%20(1).jpg)
Svätý František Xaverský bol "pre všetkých ľudí všetkým", známy, milovaný, niekedy aj nenávidený. Ale nikto mu nemôže uprieť fakt, ktorý je azda jeho najväčším zázrakom, keď vlastnou rukou pokrstil stotisíc ľudí. Jeho pozoruhodná pravá ruka, ktorú používal na svätenie krstom, je stále zachovalá v striebornom relikviári a uctievaná v Bazilike Bom Jesus v indickej Goa.
Ale okrem tohto zázraku boli v živote svätého Františka aj ďalšie zázraky - dar jazykov, proroctiev, bilokácie, utíšenie búrky na mori, či oslobodenie posadnutého v Malacce a ďalšie. Svätec konal aj zázraky vzkriesenia mŕtvych, najznámejšie sú podľa kanonizačného procesu tieto štyri: vzkriesenie katechétu, uhryznutého jedovatým hadom, dieťa utopené v jame a mladý muž s dievčaťom, ktorí zomreli na morovú horúčku.
Na pobreží Fishery vykonal svätý František Xaverský toľko zázrakov, že by z nich mohla byť napísaná hrubá kniha. Keď sa raz chystal sláviť svätú omšu v malom kostole v Combuture, dnu vošiel dav s telom chlapca, ktorý sa utopil v studni. Matka chlapca sa vrhla k nohám svätca, ktorý toto dieťa pred časom pokrstil a prosila ho, aby priviedol jej syna k životu. František sa krátko pomodlil, chytil mŕtve dieťa za ruku a prikázal mu vstať. Stalo sa presne to, čo chcel - dieťa vstalo a rozbehlo sa k matke.
Keď raz sprevádzali Františka dvaja mladí katechéti, jedného z nich v noci uhryzla do nohy jedovatá kobra a mladíka našli ráno mŕtveho. Svätec si naslinil prst, dotkol sa ním nohy otráveného katechétu, urobil nad ním znamenie kríža a chytil ho za ruku s príkazom, aby vstal v mene Ježiša Krista. Mladík hneď zareagoval a celkom živý a zdravý potom pokračoval v misionárskej ceste, pričom pôsobil, akoby sa práve zobudil z tuhého spánku.
Nasledujúci zázrak je zaznamenaný v knihe Relatio, napísanej v čase pápeža Pavla V. O tomto sa zázraku sa píše, ako sa František stretol v uliciach Mutanu s pohrebným sprievodom, nesúcim telo mladého chlapca, ktorý zomrel na morovú horúčku. Telo chlapca bolo podľa tamojšieho zvyku 24 hodín zabalené v rubáši. A ako nášmu Pánovi v Naime, tak aj Františkovi bolo ľúto smútiacich rodičov.
Svätec pokľakol, zrak zdvihol k nebu a modlil sa k Bohu za chlapcov život. Potom pokropil mŕtvolu svätenou vodou a prikázal, aby rozrezali pohrebný rubáš. František sa potom nad odhaleným telom prežehnal, chytil chlapca za ruku a v mene Ježiša mu prikázal žiť.
Mladík sa vrátil do života a František ho v dobrom zdraví odovzdal rodičom. Sprievod žasol a chválil Františkovu svätosť. Chlapcovi rodičia a priatelia potom z vďaky a na pamiatku tohto skutku postavili na mieste veľký kríž a usporiadali pri ňom slávnosť.
Ďalšia príhoda sa stala v Goulone, neďaleko mysu Comorin v Travancore. V tomto drsnom námornom prístave mnohí kresťania zneuctievali svoje meno. Keď František kázal v portugalskom kostole, bol zaskočený tvrdohlavosťou, s ktorou sa stretol u zatvrdnutých poslucháčov.
Deň pred kázňou bol v kostole pochovaný muž. Svätec prestal kázať, a so slzami v očiach sa modlil k Bohu, aby uctil krv a meno jeho Syna a obmäkčil srdcia zhromaždených. Potom prikázal niekoľkým mužom otvoriť hrob tohto muža a prítomným hovoril, ako sa Bohu zapáčilo kriesiť aj mŕtvych, aby ich obrátil.
Keď otvorili hrob a vynieslo telo zosnulého, vychádzal už z neho zápach. Na svätcov príkaz roztrhli pohrebný rubáš a ukázalo sa, že telo sa začína rozkladať. František všetkým povedal, aby si všimli túto skutočnosť. Potom padol na kolená, krátko sa pomodlil a mŕtvemu mužovi prikázal v mene živého Boha, aby vstal.
Muž okamžite vstal. Bol nielen živý a vitálny, ale aj dokonale zdravý. Prizerajúcich ľudí sa zmocnil úžas. Niekoľkí z nich zaraz padli k nohám svätca, aby ich pokrstil a vďaka tomuto zázraku sa obrátilo veľké množstvo obyvateľov.
Posledné dva zázraky boli uznané na základe svedectva dvoch svedkov: Emanuela Gagu a Joama Audicondama a tiež jedným vzkrieseným, ale ako zdôrazňuje otec Coleridge vo svojom dvojzväzkovom životopise svätého Františka Xaverského, "musíme brať tieto zázraky len ako príklady".
V Malacce vykonal svätec zázrak vzkriesenia niekoľko dní mŕtvej dcéry. Keď bol František mimo mesta, zomrela dcéra nedávno pokrstenej ženy. Už keď dievča ochorelo, matka všade hľadala Františka. Keď sa dozvedela, že sa František vrátil, plná jednoduchej viery zašla za ním v presvedčení, že tak, ako mohol jej dcéru uzdraviť, mohol by mŕtve dievča vzkriesiť z mŕtvych.
Konečne Františka našla, hodila sa mu k nohám, a podobne ako Marta a Mária zvolala, že keby tam bol, jej dcéra by nezomrela, ale dodala, že pre Boha nič nie je nemožné a vie, že František ju svojimi modlitbami môže priviesť k životu. A svätec rovnako, ako Ježiš žasol nad vierou rímskeho stotníka, tiež žasol nad vierou tejto nedávnej konvertitky.
Pretože sa matka zdala byť hodná tejto milosti, František sa modlil k Bohu, aby jej udelil túto útechu. Potom sa k nej obrátil a povedal, aby išla k hrobu, jej dcéra žije. Pretože sa svätec neponúkol, že pôjde k hrobu aj on, odpovedala mu, že dievča je pochované už tri dni. No napriek tomu sa rozžiarená vybrala k hrobu. Tam spolu s ďalšími svedkami zdvihla na pohrebisku kameň z hrobu a mŕtva dcéra vyšla z neho živá! Ako pri vzkriesení Lazára, ani teraz nikto nemohol pochybovať o pravdepodobnosti takého zázraku.
Táto moc vzkriesiť mŕtvych na diaľku bola zvláštnou charizmou svätého Františka Xaverského. V japonskej oblasti Cagoxime stratil pohanský šľachtic svoju jedinú dcéru. Niet pochýb, že ho to veľmi zarmútilo a niektorí nedávni kresťanskí konvertiti, ktorí s ním súcitili, mu odporučili vyhľadať pomoc u Boha kresťanov a modlitby "veľkého učiteľa Portuglacov".
Šľachtický otec teda išiel k svätému Františkovi, hodil sa mu k nohám, ale zdrvený emóciami nedostal zo seba ani slovo. Svätec ho však pochopil a vošiel do malého oratória, kde slúžil omšu. Jeho pomocník, Joam Fernandez išiel s ním. František po chvíli modlitby vyšiel von a úzkostlivému otcovi povedal, že jeho modlitby boli vypočuté, a nech sa vráti domov. To bolo všetko, čo mu svätec povedal, a tak sa zarmútený šľachtic odobral preč.
Cestou domov mu išiel oproti sluha a radostne mu oznamoval, že jeho dcéra žije. Potom k nemu pribehlo aj dievča, hodilo sa otcovi okolo krku a vyrozprávala mu, že keď vydýchla naposledy, hneď ju chytili dvaja hrozní démoni, ktorí ju chceli uvrhnúť do pekla, ale dvaja ctihodní muži jej prišli na pomoc a potom sa už ocitla nažive a zdravá.
Keď potom šľachtic priviedol dcéru do domu svätého Františka Xaverského, označila ho spolu s Fernandezom za svojich dvoch vysloboditeľov. Následne na to sa otec s dcérou nechali poučiť a pokrstiť.
Ďalší zázrak sa stal počas plavby lode Santa Croce, plaviacej sa do San Chan. Keď sa rozdul silný vietor, spadol z paluby päťročný syn zberača mušlí. Jeho záchrana, ba ani pokus, sa zdali nemožné. Zúfalý otec o tri dni náhodou stretol na palube Františka, ktorý sa z nejakej príčiny nedozvedel o tejto tragédii. Spýtal sa zroneného otca, či by uveril v Ježiša Krista, keby sa jeho syn vrátil živý. Muž odpovedal, že uverí. Po niekoľkých hodinách, ktoré František strávil pravdepodobne modlitbou, uvidel zberač mušlí bežať mu oproti svojho syna. Muž bol potom aj celá jeho rodina pokrstení.
V Japonsku požehnal František v Cagoxime opuchnuté telo zdeformovaného dieťaťa a to sa mu potom krásne narovnalo. Aj tento zázrak vyjadruje cieľ svätých - urobiť všetkých ľudí v Božích očiach rovnými a krásnymi.
Medzi neskoršie zázraky svätého Františka Xaverského patrí aj vzkriesenie mladej pohanky, či mladého muža z Malaccy Františka Ciavosa, ktorý sa neskôr stal jezuitom, ale veľmi známy je tiež zázrak svätca s krabom.
Svätý František Xaverský zomrel 3. decembra 1552 vo veku 46 rokov. Rakva bola pred jeho pohrebom naplnená vrecami s vápnom. Dve sa položili pod telo a dve nad telo, aby sa urýchlil rozklad a kosti sa mohli neskôr ľahko prepraviť do Indie. Keď o desať týždňov neskôr telo vykopali, aby ho previezli do určeného miesta, zistilo sa, že svätcovo telo je úplne neporušené.
Dvanásť rokov po tom, čo sa František vydal na svoje misijné cesty, bolo jeho telo so skutočným triumfom privezené späť do Goy. Okolo tela sa v tom období každý deň zaznamenávali zázraky. Potom, keď jeho pozostatky 15. marca 1554 dočasne uložili v kaplnke Kolégia svätého Pavla, niekoľko slepých, aj ochrnutých a iných chorých sa uzdravilo.
A hoci je dnes telo svätého Františka Xaverského suché a scvrknuté, stále na ňom nie je vidieť žiadny rozklad. Mnohé jeho časti, najmä jeho pravá ruka boli z tela odstránené a odoslané na rôzne miesta ako najcennejšie relikvie.
Svätý František Xaverský bol brilantná a príťažlivá osobnosť a takým zostal podnes. Možno už nekoná zázraky vzkriesenia, ale pomáha iným spôsobom. Aj preto sa stala pobožnosť Milostného deviatnika k úcte Františka Xaverského veľmi vyhľadávanou.
Masima - Verím a Dôverujem
