%20(1).jpg)
Španielska rehoľníčka a mystička svätá Angela od Kríža je zakladateľkou Spoločnosti Kríža, venovanej pomoci najchudobnejším a chorým.
Sevilská rodáčka sa narodila 30. januára 1846 a pri krste dostala meno Maria de los Ángeles (Mária Anjelská) Guerrero Gonzales, ale doma ju s láskou volali Angelita (Anjelik). Vyrastala v skromnej, zbožnej rodine. Jej otec Francisco Guerrero bol síce česač vlny, ale spolu s manželkou Josefou pracovali v kláštore trinitárskych otcov. Otec Guerrero tam bol kuchárom, matka prala bielizeň a popritom robila aj krajčírku. Mali 14 detí, no dospelosti sa dožilo iba šesť.
Angelitu veľmi ovplyvnilo rodinné prostredie zbožných rodičov a od útleho veku sa učila modliť ruženec. Často ju bolo vídať vo farskom kostole modliť sa pred obrazom Panny Márie Zdravia. Takto využívala čas, kým jej matka pripravovala oltár. Aj doma mali počas celého mesiaca máj postavený jednoduchý oltár na počesť Panny Márie, pred ktorým sa rodina spoločne modlila ruženec a vzdávala Panne Márii zvláštnu úctu.
Keď mala Angelita osem rokov, prijala prvé sväté prijímanie a o rok neskôr aj birmovku. Jej školská dochádzka bola obmedzená, čo bolo v tom čase pre dievčatá jej spoločenskej vrstvy typické a po dovŕšení 12-teho roku začala pracovať v dielni opravovne obuvi, kde zotrvala až do svojich 29-tich rokov.
Jej zamestnávateľka a zároveň učiteľka opravy obuvi Antonia Maldonado bola veľmi zbožná žena, svojich zamestnancov povzbudzovala, aby sa spoločne modlili ruženec a čítali životopisy svätých. Keď mala Angelita 16 rokov, jej zamestnávateľka ju spojila s otcom Josém Torresom Padillom, kňazom v Seville, ktorý bol známy svojou svätosťou a sám bol kandidátom na svätorečenie – po tom, čo nechtiac narazila na dievča v extáze, ktoré sa vznášalo niekoľko metrov nad zemou. Otec José, známy ako "vychovávateľ svätých", sa stal jej duchovným vodcom a mal veľký vplyv na jej náboženské povolanie.
V Angelite rástla túžba rehoľného života a preto v 19-tich rokoch požiadala o vstup do rádu bosých karmelitánov v Santa Cruz, no pre slabé zdravie ju odmietli prijať. Na radu otca Torresa sa teda začala starať o chudobných pacientov, trpiacich cholerou, ktorá bola v tom čase rozšírená.
O štyri roky neskôr sa v roku 1868 znovu uchádzala o rehoľný život, tentoraz ale k Dcéram lásky svätého Vincenta de Paul. Hoci stále mala krehké zdravie, bola prijatá. Aby sa zlepšil jej zdravotný stav, sestry ju poslali do Cuency a Valencie, lenže jej zdravie sa v tom čase rapídne zhoršilo a tak musela opustiť aj vincentínsky rád a vrátila k svojej predchádzajúcej práci v obuvníckej dielni.
Otec Torres veril, že Boh má s Angelitou plán, ktorý však bol stále záhadou. 1. novembra 1871 zložila pri päte kríža súkromný sľub, že bude žiť podľa evanjeliových rád a v roku 1873 mala rozhodujúce mystické videnie, v ktorom videla prázdny kríž stojaci priamo pred krížom, na ktorom bol ukrižovaný Pán Ježiš. Pochopila, že Kristus ju pozýva, aby sa obetovala na prázdnom kríži, aby bola "chudobná s chudobnými, aby ich priviedla k Ježišovi Kristovi.
Angelita pokračovala v práci v obuvníckej dielni, ale pod vedením otca Torresa venovala svoj voľný čas písaniu podrobného duchovného denníka. Svoje životné dielo začala 29-ročná Angelita v spolupráci s otcom Torresom a ďalšími tromi ženami, ktoré sa k nej pridali, 2. augusta 1875. Angelita odišla z obuvníckej dielne a vďaka Josefe Peña, ktorá bola bohatá, si mohli prenajať svoj prvý "kláštor", izbu s malou kuchyňou v dome na ulici San Luis v Seville, kde vznikla ich rehoľná komunita.
Otec Torres prevzal funkciu riaditeľa nového inštitútu a Angelitu Guerrero vymenoval za sestru predstavenú komunity. V tom čase začali nosiť rehoľný habit a Angelita prijala rehoľné meno Matka Angela od Kríža. Ženy z komunity chodili navštevovať chorých a núdznych vo dvojici - jedna sa starala o pacienta na lôžku, zatiaľ čo druhá vykonávala potrebné domáce práce.
V roku 1876 zasiahla Sevillu epidémia kiahní, čo zintenzívnilo úsilie sestier Spoločnosti Kríža pomáhať chorým. Ich charitatívna práca im získala nielen obdiv v celom meste, ale tiež prílev nových členiek.
5. apríla 1876 získala komunita oficiálne schválenie od Luisa de la Lastra y Cuesta, kardinála arcibiskupa Sevilly.
Rok 1877 bol bohatý na udalosti. Bola založená druhá komunita v Utrere, v provincii Sevilla a neskôr ešte ďalšia v Ayamonte. V tom istom roku zomrel otec Torres a na jeho miesto nastúpil jeho chránenec José María Alvarez y Delgado, pod ktorého vedením zložila matka Angela svoje doživotné sľuby.
Dielo sa tak ešte viac rozšírilo a založili sa početné kláštory prevažne v okolí západnej Andalúzie a južnej Extremadury, ktoré pokračovali vo vízii Matky Angely o materiálnej a duchovnej pomoci chudobným, chorým, bezdomovcom i umierajúcim, ako aj o starostlivosť o osirelé deti. Sestry svojím príkladom lásky, chudoby a pokory povzbudzovali všetkých, ktorým slúžili, pričom matka Angela bolo všeobecne známa ako "Matka chudobných".
Matka Angela od Kríža zomrela 2. marca 1932 v Seville vo veku 86 rokov na následky mozgovej mŕtvice a bola pochovaná v kláštore Spoločnosti Kríža. Jej kauza bola formálne otvorená 11. júla 1952 a bol jej udelený titul Božia služobnica. O sedemdesiatjeden rokov neskôr, 4. mája 2003, bolo jej telo prenesené do sevillskej katedrály ako súčasť osláv jej svätorečenia. Jej telo zostalo týždeň vystavené v sklenenej rakve, kým sa nevrátilo do kláštora.
12. februára 1976 ju pápež Pavol VI. vyhlásil za ctihodnú, a pápež Ján Pavol II. ju 5. novembra 1982 blahorečil a 4. mája 2003 ju kanonizoval.
Masima - Verím a Dôverujem
