala na Pána, nech jej odpovie. Zarmútená Mechtilda sa utiekla k Pánovi a zdôverila sa mu so svojím zármutkom. On sa jej hneď zjavil a pravou rukou držal knihu na Srdci: "Všetko, čo je v tejto knihe napísané, vyšlo z môjho božského Srdca a doň sa aj vráti."
Svätica sa Ho potom pýtala, či by teraz mala prestať odovzdávať druhým milosti, ktoré od Boha dostala. "Daj ma druhým so štedrosťou môjho srdca," povedal jej Pán a dodal: "Daj ma druhým podľa mojej dobroty, nie podľa svojej." A keď sa ho pýtala na osud knihy po jej smrti, odpovedal jej: "Všetci, ktorí ma v nej hľadajú s úprimným srdcom, budú sa radovať; tí, ktorí ma milujú, budú viac zapálení mojou láskou; a tí, ktorí smútia, budú utešení." A keď sa ho Mechtilda znovu spýtala, aký má mať kniha názov, dostala odpoveď: "Budú ju volať kniha zvláštnych milostí."
Blahoslavená Panna Mária je aj našou Matkou a je poverená rozvíjať "vo svojich deťoch" život svojho božského Syna, ktorého prijímajú v krste. Ona nás vždy vedie k Srdcu svojho Syna. Lepšie ako apoštoli pochopila Ježišove slová: "Ja som vinič, vy ratolesti. Kto ostáva vo mne, prináša veľa ovocia" (porov. Jn 15).
V jednu sobotu pozdravila Mechtilda počas omše blahoslavenú Pannu Máriu a prosila ju, aby jej vyprosila pravú svätosť. Božia Matka jej odvetila: "Ak túžiš po pravej svätosti, drž sa pri mojom Synovi, ktorý je samotnou svätosťou a ktorý posväcuje všetky veci."
Keď sa potom svätica spýtala, ako má túto radu vykonať, Svätá Panna jej dala tieto rady:
1. "Uchovávaj pred sebou jeho sväté detstvo, aby jeho nevinnosť mohla nahradiť všetky skutky a opomenutie tvojho detstva. Uchovávaj pre sebou jeho vrúcnu mladosť, ktorá bola taká plná lásky, že sama o sebe stačila na roznietenie pece božskej lásky; ňou sa napravia vlažnosť a lenivosť tvojej mladosti. Uchovávaj pred sebou jeho božské cnosti, ktoré zušľachtia a pozdvihnú tvoje skutky."
2. "Maj tiež pred očami môjho Syna a obracaj na neho všetky svoje myšlienky, slová a skutky. Ten, ktorý všetko urobil dokonale, zotrie v ňom všetko nedokonalé."
3. "Spoliehaj sa naňho ako sa spolieha manželka na svojho manžela; je kŕmená a odievaná na jeho náklady a z lásky k nemu si váži a ctí jeho rodinu a priateľov. Duša musí byť živená Božím slovom ako najvyberanejším jedlom; musí byť starostlivá obliekaná a ozdobená tým, čo sa Mu páči, teda príkladom jeho cností, ktoré by si sa mala snažiť napodobňovať. Mala by si osvojiť Jeho rodinu, to znamená, aby ich jeho svätí milovali, chválili Boha a často ich povzbudzovali, aby s nimi chválili svojho Milovaného. Takto bude aj duša svätá, ako je napísané: ‚So svätými budete svätí‘ (Ž 18,26), rovnako ako je kráľovná kráľovnou, pretože sa podieľa na dôstojnosti kráľa."
Tajomstvo celej svätosti je teda zotrvať s Pánom Ježišom - vo všetkých premenách nášho života, v tajomstvách jeho detstva, mladosti, života a smrti, jeho zmŕtvychvstania a slávy. Takto dosiahneme v kresťanskom živote dokonalosť.
Raz sa Mechtilda posťažovala Panne Márii kvôli prekážke, o ktorej si myslela, že jej zabráni v pokroku jej služby Bohu. Najsvätejšia Panna jej povedala: "Choď a s úctou sa ukáž môjmu Synovi." Svätica sa poklonila pri nohách nášho Spasiteľa a keď vstala, uvidela na Jeho hrudi čosi, čo sa jej zdalo ako veľmi žiarivé zrkadlo, z ktorého - ako sa zdalo - vychádzali ďalšie zrkadlá, pokrývajúce celú jeho Osobu. Chápala to tak, že všetky Kristove údy vo svojich rôznych činnostiach žiaria pred nami ako zrkadlá a že všetky tieto činnosti vychádzajú z lásky jeho Srdca.
- Kristove nohy, ktoré sú jeho túžbami, horia pre nás; a musí vidieť, aké chladné sú naše túžby po duchovných veciach a aké bezmocné pre ľudské veci.
- Kolená nášho Pána sú pre nás zrkadlom pokory. Boli za nás toľkokrát sklonené v modlitbe, aj vtedy, keď umýval nohy svojim apoštolom. V tom môžeme rozpoznať našu pýchu, ktorá nám bráni pokoriť sa, hoci sme len prach a popol.
- Srdce Ježiša Krista je pre nás zrkadlom najvrúcnejšej lásky, v ktorom môžeme jasne vidieť chladnosť našich sŕdc voči Bohu a blížnemu.
- Pánove ústa sú pre nás zrkadlom sladkých slov plných chvály a vzdávania vďaky. V nich môžeme rozpoznať bezcennosť našich slov a opomenutia, ktorými sme sa previnili v Božej chvále a v modlitbe.
- Spasiteľove oči sú pre nás zrkadlami božskej pravdy; v nich môžeme vidieť temnotu, spôsobenú našou neverou, ktorá nám bráni poznať pravdu.
- Uši nášho Pána sú pre nás zrkadlom poslušnosti, pretože On bol vždy pripravený poslúchať Boha, svojho Otca, a vypočuť si naše modlitby.
Pokrstená duša preto musí milovať Najsvätejšie Srdce Ježišovo, pokiaľ chce žiť božský život, ktorého zárodok prijala vo vodách krstu. Z tohto Najsvätejšieho Srdca prúdia vody večného života.
Svätá Mechtilda videla, ako tieto vzácne vody vyvierajú a tečú po dušiach. Raz ich nazvala riekou, potom potokom a prameňom, a všetky boli schopné očistiť každú dušu. A takto to bližšie vysvetľuje:
"Rieka tečie z Ježišovho Srdca, zaplavuje duše, úplne ich preniká, zaháňa smútok a šíri radosť z Božieho mesta. Malý pramienok z Ježišovho Srdca sa skrýva v krstných vodách, aby tiekol cez všetkých, ktorí prijímajú duchovnú obnovu. Pokorný prameň živej a čírej vody jemne prúdi z Najsvätejšieho Srdca do duší plných lásky k Nemu."
