%20(1).jpg)
Svätý Dismas mal vo svojom nešťastí obrovské šťastie. Práve jemu, lotrovi, sa dostalo cti byť vyhláseným za svätého samotným Ježišom Kristom. Takéto svätorečenie sa v dejinách už nezopakovalo.
Svätý Dismas, muž známy ako "dobrý lotor", bol ukrižovaný s ďalším zločincom a naším Pánom na Kalvárii. Z Lukášovho evanjelia sa dozvedáme, že Ježiš bol ukrižovaný na kríži v strede a po jeho ľavici i pravici stáli kríže práve s týmito dvoma zločincami. Bol teda "v skupine dobra i zla".
Už samotné visenie na kríži muselo byť hrozné a posmievania Židov sa určite nepočúvalo dobre. Rovnako, ako aj dnes, sa ľudia dokážu splynúť s davom, tak sa stalo aj v prípade jedného z lotrov, ktorý sa mu drzo vyškieral do tváre hovoriac: "Nie si ty Mesiáš?! Zachráň seba i nás!"
Druhý zločinec, Dismas, ho však zahriakol. Určite na ňom spočinula Božia milosť, a naklonila jeho srdce k ľútosti nad nevinne ukrižovaným Kristom, keď rúhačovi povedal: "Ani ty sa nebojíš Boha, hoci si odsúdený na to isté? Lenže my spravodlivo, lebo dostávame, čo sme si skutkami zaslúžili. Ale on neurobil nič zlé."
Pre nášho Pána to boli určite potešujúce slová. Dismas ukázal, že sa v ňom, lotrovi, prebudilo svedomie, keď potom povedal: "Ježišu, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva." A náš Pán promptne, bez akéhokoľvek zvažovania "pre a proti" odpovedal: "Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji." Už začalo účinkovať milosrdenstvo.
Božie cesty sú nevyspytateľné a najmä prekvapujúce. Aj Dismas uveril, a stalo sa to, keď bol v totálne nepohodlnej polohe - na kríži. Na tomto dreve, vysoko nad zemou získal vieru, uznal Ježiša Krista za pána a kráľa na nebesiach a vo svojej nádeji úprimne dúfal, že nebude zavrhnutý. Mal lásku, ktorá ním pohla a snažil sa vyčítavými slovami obrátiť aj druhého zločinca.
Aj preto o ňom svätý Ján Zlatoústy hovorí: "Hľa, ako ten lotor uchvacuje Božie kráľovstvo a robí násilie Božiemu milosrdenstvu! Vidiac muky, korí sa Velebnosti. Hľadiac na kríž, modlí sa k tomu, ktorý tróni na nebesiach. Pozerajúc na odsúdenca, nazýva ho Pánom. Vidiac ukrižovaného, volá ho Kráľom. Ó zázračné to obrátenie!"
Od okamihu, čo sa Dismas obrátil a Spasiteľ mu sľúbil raj, započítali sa mu za zásluhy všetky muky, ktoré znášal na kríži. Svojimi bolesťami a ukrutnou smrťou zadosťučinil za svoje hriechy a stal sa účastným milostí, ktorými nám svojou vykupiteľskou smrťou získal Ježiš Kristus. A môžeme veriť, že túžiac po sľúbenom raji potom trpezlivo znášal, za svoje, už odpustené, hriechy, hrozné bolesti, ktoré mu spôsobovali vojaci, keď mu prerážali kosti. Mal istotu, že sa čoskoro ocitne v raji s Pánom, v ktorého uveril na kríži.
Viac o svätom Dismasovi s historickou istotou nevieme. Apokryfy rozprávajú, že keď bola Svätá rodina na úteku pred Herodesom, a kráľovskí vojaci už boli na ich stope, Jozef a Mária našli dom, v ktorom by sa mohli ukryť, keby im to bolo dovolené. Bol to dom, v ktorom býval Dismas so svojou rodinou. Jozef ich prosil, aby ich ukryli, lebo kráľovskí vojaci ich mohli každú chvíľu chytiť, ale obyvatelia domu to odmietli.
Práve v tej chvíli vyšiel z domu mladý Dismas a prikázal im, aby zostali, pričom ich ukryl na takom odľahlom mieste, že ich rímski vojaci nemohli nájsť ani zatknúť. Ježiš, vďačný Dismasovi, mu sľúbil, že jeho čin nezostane bez odmeny a tiež mu povedal, že sa ešte stretnú. Pri inej príležitosti a za ešte horších okolností.
Katarína Emmerichová vo svojich videniach zasa rozprávala, že Dismas bol to dieťa, ktoré trpelo vyrážkou a jeho matka ho na radu Panny Márie vykúpala vo vode, v ktorej bol umytý Ježiško. Keď tak jeho matka spravila, dieťa sa hneď uzdravilo. Ale potom sa Dismas skazil a Ježiša nepoznal.
Toľko vieme z apokryfu a rozprávania. V Písme je nám Dismas predstavený už obrátený, ako veriaci v Kristove božstvo. V Ježišovej fackovanej, opľutej a vychudnutej tvári jasne videl toho, ktorý vykonal toľko zázrakov a premenil každého, kto k nemu pristúpil s čistým srdcom, na nasledovníka a učeníka.
Aj Dismasovo srdce muselo byť čisté, napriek všetkým jeho zločinom. Hoci mal sklony ku krádeži možno kvôli vonkajším okolnostiam, či možno kvôli okolnostiam spoločenského charakteru, napriek tomu si dokázal zachovať istú náklonnosť k ľuďom okolo seba a úprimnú úctu k životom iných. A Boh, skrze Krv svojho Syna, ktorá mala byť preliata, ho odmenil za dobro, ktoré vykonal, a odpustil mu zlo. No nielen to, Boh mu vo svojej nepochopiteľnej láske udelil milosti, postačujúce a potrebné pre tento hlboký akt viery.
Ó, požehnaný lotor, ktorý si dostal milosť mať účasť na utrpení môjho Spasiteľa. Vedľa Ježiša pribitého na kríži si stál tam, kde by som túžil byť aj ja: kajúci a súcitný hriešnik. Tvoja hlava sklonená k božskému ukrižovanému je aj mojím vlastným obrazom. Väčšina ľudí milovala Krista v jeho zázrakoch a v jeho sláve. Ale ty si ho miloval v jeho opustenosti, v jeho bolesti, v jeho agónii. Vypros pre mňa, ktorý som tiež lotor, aby som v hodine svojej smrti mohol dostať milosrdenstvo a nehu a aby posledné údery môjho úbohého srdca boli ako tvoje, spojené v láske s láskou Ježiša Krista, ktorý za nás zomrel. Amen.
