%20(1).jpg)
Ľutina, kedysi nevýznamná dedinka na Slovensku sa po zjavení svätého Mikuláša stala slovenským významným pútnickým miestom.
19. augusta 1851 slávili veriaci podľa Juliánskeho kalendára sviatok Premenenia Pána. Zuzana Fekete sa však aj so svojimi tromi deťmi vybrala namiesto svätej omši na ľutinskú horu, aby tam nazbierali huby. Každý sa rozpŕchol iným smerom a keď Zuzana došla na jedno miesto, zbadala tam biskupa v slávnostnom rúchu, nápadne sa podobajúceho na svätého Mikuláša, ako ho videla na ikone miestneho ikonostasu. Preľaknutá Zuzana si kľakla na zem.
Biskup sa na ňu pozrel prísnym pohľadom a karhajúcim hlasom povedal: "Dnes je veľký sviatok Pána, zbožný ľud spieva v chráme na liturgii a ty tu zbieraš huby?"
"Otče, viem, že je dnes sviatok, ale som chudobná žena, mám tri deti a nemám im dať čo jesť na obed," odvetila Zuzana so strachom.
"Huby si mohla zbierať aj včera, nie dnes ráno!" povedal biskup a dodal, že Boh preto trestá ľudstvo, lebo si neváži nedele a sviatky. Nechce sa zúčastňovať svätej liturgie a namiesto chvál uráža svojimi ústami Boha. Potom jej povedal, že sa na pamiatku ich stretnutia má na tomto mieste postaviť svätý kríž. "Toto všetko povedz svojmu duchovnému otcovi," vyriekol a stratil sa.
Hoci deti nič nevideli, prestrašili sa, keď uvideli svoju mamu vyľakanú. Lenže Zuzana im o tejto udalosti zakázala hovoriť a sama nič nepovedala ani kňazovi.
Svätec bol však vytrvalý. Zjavoval sa jej na ceste, v lese a stále ju upozorňoval, aby nezabudla splniť jeho príkazy. A tiež to, že ak sa na určenom mieste nepostaví kríž, Zuzana onemie. To ju pohlo, aby sa odhodlala zdôveriť sa miestnemu kňazovi Štefanovi Rojkovičovi, ale on jej neuveril. Rovnako jej neuverili ani ostatní ľudia a nazvali ju "bláznivou Zuzanou".
Neprešiel dlhý čas a svätec sa Zuzane jedného dňa opäť zjavil. Tentoraz sa jej ukázal doma a mal pre ňu posledné upozornenie. Zuzana však okamžite vybehla z domu a utekala po richtára, aby sa sám presvedčil a prišiel sa pozrieť na vzácnu návštevu.
Keď vstúpili do Zuzaninho domu, richtár však nič nevidel, ani nepočul a v tichosti súhlasil s ostatnými, ktorí nazvali Zuzanu "bláznivou". Slová svätca sa v tom okamihu naplnili a Zuzana ešte v ten deň onemela.
Toto už bola vážnejšia situácia a k Zuzane hneď zavolali lekára. Namiesto jedného prišli traja - úradný lekár, diecézny a psychológ z Košíc. Všetci traja sa zhodli v tom, že Zuzana je telesne aj duševne zdravá a jej strata reči sa nedá vysvetliť.
Napokon sa kňaz Rojkovič rozhodol dať urobiť kríž a postavili ho na miesto, na ktoré to svätec určil. Potom ho otec Rojkovič posvätil a práve pri posviacke Zuzana zreteľne zvolala: "Opäť ho vidím!" Kňaz ju hneď upokojil, aby bola spokojná, a dodal: "Aj ja ho vidím." Zuzane sa vrátila reč a konečne jej všetci uverili.
Zuzana naďalej chodievala do lesa. V jeden deň sa jej znovu zjavil svätý Mikuláš a požiadal ju, aby sa na mieste, kde sa jej teraz ukázal, postavila kaplnka, zasvätená Panne Márii. Povedal jej, aby jeho odkaz odovzdala duchovnému otcovi a na dôkaz ich stretnutia jej svätý Mikuláš daroval mariánsku ikonu, ktorá mala slúžiť ako podklad obrazu pre budúcu svätyňu.
Zuzana dala ikonu kňazovi Rojkovičovi spolu s odkazom. Kňaz potom zvolal kurátorov, richtára a svedkov, aby dosvedčili, že ikonu uložili do pokladnice, ktorú zamkli. Jeden kľúč zostal na fare a druhý kľúč si odniesol hlavný kurátor.
Keď Zuzana prišla na druhý deň na rovnaké miesto, čakal ju tam už svätý Mikuláš a zasa jej daroval rovnakú mariánsku ikonu, ktorú opäť zaniesla na faru. Kňaz teraz pozval okrem kurátorov a svedkov aj rímskokatolíckeho farára z Pečovskej Novej Vsi. Keď sa v ich prítomnosti otvorila pokladnica, užasnutí zistili, že prvá ikona tam nie je. Bol to podnet, aby uverili. Rímskokatolícky kňaz si potom kľakol pred Zuzanou a prosil ju odpustenie. Predtým jej totiž tiež neveril a vysmieval sa jej.
Následne sa o týchto udalostiach spísala zápisnica, ktorú podpísal duchovný otec Rojkovič a poslal ju na prešovský Gréckokatolícky biskupský úrad.
Udalosti potom nabrali rýchly spád. Biskupský úrad a krajské lekárske kolégium začali dôkladné vyšetrovanie, po ktorom sa zistilo, že Zuzana Fekete je duševne i telesne zdravá a obsah zjavenia v ničom neprotirečí vieroučným a mravným zásadám Katolíckej cirkvi. Výsledky vyšetrovania sa poslali aj do Ríma, kde ich príslušná kongregácia schválila a 24. mája 1855 im pápež Pius IX. poslal Apoštolské breve o plnomocných odpustkoch pre toto miesto.
V rokoch 1878-1930 sa postavili viaceré kaplnky a zaznamenali sa aj zázračné uzdravenia. Tie, ktoré sa udiali v prvých rokoch po zjavení, sú zaznamenané v zápisnici, ktorá je uložená vo vatikánskych archívoch.
Masima - Verím a Dôverujem
