%20(1).jpg)
Írskeho askéta Matta Talbota si mnohí katolíci uctievali pre jeho zbožnosť, charitu a umŕtvovanie tela. Jeho život by zostal nepovšimnutý, nebyť povrazov a reťazí, ktoré boli objavené na jeho tele, keď v roku 1925 náhle zomrel na dublinskej ulici a tak jasne poukázali, že tento bývalý alkoholik bol členom Tretieho rádu svätého Františka.
Hoci je život Matta Talbota povzbudivým príbehom úspechu, najmä pre závislých, jeho význam v modernom svete siaha ďaleko za hranice patróna uzdravujúcich sa alkoholikov. V jeho príbehu je niečo pre každého - pracovníka, hriešnika, kresťana, skeptika, apoštola - záblesk veľkosti, pokory a lásky, ktorý nemôže prestať inšpirovať a ohromovať.
19. septembra 1853 sa tridsaťročný Charlie Talbot oženil s Elizabeth Bagnallovou v kostole Clontarf v Dubline. Obaja mladomanželia pochádzali z robotníckej triedy, v ktorej bola vernou spoločníčkou chudoba. Bolo to obdobie po veľkom hladomore, keď ľudia bojovali len o prežitie a na pomoc si často brali alkohol, ktorý požívali v nadmernej konzumácii.
Manželom sa postupne narodilo dvanásť detí, no len deväť z nich prežilo. Ich druhé dieťa Matthew sa narodilo 2. mája 1856. Charlie a Elizabeth boli známi čestnosťou a praktizovaním viery, čo aj odovzdali svojim deťom. Svetskú chudobu "prebíjali" bohatstvom lásky k Bohu. Ale hoci bol otec Talbot dobrý pracovník, mal aj slabosť - priveľa pil, čo sa samozrejme odzrkadľovalo následkami pre jeho rodinu. Počas 41 rokov žili na osemnástich rôznych adresách. Ale napriek všetkým ťažkostiam sa rodina každý deň spoločne modlila ruženec.
Pre Mattovu dobu bolo typické, že neexistovala povinná školská dochádzka, a tak sa ani veľmi nevzdelával. Podobne, ako mnoho iných detí jeho doby, nevyužil príležitosť na vzdelávanie, ktorú ponúkali rehoľné rády a keď mal jedenásť rokov, prešiel rýchlokurzom náboženstva, no ani vtedy nebol veľmi usilovným študentom. V knihe súpisov školy Kresťanských bratov na North Richmond street, kam chodil rok, sa uvádza, že Matt v nej "zaostával".
Šport, literatúra, umenie či hudba ho nezaujímali a pretože nemal vzdelanie, pomáhal si častými krádežami. Dvanásťročný Matt nastúpil v roku 1868 do práce k obchodníkovi s vínom, kde začala jeho "alkoholická dráha". Práca s vínom "naňho priam kričala, aby ho začal ochutnávať". Keď jedného večera prišiel domov opitý, otec sa rozhodol zmeniť mu zamestnanie v nádeji, že sa vyhne alkoholu. Matt začal pracovať v Dublinskom úrade pre prístavy a doky ako kuriér, ale whisky, ktorá sa nachádzala v tamojších colných skladoch mu jeho závislosť ešte viac posilnila. Matt teda znovu zmenil zamestnanie a v sedemnástich rokoch začal pracovať v Pemberton´s ako stavebný robotník.
To už ale bol chronický alkoholik. Celý jeho svet sa sústredil na pitie, kvôli čomu sa nevyhol klamstvu, egoizmu, zanedbávaniu povinností a zodpovednosti. Navyše, keď pil, stával sa výbušným, zapájal sa do bitiek a z úst mu vychádzali nadávky.
Mattovo pitie veľmi znepokojovalo jeho matku, videla, že syn kráča v stopách svojho otca. Ale Matt, hoci si stále veľmi svedomito uvedomoval účasť na nedeľnej omši, sa pre pocity viny, beznádeje a "neustálym promile v krvi", od sviatostí už vzdialil.
V tých časoch sa dávala výplata robotníkom zvyčajne v krčme v sobotu, kde potom svoj príjem poväčšine míňali. Aj pre Matta bolo bežné, že v pondelok po výplate bol už na mizine. Dokonca sa stávalo, že keď mu nechceli naliať na úver, založil topánky, aby si mohol kúpiť pálenku a domov odkráčal bosý.
Zatiaľ všetko, čo dokázal, bolo to, že odkedy začal pracovať, mohol sláviť iba jediný úspech - že sa stal ťažkým pijanom. V roku 1884 zostal 28-ročný Matt bez práce a teda aj bez peňazí, za ktoré by si mohol kúpiť drink. Stál pred O´Mearovou krčmou v nádeji, že sa mu jeho krčmoví priatelia, s ktorými sa neraz podelil o peniaze, teraz odplatia. Ale oni ho nechali stáť na rohu a skľúčený a vo vnútri zranený Matt sa pobral domov.
Keď došiel do rodičovského domu, úplne na dne, povedal svojej mame, že zloží sľub. Elizabeth sa modlila, aby jej syn mal silu ho dodržať. Matt zašiel do Holy Cross College v Clonliffe a tam sľúbil, že sa bude zdržiavať všetkých alkoholických nápojov. Ale spočiatku to sľúbil iba na dobu troch mesiacov. Hneď v sobotu sa potom išiel vyspovedať a v nedeľu pristúpil na svätej omši k svätému prijímaniu. Toto sa malo stať každodennou súčasťou jeho života až do smrti.
Určite to preňho nebolo ľahké. Znovu pracoval ako stavebný robotník a musel počúvať výsmešky svojich kolegov. Zatiaľ čo sa jeho matka sa však stále modlila o silu, jeho bývalí pijanskí kamaráti neustále striehli na dvere krčmy v nádeji, že sa v nich zjaví Matt. On sa namiesto toho počas abstinenčných príznakov a túžbe po "ešte aspoň jednom poháriku" obracal na Ježišovu prítomnosť v Eucharistii a na úctu k Panne Márii prostredníctvom modlitby ruženca, a prosil ju, aby mu pomohla zostať triezvy.
Matt si zvolil aj prísne pokánie - dlhý pôst, kľačanie pri modlitbe, spánok na drevených doskách s jednou doskou namiesto vankúša. Každé ráno sa pred začiatkom práce zúčastnil svätej omše a stal sa "apoštolom", keď presviedčal svojich bratov, aby sa vzdali alkoholu. V tomto však nebol úspešný. Ale to ho neodradilo od toho, aby zložil ďalší sľub, ktorý nakoniec viedol k sľubu, že sa bude zdržiavať alkoholu do konca svojho života a stal sa členom Združenia úplnej abstinencie Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, ktorý založil v kostole svätého Františka Xaverského na Gardiner Street v Dubline otec James A. Cullen.
Postupne sa mu darilo prekonávať staré pokušenia a zlé návyky. Naučil sa čítať a písať, čo mu otvorilo mnoho príležitostí čítať žalmy a životy svätých. Prekonal tiež skľúčenosť a stal známy svojou čestnosťou. Spomenul si, že počas rokov keď ešte pil, ukradol raz husle chudobnému hudobníkovi, predal ich a za utŕžené peniaze si kúpil pálenku. Aj preto začal hľadať tohto muža, aby túto krádež nahradil, no bezúspešne.
Veľa času mu zaberala osobná modlitba a vďaka duchovnému vodcovi napredoval nielen v modlitbe, ale tiež v duchovnom živote, a hoci sa stával uzavretejším, uvedomoval si boj svojich kolegov za sociálnu spravodlivosť. Zamestnal sa ako robotník v drevárskom sklade spoločnosti T&C Martin, kde pracoval až do svojho skonu. Vstúpil do odborového zväzu a svoju mzdu dával núdznym a misiám, pričom si pre seba ponechal len nevyhnutné minimum.
Mattova pravá osobnosť sa napokon začala prejavovať v neustálej pravdovravnosti, vernosti viere, rodine a priateľom a v zmysle zodpovednosti v práci. Jeho 73-ročný otec zomrel v roku 1899 a Matt sa staral o svoju matku až do jej smrti v roku 1915, keď 81-ročná Elizabeth zomrela s vedomím, že jej modlitby za syna boli vypočuté.
Rozhodnutie, doživotne sa zdržať všetkých alkoholických nápojov bolo začiatkom Mattovej dlhej a náročnej cesty. Nediali sa žiadne zázraky, vyžadovalo to čas, úsilie a veľa sebareflexie. Prax sebadisciplíny bola preňho rovnako ťažká, ako pre všetkých.
Jeho modlitebný život bol veľmi ovplyvnený členstvom a účasťou v ružencovom bratstve v dominikánskom kostole, v bratstve Panny Márie v jezuitskom kostole na Gardiner street a počas posledných tridsiatich piatich rokov bol aj členom Tretieho rádu svätého Františka v Merchant´s Quay. Na duchovnej ceste mu pomáhali aj každodenná účasť na omši a každoročná prítomnosť na misiách a duchovných cvičeniach.
Ako laický nasledovník svätého Františka z Assisi si urobil Ježiša Krista stredobodom všetkého. Františkánskym spôsobom života a spiritualitou formoval život lásky a obety. K dosiahnutiu svätosti a lásky k nášmu Pánovi a jeho matke mu pomohli jednoduchý prístup k Bohu cez osobnú modlitbu, oddanosť Eucharistii, Panne Márii a krížovej ceste.
Dva roky pred svojou smrťou bol v roku 1923 dvakrát hospitalizovaný pre ťažkosti s obličkami a srdcom a v posledných mesiacoch svojho života trpel bolesťami v hrudníku a dýchavičnosťou. Počas pobytov v nemocnici pokračoval v adorácii Eucharistie v nemocničnej kaplnke.
V nedeľu, 7. júna 1925 na sviatok Najsvätejšej Trojice sa vrátil z rannej omše, aby si dal ľahké raňajky a potom sa vybral na ďalšiu svätú omšu o 9,00 do kostola svätého Spasiteľa na Dominic street, čo mu zvyčajne trvalo dvadsať minút chôdze. Cestou však skolaboval na chodníku Granby Lane a v jeho úmrtnom liste sa ako príčina smrti uvádza zlyhanie srdca.
Telo 69-ročného Matta Talbota previezli do neďalekej nemocnice na Jervis street, kde ležal medzi cudzími ľuďmi, pretože nemal pri sebe žiadne doklady totožnosti. Až nasledujúci deň zavolala jeho sestra do márnice, aby ho identifikovala. Pri prehliadke jeho tela sa našli tri reťaze - jednu mal okolo pása, druhú na ruke a tretiu na nohe.
Do rakvy ho uložili vo františkánskom habite a jeho pozostatky preniesli v predvečer sviatku Božieho Tela do jezuitského kostola svätého Františka Xaverského na Gardiner Street, kde sa jeho pohrebná omša konala vo štvrtok 11. júna, na sviatok Božieho tela. Pochovaný bol na cintoríne v Glasnevine.
Dublinský arcibiskup Byrne začala v roku 1931 proces vyšetrovania Mattovho života. O dvadsaťjeden rokov neskôr, boli jeho pozstatky v roku 1952 exhumované z hrobu a uložené do krypty, aby ich o desať rokov neskôr previezli v roku 1962 do kostola Panny Márie Lurdskej na Sean McDermott street, kde jeho rakvu uložili do žulovej hrobky s nápisom "Služobník Boží, Matthew Talbot, 1856 - 1925". Dnes tento kostol a hrobku každoročne navštívia tisíce ľudí, aby si od Matta vyprosili príhovor a tiež sa modlia za jeho kanonizáciu. Matt Talbo bol v roku 1975 vyhlásený za ctihodného.
Modlitba za kanonizáciu Matta Talbota
Pane, v tvojom služobníkovi Mattovi Talbotovi si nám dal nádherný príklad víťazstva nad závislosťou, oddanosti povinnostiam a celoživotnej úcty k Najsvätejšej sviatosti. Kiež by nám jeho život modlitby a pokánia dal odvahu vziať si svoje kríže a nasledovať šľapaje nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista.
Otče, ak je tvojou vôľou, aby tvoj milovaný služobník bol oslávený tvojou Cirkvou, daj poznať svojou nebeskou priazňou moc, ktorú má v tvojej tvári. O to ťa prosíme skrze Ježiša Krista, nášho Pána. Amen.
