%20(1).jpg)
Francúzska dedinka Bargemon je jedným z dvoch miest zjavení Panny Márie v Provensálsku. Až do Francúzskej revolúcie bola veľmi dôležitým pútnickým centrom. A práve cez Pannu Máriu sa odvíja úžasný príbeh tohto zabudnutého a znovuobjaveného pútnického miesta v regióne Var.
Panna Mária sa tam v sedemnástom storočí zjavila ako krásna pútnička s dlhými, vlnitými, zlatými vlasmi, oblečená v zelenom taftovom rúchu.
V knihe Neznámy poklad od brata Rafaela sa píše: Alžbeta Amicová, ktorá sa narodila v Brignoles, bola manželkou Jeana Caillea, mešťana Bargemonu. Vyše dva roky trpela intenzívnou kŕčovitou bolesťou nôh. Táto bolesť ju oslabovala, Alžbeta niekoľkokrát denne spadla, takže bola nielen doudieraná, ale tiež vyčerpaná. V tvári bola smrteľne bledá a slabosť tela ju uvádzala do apatie. Navyše, žiadne lieky jej nepomáhali, takže očakávala koniec svojho utrpenia v hrobe.
V noci 17. marca 1635 sa jej v spánku zjavila preblahoslavená Panna Mária v podobe príjemnej pútničky, oblečenej v chudobnom a veľmi opotrebovanom odeve, pod ktorým mala oblečené zelené taftové šaty, opásané hodvábnym opaskom rovnakej farby.
Mala usmievavú, žiarivú tvár a vlnité, zlaté vlasy, splývajúce cez jej božské črty, ktorých vzácna krása napĺňala Alžbetinu dušu obdivom a úžasom. Pútničkine oči žiarili jasným a jemným svetlom, ktoré v spojení s láskavými črtami jej tváre vytváralo čaro, ktoré prinútili všetky sily Alžbetinej duše ju obdivovať a milovať. Láskyplná pútnička mala na hlave malý klobúčik, nad ktorým bola zlatá koruna, ozdobená diamantmi a perlami.
Keď zaklopala na dvere pani Caille, ktorá sa spýtala, odkiaľ prichádza, odvetila jej: "Z veľkej diaľky a z cudzieho kráľovstva." Alžbeta pozvala pútničku do svojho domu, no pútnička povedala: "Najprv chcem ísť do kostola, aby som vzdala úctu Bohu." Tak aj urobila v sprievode pani Caille, ktorá sa s ňou pomodlila a potom sa obe vrátili do domu.
Alžbeta ponúkla pútničke, aby si oddýchla a najedla sa, čo však ona odmietla so slovami: "Účelom mojej návštevy bolo uzdraviť ťa." Potom od nej požiadala, aby jej ušila nové šaty, lebo tie, čo mala na sebe, boli už bezcenné. Keď jej ich Alžbeta sľúbila, pútnička zmizla.
Ráno sa pani Caille, ktorej srdce stále prekypovalo spomienkou na divy, ktoré v sne videla, a radosťou, čo pri pohľade na nich cítila, celý sen vyrozprávala svojmu manželovi. Ale toto stretnutie s Máriou si naplno uvedomila až po tom, čo na dvere ich domu zaklopali šiesti členovia kaplnky Bielych pútnikov, nesúci škatuľu, vystlanú zeleným taftom, v ktorom bola malá soška Panny Márie z Montaigu, pôvodom z Belgicka, ktorej látka, ako Alžbeta rozpoznala, bola rovnaká, ako šaty krásnej pútničky.
Prišli požiadať jej manžela, ktorý bol sklárom, aby poskytol sklenenú relikviu, do ktorej by uložili sošku, kým jej nezaobstarajú lepši miesto na uloženie. Keď Alžbeta, ktoré ešte stále ležala v posteli, a premietala si rozkoše a zázraky svojho sna, počula rozhovor, hneď zvolala, že táto Svätá Panna je určite tá krásna pútnička, ktorá sa jej v noci zjavila a prehovorila k nej. "Práve som ti o tom rozprávala," povedala svojmu manželovi. "Prosím ťa, choď hneď do sklární po sklenenú relikviu a vyrob jednu aj zo striebra, aby ju v nej uložili. Použi na to moje šperky."
Brat Rafael ďalej píše: "Tento zázračný obraz bol umiestnený do striebornej relikvii s erbom pána Jeana Caillea, ktorý sám rozprával a dosvedčil pravdivosť tejto udalosti, ktorá bola potvrdená a zverejnená uzdravením jeho manželky, ktorá bola od toho dňa oslobodená od všetkých svojich neduhov, o ktorých mi lekári povedali, že skončia až jej smrťou. Na veľké prekvapenie všetkých, ktorým úprimne vyznala svoju vďaku a všetkých pozvala, aby si uctili jej dobrodinku, vrátila sa jej do tváre predchádzajúca farba."
Tento zázrak, prvý zo všetkých, čo po ňom nasledovali, jasne ukázal, že si Matka Božia priala, aby bola v Bargemone uctievaná, čo potvrdila ďalšou radou milostivých zázrakov.
Dedina bola svedkom veľkolepého uzdravenia pani Alžbety Callais a biskup z Fréjusu v roku 1641 rozpoznal zjavenie pod názvom "Panna Mária z Bargemonu", kam sa potom z celého Francúzska hrnulo také množstvo pútnikov, že kráľ Ľudovít XIII. musel vydať dekrét na reguláciu davov. Tieto milosti a zázraky sa diali v hojnosti až do Francúzskej revolúcie, ktorá prinútila obyvateľov sošku schovať. A svätyňa začala upadať do zabudnutia až do roku 2012.
V roku 2012 bol otec Philippe-Marie Métais-Fontenel vyslaný do odľahlej a zdanlivo pokojnej dedinky Bargemon. Krátko po svojom príchode objavil na svojej fare sošku Panny Márie z Bargemonu a o niekoľko mesiacov neskôr tiež knihu Neznámy poklad od brata Rafaela, ktorá opisuje početné uzdravenia, ku ktorým došlo medzi rokmi 1635 a 1640 po jej príhovore. Vtedy došlo k prebudeniu bohatstva posolstva pre dnešnú dobu, v ktorom Panna Mária každého pozýva k obráteniu, sama sa prišla modliť k Bohu v dedinskom kostole. Ukázala tak cestu k Ježišovi Kristovi.
Na prvom mieste slúžiť Bohu - to bolo prvé želanie Panny Márie počas jej zjavenia Alžbete Caille. Vzdať úctu Bohu, nech sú akékoľvek naše potreby či podmienky. Keď sa niekto odvráti od starostí sveta a vrhne sa do náručia Panny Márie, dostane akoby súhlas jej srdca na vedenie jeho života pre jeho väčšie dobro a pre Božiu slávu.
A potom obrátenie a sviatosti. Toto obrátenie sa prejavuje návratom k milosti krstu, vo sviatosti spovede. Znovu objaviť milosť krstu, zmyť všetko, čo ho poškvrnilo, a potom sa predstaviť Panne Márii ako Božie dieťa a Ježišov súrodenec, to nás vracia späť k nášmu povolaniu. Pretože obrátenie, prejavené návratom ku krstu vedie k prijatiu sviatosti Eucharistie, "je to najpríjemnejšia, najslávnejšia a najužitočnejšia pocta, akú môžete preukázať tejto rozkošnej Kráľovnej."
Omša, "zdroj a vrchol kresťanského života", je to, čo Panna Mária ponúka na tomto mieste.
Otec Philippe-Marie bol popri objavení sošky v roku 2014 hlboko dojatý posolstvom pápeža Františka o ťažkej situácii kresťanov na Blízkom východe. Cítil sa povolaný Pannou Máriou privítať prvých utečencov na svojej prázdnej fare. Pod Máriiným láskyplným pohľadom sa vrátil do dedinky život, medzi obyvateľmi a utečencami sa vytvorilo spoločenstvo a neskôr bolo založené združenie "Panna Mária z Bargemonu". Otvorila sa šijacia dielňa, v ktorej sa okrem šitia aj pralo a žehlilo.
Svedectvo viery týchto prenasledovaných kresťanov stále rezonuje s posolstvom krásnej pútničky zo 17. storočia, ako povedal jeden z nich: "Modlitba je naším jediným útočiskom." A odkedy sa soška v roku 2016 umiestnila v tamojšom kostole, stal sa opäť miestom mnohých uzdravení.
Všemohúci a večný Bože, ktorý si v hojnosti svojej dobroty ráčil poslať medzi nás svoju najsvätejšiu Matku, udeľ nám milosť obrátenia, pokory a spásy pre všetkých. Nech naša vernosť evanjeliu oslavuje tvojho Syna, ktorý s tebou a Duchom Svätým kraľuje na veky vekov. Amen.
