%20(1).jpg)
O svätom Jozefovi sa z Písma veľa nedozvieme, viac nám z jeho života poodhalili mystičky. A tak, ako bol život svätého Jozefa skrytý na zemi, tak bola aj úcta k pestúnovi nášho Pána po stáročia skrytá, hoci bola vždy hlboká a vrúcna.
Za čias pápeža Pia IX. žil v Ríme jeden veľký umelec, ktorý dostal objednávku namaľovať obraz na pamiatku vyhlásenia dogmy o Nepoškvrnenom počatí. Výjav obrazu bol čiastočne umiestnený v nebi a hoci bol maliar zručný, robilo mu problém zoskupiť okolo nebeského trónu mnohé chóry anjelov a svätých. S náčrtom obrazu prišiel do Vatikánu, aby získal schválenie pápeža. Pius IX. rýchlo preletel náčrt a všimol si, že tam čosi chýba. "A svätý Jozef je kde?" pýtal sa maliara. "Umiestnim ho tam," ukázal umelec na skupinu, stratenú v oblakoch svetla a slávy. "Nie tak, ale," položil pápež prst vedľa nášho Pána, "umiestnite ho tu, lebo tu je jeho miesto v nebi."
Na Západe sa najstaršia zmienka o úcte k svätému Jozefovi, spojená s 19. marcom, objavuje okolo roku 800 na severe Francúzska. Následne sa zmienky o Jozefovi, manželovi Márie, stávali od 9. do 14. storočia čoraz častejšími. Napríklad v 12. storočí postavili križiaci kostol na jeho počesť v Nazarete. Ale až v 15. storočí sa táto úcta rozšírila vďaka vplyvu svätého Bernardína zo Sieny, ale tiež najmä vďaka Jeanovi Gersonovi, ktorý presadzoval ustanovenie sviatku svätého Jozefa. Medzitým sa už v augustiniánskych komunitách v Miláne a na mnohých miestach v Nemecku, konali oslavy svätého Jozefa.
Cirkev sa ocitla v pätnástom storočí v rozkole a bolo nutné zvolať koncil, aby sa veci ujasnili, a prijali opatrenia. Jean Gerson, ktorý bol na tomto koncile tiež prítomný, tam predniesol 8. septembra 1416 kázeň o narodení Panny Márie, v ktorej vyzýval prítomných biskupov, aby oficiálne vzývali svätého Jozefa a ustanovili sviatok k jeho úcte, a tak dosiahli jednotu Cirkvi.
So súhlasom pápeža Sixta IV. sa potom tento sviatok začal sláviť 19. marca 1480. Pápež Gregor prikázal v roku 1621 sláviť jeho sviatok a zaradil ho medzi zasvätené a prikázané sviatky, čím upevnil jeho postavenie v Katolíckej cirkvi a pomohol k rozšíreniu jeho zbožnosti.
Takmer o dvestopäťdesiat rokov neskôr vyhlásil pápež Pius IX. v roku 1870 svätého Jozefa za patróna univerzálnej Cirkvi a 15. augusta 1889 napísal pápež Lev XIII. encykliku o úcte k svätému Jozefovi.
A zasa to bolo na podnet smutných udalostí, ako píše pápež Lev XIII. v encyklike O úcte k svätému Jozefovi: "...dnešné časy nie sú o nič horšie ako tie najsmutnejšie, ktoré už kresťanstvo prekonalo. Vidíme totiž vo veľmi mnohých ľuďoch hynúť vieru, ktorá je základom všetkých kresťanských čností; vidíme, že chladne láska a mládež upadá v mravoch i v ideách; všade sa bojuje s násilím a zákernosťou proti Cirkvi Ježiša Krista; kruto sa napáda pápežstvo; a každým dňom so stále väčšou drzosťou sú tu pokusy podkopávať samotné základy náboženstva. Kde sme sa prepadli a čo sa deje v ľudských dušiach je tak zjavné, že netreba to slovami ďalej vysvetľovať."
Lev XIII. sa ďalej zmieňuje, že nakoľko zlá sú silnejšie ako ľudské prostriedky, neostáva veriacemu ľudu iné, než prosiť o Božiu pomoc o uzdravenie. Okrem nabádania k modlitbe a vzývaniu o pomoc Panny Márie, lebo "v materskej dobrote presvätej Panny nájdeme záchranu a sme si istí, že naše nádeje, ktoré do nej vkladáme, nezostanú nevypočuté", navrhol, "aby si kresťanský ľud navykol modliť sa s osobitnou úctou a dôverou, popri úcte k Panne Márii, Božej Matke, aj k jej najčistejšiemu ženíchovi svätému Jozefovi", poukazujúc na to, že keď upadala ľudová nábožnosť, rímski pápeži už od prvých storočí postupne čoraz viac šírili kult svätého Jozefa. "Videli sme, že tento sa rozšíril najmä v posledných časoch, keď Pius IX, náš predchodca blahej pamäte, na žiadosť veľmi mnohých biskupov, vyhlásil najsvätejšieho Patriarchu za patróna Katolíckej cirkvi."
Dôvody, prečo treba považovať svätého Jozefa za zvláštneho patróna Cirkvi, ktorá z jeho starostlivosti a ochrany čerpá nesmiernu nádej, vyplývajú z manželstva s Máriou a z toho, že v očiach verejnosti bol Ježišovým otcom. Je teda veľký, svätý, slávny, milostivý. A pretože bol medzi ním a preblahoslavenou Pannou riadne uzatvorený manželský zväzok, nemôžeme pochybovať, že sa Jozef priblížil k dôstojnosti, ktorou Božia Matka prevyšuje každé stvorenie, tak, ako by toho nebol schopný nikto.
Svätý Jozef bol z Božieho určenia ochrancom, a podľa ľudskej mienky, otcom Božieho Syna. Ježiš, Božie Slovo, mu bol podriadený, poslúchal ho a správal sa voči nemu s takou úctou, akú si otec zaslúži od svojich detí.
Jozef bol počas svojho života legitímnym a prirodzeným strážcom, ale tiež hlavou a ochrancom Svätej rodiny a v týchto úlohách zostával až do konca svojho života. Stačí si spomenúť na šialený nápad Herodesa. Jozef svojou poslušnosťou odvrátil od svojich najbližších hroziace nebezpečenstvo. Zaviedol ich síce do cudziny, kde boli vlastne v exile, ale aj tam sa naňho Mária mohla spoľahnúť, bol pre ňu povzbudením, spoločníkom a pomocníkom.
U Jozefa, alebo v ňom, nájdu príklad všetci otcovia rodín, manželia zasa dokonalý príklad manželskej lásky, jednoty a viery. Rovnako je skvelým príkladom pre všetkých, ktorí sa namáhajú v práci. Lebo hoci je 1. máj sviatkom svätého Jozefa robotníka, nedá sa povedať, že by jeho ušľachtilosť práce bola určená iba pre robotníkov.
Najsvätejšia Mária je Matkou Ježiša Krista a tiež matkou všetkých kresťanov, z toho vyplýva, že aj blahoslavený Jozef sa špeciálnym spôsobom pokladá za ochrancu kresťanov, z ktorých je vytvorená Cirkev, čiže ako Máriin manžel a Ježišov otec má takmer otcovskú autoritu nad touto obrovskou rodinou, rozptýlenou po celom svete. Preto je teda primerané povedať, že tak, ako kedysi bdel nad nazaretskou rodinou, teraz so svojím nebeským poverením chráni a obraňuje Kristovu Cirkev.
Je teda naozaj vhodné, a veľmi dobré preukazovať úctu svätému Jozefovi, ktorému je zasvätený celý mesiac marec. Modlitbou a vzývaním Jozefa si môžeme vyprosiť pomoc v kadejakých ťažkostiach či problémoch, pretože ak ho náš Pán poslúchal počas svojho života tu na zemi, určite mu neodmietne poslušnosť ani v nebi, keď ho za nás bude o čosi prosiť a bude to v súlade s Božou vôľou.
Navyše, svätý pápež Lev XIII. vo svojej encyklike Ouamquam pluries nariadil, aby sa počas celého októbra pridala k pobožnosti ruženca aj modlitba k svätému Jozefovi a tým, ktorí sa ju budú nábožne modliť, "udeľujeme zakaždým odpustky sedem rokov a ďalších štyridsať dní. Je tiež užitočné a veľmi vhodné zasvätiť, ako sa už koná na viacerých miestach, mesiac marec na počesť svätého patriarchu a denne konať nábožné cvičenia."
K tebe, svätý Jozef, sa obraciame, uprostred súžení, s dôverou prosíme o ochranu teba i tvoju Najsvätejšiu Nevestu. Pre posvätný zväzok lásky, ktorý ťa zjednocoval s nepoškvrnenou Pannou, Božou Matkou, a pre otcovskú lásku, ktorú si preukazoval k dieťaťu Ježišovi, zhliadni, prosíme ťa, láskavým okom na milované dedičstvo, za ktoré Ježiš Kristus zaplatil svojou krvou, a svojou mocou nám pomôž v našich potrebách. Ochraňuj, prezieravý ochranca Božej rodiny, vyvolené potomstvo Ježiša Krista; odvracaj od nás, láskavý otec, všetku nákazu bludu a hriechu, ktoré kazia svet; milostivo nám pomáhaj z neba v boji s mocnosťami temnosti, ó náš najsilnejší ochranca; a tak, ako si kedysi dieťa Ježiša vyslobodil z veľkého nebezpečenstva života, i dnes obhajuj svätú Božiu Cirkev pred nepriateľskými úkladmi a pred každým protivenstvom: Vystri nad každého z nás svoju ochrannú ruku, aby sme vďaka tvojmu príkladu a príhovoru mohli čnostne žiť, nábožne zomrieť a dosiahnuť večnú blaženosť v nebi. Amen.
Táto modlitba prvýkrát verejne odznela ešte pred októbrom 1889, konkrétne 19. septembra 1889, v súvislosti s parmskou púťou Spoločnosti misionárov Najsvätejšieho Srdca, pod vedením parmského biskupa Andrea Miottiho.
Naplnilo sa tak proroctvo Isidora Isolaniho (1480 - 1528), ktorý napísal "prvý scholasticky argumentovaný teologický text venovaný výlučne božským vlastnostiam a moci [svätého] Jozefa ako príhovorcu".
"Pred dňom súdu dôjde k tomu, že všetky národy poznajú a s klaňaním budú ctiť meno Pána a tiež veľké Božie dary, ktoré Boh dal svätému Jozefovi a ktoré chcel, aby boli po dlhú dobu takmer skryté. Preto zahrnie meno svätého Jozefa všetkým dobrom zeme. K jeho úcte budú postavené chrámy, budú sa sláviť jeho sviatky, národy mu skladať sľuby a splnia ich. Hospodin totiž otvorí duchovné uši rozumu a veľkí muži budú skúmať vnútorné Božie dary, ukryté v Jozefovi, a tak nájdu najlepší poklad, ktorý u svätých otcov Starého zákona nenachádzali. To potom nastane za zvláštneho osvietenia svätých anjelov. Národom, ktoré budú vzývať svätého Jozefa, poskytne z neba pôžičku, pričom on sám, ktorý zostáva v majestáte svojej slávy, si od žiadneho smrteľníka nebude požičiavať. V kalendároch svätých bude meno svätého Jozefa ospevované a už nebude v úzadí, ale v popredí. Jeho sviatok bude hlavný a úctyhodný. Totiž námestník Krista na zemi, podnietený Duchom Svätým, prikáže, aby sviatok Kristovho domnelého otca, snúbenca Kráľovnej sveta a najsvätejšieho muža, bol slávený na všetkých miestach ríše bojujúcej Cirkvi. A tak ten, ktorý bol v nebi vždy povyšovaný, nebude ani na zemi ponižovaný."
Na záver treba s úctou k svätému Jozefovi spomenúť rôzne podivuhodné udalosti, predovšetkým vyslyšania prosieb, ktoré boli neraz zázračné. Toto všetko je povzbudením k tomu, aby sme si uctievali svätého Jozefa, ako píše teológ Isolani: "A už tiež na západe zasial Duch Svätý do myslí národov a jednotlivcov, aby preukazovali úctu svätému Jozefovi. Nepochybujeme o tom, že touto úctou bude katolícka viera pre zásluhy a na príhovor najsvätejšieho Jozefa zbavená mnohého zlého a veriacim sa dostane početných dobier. Dobrorečte teda, ó národy, svätému Jozefovi, aby sa vám dostalo požehnanie."
Ako je teda dobré orientovať sa podľa svätého Jozefa, podľa jeho lásky k Márii a Ježišovi, podľa jeho hlbokej zbožnosti, o ktorej svedčí celé jeho správanie. Tento veľký svätec je tiež príkladom toho, že Boh udeľuje všetku pomoc a milosti, ktoré sú potrebné, keď volá človeka k splneniu nejakej úlohy. To je skutočnosť, ktorá sa potvrdila vo vysokom stupni na svätom Jozefovi. /svätý Bernardín zo Sieny/
