%20(1).jpg)
Jednu z najobľúbenejších pobožností k svätému Jozefovi poznáme ako "Plášť svätého Jozefa", ktorá pozostáva zo série modlitieb. Tie sa modlia tridsať, po sebe nasledujúcich dní, na pamiatku tridsať rokov, počas ktorých žil svätý Jozef na zemi ako pestún nášho Pána Ježiša Krista.
Táto novéna je zároveň založená na viere, že existuje skutočný plášť svätého Jozefa, ktorý sa uchováva v rímskom kostole. V knihe Život a sláva svätého Jozefa z 19. storočia sa stručne opisuje história toho vzácneho plášťa:
"V skutočnosti neexistovala žiadna relikvia svätého Jozefa, iba niektoré časti jeho odevu posvätené kontaktom s týmto svätým a teraz, ako veríme, osláveným telom. Rím vlastní nádhernú relikviu v páliu alebo plášti svätca, o to viac si zaslúži úctu, že musela tak často zahaľovať Božské dieťa, keď ho Jozef držal v náručí. Táto vzácna relikvia bola uchovávaná v starobylom kolegiálnom kostole svätej Anastázie, ktorý postavila okolo roku 300 Apolónia, vznešená rímska matrona, aby tam uložila telo svätej Anastázie, panny a mučeníčky. Verí sa, že svätý Hieronym, keď ho svätý Damaz povolal do Ríma kvôli záležitostiam svojho pontifikátu, slúžil omšu počas troch rokov svojho pobytu pri oltári, kde sa táto relikvia uchováva. Kalich, ktorý používal, je stále vystavený."
Starodávne tradície, zachované v prvých kláštoroch kontemplatívneho života, ktoré sa dodnes prednášajú, hovoria, že svätý Jozef sa stará o to, aby vyprosoval u Boha potrebné milosti pre tých, ktorí sa k nemu modlia. Aj preto je medzi jeho ctiteľmi známa spomínaná novéna, ktorá je inšpirovaná legendou, zapísala sa do histórie a po stáročia ju uchovávalo ústne podanie Cirkvi.
Podľa tejto legendy sa traduje, že svätý Jozef musel ísť do hôr Hebronu, kde mal drevo, ktorého náklad každý deň narastal a Jozef nemal dostatok peňazí, aby za drevo zaplatil. Vlastne mal polovicu potrebnej sumy, ale už nemohol viac čakať.
Panna Mária mu poradila, aby sa popýtal u príbuzných. Svätý Jozef vyšiel von a keď sa vrátil domov, povedal jej: "Pýtal som sa v rôznych domoch, a všetci sa ospravedlnili, že nemajú peňazí, inak by ich dali." Panna Mária mu odvetila: "Myslela som, že necháš plášť ako zálohu a majiteľ dreva bude spokojný."
Keď sa Jozef chystal za majiteľom dreva, Mária sa s ním rozlúčila slovami: "Nech ťa sprevádza Boh Abraháma a nech ťa vedie anjel." Jozef ju uisťoval, že sa pokúsi čím skôr vrátiť. A s polovičnou sumou, ktorú mal zozbieranú a novým plášťom, ktorý mu Mária dala v deň svadby sa vydal na cestu.
"Boh ťa žehnaj, Izmael," pozdravil drevorubača, keď k nemu došiel. Tento muž Izmael mal však zlú povahu, bol bezcitný lakomec a zbožňoval peniaze. Jozef mal oproti nemu malú sebadôveru a dokonca sa bál priznať, že nemá celú potrebnú sumu.
Napriek tomu si vybral polená, oddelil ich na jednu stranu a keď bol čas sa vrátiť sa do Nazaretu, povedal Izmaelovi: "Vieš, že som ti vždy platil v hotovosti, ale teraz mám len polovicu peňazí. Buď trpezlivý, všetko ti zaplatím a ako záruku ti nechávam svoj plášť."
Izmaelovi sa to nepáčilo, protestoval a dokonca začal uvažovať o zrušení zmluvy, ale napokon prijal ako záruku svadobný plášť svätého Jozefa. Tento muž Izmael mal už dlhší čas vredy v očiach, ktoré mu lekári ani podané lieky nedokázali vyliečiť. A hoci už dávno stratil nádej na uzdravenie, na druhý deň ráno prekvapene zistil, že má obe oči zdravé.
Drevorubač netušil príčinu svojho zázračného uzdravenia, ale i tak to vyrozprával svojej manželke Eve, ktorá nebolo oveľa lepšia než jej manžel. Tiež mala prudkú povahu, ktorou neraz spestrila ich domácnosť, no nasledujúcu noc bola krotká ako baránok.
Izmael, ležiac v posteli, sa zamýšľal, čo spôsobilo túto zmenu a došiel k záveru, že to musí plášť tesára z Nazareta, Jozefa. "On priniesol do môjho domu uzdravenie, pokoj a mier. Vzal som si jeho plášť na plecia a cítim, že som sa zmenil.
Odrazu začul zo stodoly hlasný hluk a rozbehol sa pozrieť, čo to je. Zistil, že jeho najlepšia krava sa zvíja v hrozných bolestiach. Medzitým pribehla do stodoly aj jeho manželka a spoločne sa snažili krave pomôcť, ale márne. Izmael si potom spomenul na plášť a položil ho na ležiace zviera na zemi. Krava hneď vstala a začala jesť, akoby sa nič nestalo.
"Tento plášť je poklad, lebo keď je s nami, sme šťastní," hovoril Izmael Eve, "nerozlúčime sa s ním za nič na svete. Odpúšťam mu dlh a som ochotný mu odteraz dať všetko drevo, ktoré bude potrebovať." Eva prikývla a dodala: "Prinesiem ako dar jeho synovi Ježišovi pár bielych jahniat a pár holubíc bielych ako sneh a Márii olej aj med."
Keď si pripravovali ťavy na cestu do Nazareta, pribehol Izmaelov mladší brat so správou, že horí dom ich otca. Obaja bratia sa rýchlo rozbehli k rodičovskému domu, odrezali kus zo zázračného plášťa a hodili ho do ohňa. Oheň bez toho, aby naňho naliali čo len kvapku vody, hneď zhasol. Prekvapení ľudia nad týmto zázrakom dobrorečili Pánovi.
Izmael a Eva o niekoľko dní neskôr zaklopali na dvere domu nazaretského tesára. Keď vošli dnu, poklonili sa k nohám Jozefa a Márie a Izmael začal rozprávať.
"Moja žena a ja prichádzame, aby sme sa poďakovali za nesmierne dary, ktoré sme dostali z neba, odkedy si mi zanechal plášť ako záruku a chceli by sme, ak by si súhlasil, aby som si ho mohol ponechať na ochranu môjho domu, manželstva, detí a mojej práce.
Skrze tvoj plášť som uzdravený. bol som úžerník, pyšný, zlomyseľný. Moju ženu ovládal hnev a teraz je anjelom pokoja; dlhovali mi veľké sumy a ja som si ich vyberal bez toho, aby ma to stalo akúkoľvek prácu.
Moja najlepšia krava ochorela a zrazu sa uzdravila a napokon, dom môjho otca sa vznietil a keď som hodil do plameňov kúsok tvojho plášťa, oheň sa okamžite uhasil.
Nie si len nejaký človek, ale svätý, prorok, anjel v krajine. Prinášam ti nový plášť z najlepšie utkanej látky zo Sidonu. Márii, tvojej neveste, prinášame olej a med, tvojmu synovi Ježišovi dáva moja žena pár bielych jahniat a pár holubov, belších ako sneh Libanonu. Prijmi tieto úbohé dary, zober si môj dom, dobytok, lesy, celé moje bohatstvo a všetko čo máme, ale nepýtaj si odo mňa tvoj plášť."
Jozef sa manželom poďakoval za dary a ponechal im plášť. Keď potom vstali, Mária im povedala: "Dobrí manželia, vedzte, že Boh sa rozhodol požehnať všetky tie rodiny, ktoré sa vložia pod ochranný plášť môjho svätého ženícha."
Ó, svätý ochranca Svätej Rodiny, ochraňuj nás, deti Pána Ježiša Krista; drž od nás ďaleko bludy a zlo, ktoré kazia svet; pomáhaj nám z neba v našich bojoch proti mocnostiam temna. A ako si kedysi ochránil Božské Dieťa pred krutým Herodesovým ediktom, teraz bráň Cirkev a ochraňuj ju pred všetkými nebezpečenstvami a hrozbami; rozdeľ nad nami všetkými svoju svätú ochranu, aby sme nasledovaním tvojho príkladu a s pomocou tvojho duchovného vedenia mohli viesť svätý život, zomrieť šťastnou smrťou a nakoniec dosiahnuť večnú blaženosť v nebi. Amen.
