%20(1).jpg)
Keď sa povie Libanon, viacerým sa vybaví svätý mních a divotvorca svätý Charbel. Ale táto krajina dala kresťanstvu aj ďalšie úctyhodné vzory, medzi ktoré rozhodne patrí aj svätá Rafqa (Rafka), vlastným menom Butrossiéh ar-Rayyas de Himlaya.
Svoj noviciát začala 12. júla 1871 a profesiu zložila už 25. augusta 1872. A rovnako, ako "zmenila svoj život", zmenila aj meno. Od tejto chvíle sa volá Rafqa, ale známa je aj ako Rebeca či Rafka. Touto zmenou začala tiež život nevídanej askézy, akú by jej mohol "závidieť" nejeden pustovník, či člen tých najprísnejších rádov.
Na jej duchovnej tvári sa odrážali modlitba a sebazaprenie, ale Rafqa chcela byť pre svojho nebeského Ženícha ešte pôvabnejšia, preto si v modlitbách žiadala udelenie milosti mať účasť na Jeho vykupiteľskom utrpení.
Začiatkom októbra 1885 poznala, že bola vypočutá: oslepla a čoskoro jej telo podľahlo celkovej paralýze. Neskôr sa na ňom nenašlo už ani jedno zdravé miestečko. Napriek tomu nevzala svoju prosbu späť, ale vďačne a s obdivuhodnou trpezlivosťou všetko znášala, stále pamätajúc na Ukrižovaného a jeho Bolestnú Matku.
Jediné, čo jej zostalo, bol hlas a ten používala k velebeniu Boha. Okrem modlitby neustále opakovala: "Nezabúdajte na šiestu ranu, ktorú mal Pán Ježiš - na rameno!" Myslela tak na plecovú ranu, ktorá bola pre nášho Pána zvlášť bolestivá nesením ťažkého kríža, neustále zaťažovaného našimi hriechmi. A Pán na jej príhovor uzdravoval a vykonal mnoho zázrakov.
Jedným z nich sa stal 23. marca 1914 Uršule Doumitovej, matke predstavenej kláštora svätého Jozefa v Jrabte, len tri dni po smrti sestry Rafqy.
Matka Uršula mala v hrdle pupienok vo veľkosti lieskového orecha, ktorý jej prekážal pri prehĺtaní aj rozprávaní. Sedem rokov sa s tým trápila, až sa zverila do rúk lekára Antouna Khairallaha z Jranu, ktorý jej navrhol, aby si naň naniesla roztok jódu. "Okamžite som tak urobila," rozprávala matka Uršula, "ale napriek tomu bolo márne." Pupienok sa začal zväčšovať, až narástol do veľkosti mandle, začal vyčnievať von a spôsoboval jej veľkú bolesť. Nemohla už prehĺtať, ani piť.
Kvôli týmto bolestiam začala trpieť silnými bolesťami hlavy. Jedného večera pre bolesti musela ísť spať skôr než zvyčajne a tak poprosila ostatné mníšky, aby ju nechali trochu si pospať. Zatiaľ čo tvrdo spala, počula klopanie na dvere. Zobudila sa a spýtala sa: "Kto to je?"
Vonkajší hlas jej odpovedal, aby si vzala trochu hliny z Rafqinej hrobky a potrela si ňou hrdlo, potom sa uzdraví. "Myslela som si, že je to jedna z mníšok, ktoré mi zaklopali na dvere a takto sa so mnou rozprávali," vravela matka Uršula a pokračovala: "potom som odpovedala: "Prečo ma jednoducho nenecháš na pokoji. Nenecháš ma spať?" Ale nikto neodpovedal. Len čo som sa pokúsila znova zaspať, znova som počula hlasnejšie klopanie na dvere sprevádzané podobným rozhovorom, aký som počula už predtým. Preto som odpovedala, že hlinu prinesiem ráno."
Na druhý deň sa každej mníšky spýtala, či jej zaklopali na dvere, a navrhli jej, aby si priniesla hlinu, ale každá mníška iba pokrútila hlavou. Žiadna na jej dvere neklopala. Matka Uršula si však vzala trochu hliny z hrobky sestry Rafqy, rozpustila ju vo vode a priložila si na pupienok.
"Potom mi mníška, ktorá sa starala o chorého, ponúkla pohár mlieka, ktoré som vypila bez najmenších problémov s prehĺtaním." Keď sa jej mníška spýtala, ako je na tom s hrdlom, impulzívne natiahla ruku, aby si nahmatala pupienok, ale nič nenašla. "Odvtedy som celkom uzdravená!" vravela s radosťou.
Táto udalosť a tajomný hlas inšpirovali mníšky kláštora, aby ako požehnanie rozdali hrsť hliny odobratej z hrobky svätej Rafqy a táto hlina sa stala zdrojom milosti a uzdravenia pre všetkých veriacich v Boha na príhovor svätej Rafqy.
Druhý zázrak sa stal v bejrútskom regióne Remail. Celine Sami Rbaiz sa narodila 10. mája 1983. V októbri 1984 dievčatko už nemohlo jesť ani piť, preto ju museli hospitalizovať. Počas nasledujúcich šiestich mesiacov mala akútne krvácanie do opuchnutého žalúdka, výrazne schudla a bola čoraz slabšia. Testy, ktoré jej v nemocnici spravili, ukázali, že má poškodenú ľavú obličku.
V septembri 1985 jej obličku odstránili a patologická správa naznačovala prítomnosť pokročilého nádoru. Napriek chemoterapii sa rakovina rozšírila do pečene. Celinin zdravotný stav sa ďalej rýchlo zhoršoval. Keď jej začali krvácať oči a nos, lekári dospeli k záveru, že jej zostáva maximálne 24 hodín života.
Celinina stará mama, pani Yvette Daoo, čítala v časopise článok o blahoslavenej Rafqe, ktorej príbeh ju veľmi dojal. Keď sa dozvedela o vnučkinom kritickom stave, spýtala sa, či by mohla dostať trochu zeminy z hrobky "svätice, ktorá lieči z rakoviny". Verila, že hlina jej vnučku Celine uzdraví.
Medzitým Celinina matka, pani Raymonda Daoo Rbaiz, získala hrsť tejto zeminy. Večer 23. novembra 1985 ju Celinina matka a stará mama pridali do Celininho jedla so slovami: "Toto je pre Celine jediný liek."
Zeminu, ktorú použila Celinina matka, jej dala suseda, pani Bernadette Kababeh Ibrahim. Prečítala si knihu s názvom Rafqa: Šiesta rana a bola veľmi ohromená jej životom a zázrakmi. V sobotu 16. novembra 1985, noc pred blahorečením Rafqy, išla s otcom Salimom Rizkallahom, kapucínskym kňazom, a skupinou pútnikov sláviť Božskú liturgiu na hrobe Rafqy a vtedy získala hlinu z jej hrobu, ktorú neskôr dala Celininej matke.
Celine s ťažkosťami zjedla prvú lyžičku. Po niekoľkých sekundách pocítila, ako sa jej vracia sila, a zjedla celú porciu. O hodinu neskôr sa úplne zotavila. Pani Raymonda Daoo Rbaiz bola ohromená, keď videla svoju dcéru vstávať z postele a prechádzať sa po nemocničných chodbách. Kľakla si a pomodlila sa ruženec na počesť blahoslavenej Rafqy a poďakovala jej za uzdravenie Celine. Neskôr, keď ju lekár vyšetril, bol ohromený. "Čo ste to urobili s dieťaťom?! Nerozumiem tomu, toto je nemožné! Celine už nepotrebuje operáciu!"
Chystal sa uzavrieť Celinin spis, keď pani Daoo Rbaiz povedala: "Uzavrela som to so svätou Rafqou." Ďalší lekár, ktorý ešte raz vyšetril Celine, povedal: "Som veriaci a praktizujem svoju vieru. Podľa môjho názoru bolo Celinino uzdravenie výsledkom božského zásahu, pretože sa to stalo náhle a rýchlo."
Pani Yvette Daoo, Celinina stará mama, trvala na tom, aby Celine navštívila hrobku svätej Rafqy. Tam jej povedala, aby po nej opakovala: "Svätá Rafqa, ja som Celine. Prosím ťa, aby si ma uzdravila." Všetci, ktorí boli prítomní a počuli, čo povedala, sa rozplakali...
Na neustále prekvapenie lekárov Celine zostáva fyzicky vitálna, s vyznamenaním sa venuje štúdiu a je aktívna vo svojej farnosti. Obzvlášť si uctieva svätú Rafqu.
Modlitba v bolestiach
Svätá Rafqa, libanonská ľalia, ktorá si rozkvitla v utrpení, obraciam sa k tebe vo svojej chorobe a bolesti. Ty si po mnoho rokov znášala veľké bolesti tela, a predsa si neprestávala ďakovať Bohu za každý deň, nauč ma nachádzať zmysel aj v mojom utrpení. Pomôž mi prijímať moje zdravotné ťažkosti nie ako trest, ale ako tajomnú príležitosť k spojeniu s Kristovým krížom a k hlbšiemu pochopeniu jeho lásky. Nauč ma pretvárať moje vlastné utrpenie v modlitbu za druhých. Ty si svoju bolesť obetovala za potreby svojich spolusestier, za cirkev v Libanone a za celý svet. Pomôž mi, aby som aj ja dokázal(a) vidieť za hranice svojho vlastného utrpenia a učinil ho plodným pre dobro mojich blížnych. Amen.
