%20(1).jpg)
Pôst je v Cirkvi obdobím kajúcnej prípravy na Veľkú noc, napodobňujúc Ježišov pôst na púšti predtým, ako začal svoje verejné účinkovanie.
Toto obdobie prípravy a pôstu sa pravdepodobne dodržiavalo pred Veľkonočnými sviatkami už od apoštolských čias, hoci táto prax nebola formálne stanovená až do roku 325, kedy sa konal Prvý koncil. Bol to čas prijímania kandidátov na krst, ale tiež čas pokánia za ťažkých hriešnikov, ktorí boli vylúčení z prijímania Eucharistie a pripravovali sa na svoj návrat. Ako znak pokánia nosili vrecovinu a boli posypaní popolom. Táto forma verejného pokánia začala vymierať v 9. storočí a neskôr sa stalo zvykom, že všetci veriaci si pripomínali potrebu pokánia a vlastnú smrteľnosť prijatím popola buď v podobe kríža na ich čele, alebo posypaného na ich hlavy, v prvý deň pôstu. Odtiaľ aj pochádza názov Popolcová streda.
Pôstne obdobie je časom, kedy sme vyzývaní k duchovnej obnove. Prvým krokom, ktorý by sme mali urobiť, je prehodnotiť spôsob, akým bojujeme s pokušením. Všetci totiž musíme prejsť pokušeniami. Aby sme tento boj dobre viedli, náš Pán Ježiš Kristus nám ponúka dokonalý príklad.
Keď Duch vyviedol Ježiša na púšť, aby ho diabol pokúšal, po štyridsiatich dňoch pôstu pocítil hlad. Toto oslabenie využil nepriateľ, keď k nemu pristúpil a povedal mu: "Ak si Boží Syn, povedz, nech sa z týchto kameňov stanú chleby." Ale Spasiteľ namietol, že nielen z chleba je človek živý.
Chlieb symbolizuje materiálne pôžitky, pre ktoré sa mnoho ľudí namáha, snažia sa a trpia. Pritom je to prchavá záležitosť. Mali by sme si teda pripomenúť, že materiálne statky nemôžu byť konečným cieľom nášho života a byť voči sebe úprimným v odpovedi na otázku: Dal som skutočnú a úprimnú prednosť tomu, čo sa týka mojej večnej spásy?
Zvádzanie Ježiša v Lukášovom evanjeliu pokračuje ukázaním Ježišovi všetky kráľovstvá sveta a sľubom nepriateľa, že má dá všetku ich moc a slávu s dodatkom: "Ak sa mi budeš klaňať..."
Diabol praktizuje remeslo maliara v našich naivných očiach a činov, ktoré sú v rozpore s Božou vôľou, ako klamlivý zdroj šťastia. Toto sa snažil urobiť s naším Pánom a toto sa snaží robiť s každou ľudskou bytosťou od Adama a Evy.
Aby sme nepodľahli týmto pokušeniam, stačí málo - uznať Božiu autoritu nad nami, presne tak, ako odvetil Ježiš: "... Pánovi, svojmu Bohu sa budeš klaňať a jedine jemu budeš slúžiť." Aj my by sme mali sami seba spýtať: Hľadal som prchavé radosti hriechu, pohŕdajúc Božími prikázaniami, alebo praktizovanie cnosti, jediný zdroj pravého šťastia?
Ďalej čítame, že diabol vyniesol nášho Pána na vrchol chrámu v Jeruzaleme a povedal mu, aby sa z neho zhodil dolu. Toto je pozvanie k hlúpej pretvárke, že vyviazneme z nebezpečenstva bez ujmy. Lebo diabol často priamo nenavrhuje hriech, ale pokúša nás príležitosťou. Je to rovnaká pretvárka toľkých ľudí, ktorí sa dostávajú do tesnej blízkosti hriechu.
Odpoveď Ježiša Krista - Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha, by v našom svedomí mala vyvolať otázku: Vyhýbal som sa ľuďom, miestam, okolnostiam a veciam, ktoré ma vedú k hriechu? Alebo k nim pristupujem s falošnou pretvárkou, že nehreším, aj keď sa tým vystavujem nebezpečenstvu?
Pokúšanie nie je teda nič nezvyčajné, nie je to ani "žiadny akt pomsty Boha", slúži pre naše dobro a našu spásu. Ale pretože Boh skutočne rešpektuje našu vôľu, záleží iba na nás, či chceme byť každým dňom lepší a dokonalejší, alebo "zaspíme na vavrínoch".
Od Pána Ježiša sme dostali návod, ako postupovať, a hoci je to ťažká cesta, môžeme sa obrátiť k Duchu Svätému a prosiť o svetlo v našom boji proti pokušeniu, ktoré spočíva v živote zameranom na nadprirodzeno, na rozdiel od existencie hmotných pôžitkov; v hľadaní šťastia v poslušnosti Božiemu zákonu namiesto v prchavých radostiach, ktoré ponúka diabol, svet a telo; v neustálom hľadaní príležitosti na cnosť namiesto príležitosti na hriech. Lebo názory poniektorých, že sme Ježišovým víťazstvom nad smrťou automaticky spasení, sa nám môže vypomstiť.
Svätý Augustín sa často modlieval túto modlitbu: Pane, keď dáš príležitosť (k hriechu), nedaj slabosť. Keď dopustíš slabosť, nedaj príležitosť. A keď dopustíš oboje, daj silu utiecť.
Vstupujme a zotrvávajme v dôvernom spojení s Bohom, a neustále ho prosme o pomoc v boji proti nepriateľovi našej spásy.
