%20(1).jpg)
Pokračovanie a záver príbehu mladej francúzskej katolíčky Nicoly Aubryovej, ktorá sa v 16. storočí stala obeťou duchovných utrpení. Všetko to začalo, keď sa na Dušičky išla pomodliť k hrobu starého otca, ktorý sa jej údajne zjavil a toto stretnutie spustilo lavínu potrebných exorcizmov.
3. januára 1566 prišiel do Vervius biskup a v kostole vykonal pred obrovským davom exorcizmus, počas ktorého sa Belzebub priznal, že má devätnásť spoločníkov. "Zajtra ich bude dvadsať. Ale to nie je všetko, pretože vidím, že si musím zavolať na pomoc celé peklo," vyhrážal sa.
"Prikazujem ti v mene Boha a mocou Božou, aby si okamžite odišiel so svojimi pekelnými spoločníkmi," povedal biskup.
"Áno, odídeme, ale nie teraz a nie tu. Moja práca v tomto meste ešte nie je hotová." Diabol bol nakoniec opäť vyhnaný pomocou Najsvätejšej sviatosti, no neodišiel bez toho, aby Nicole nezanechal následky, keď jej ochromil ľavú ruku a pravú nohu, pričom ľavú ruku jej aj predĺžil. Nebolo žiadneho prostriedku, ktoré by jej tieto zvláštnosti vyliečili, pokým nebola celkom oslobodená.
Kalvínski kazatelia
Chýr o zvláštnych okolnostiach Nicolinej posadnutosti sa rozšíril všade a navštívili ju niekoľkí kalvínski kazatelia so svojimi nasledovníkmi, aby "odhalili tohto pápežského podvodníka", ako sa vyjadrili. Diabol ich pri príchode posmešne pozdravil, oslovil ich menom a povedal im, že prišli z poslušnosti voči nemu.
Jeden z kazateľov vzal svoju modlitebnú knižku a s vážnym výrazom z nej začal čítať. Diabol sa pobavene povedal: "Ho! Ho! Môj dobrý priateľ, chceš ma vyhnať svojimi modlitbami a hymnami? Myslíš, že mi spôsobia nejakú bolesť? Nevieš, že sú moje? Pomohol som ich zostaviť!"
"V mene Boha ťa vyženiem," povedal odvážnym hlasom kňaz.
"Ty!", povedal diabol posmievačne, "ma nevyženieš ani v mene Boha, ani v mene diabla. Už si niekedy počul, že by jeden démon vyháňal druhého?"
Nahnevaný kňaz odvetil: "Nie som diabol, som služobník Krista."
"Skutočne služobník Krista!", uškŕňal sa zlý duch. "Čože! Hovorím vám, ste horší než som ja. Ja verím, ale vy nechcete veriť. Myslíš si, že ma môžeš vyhnať z tela tejto úbožiačky? Ha! Najskôr vyžeň všetkých diablov, ktorí sú v tvojom srdci!" A diabol potom vyhlásil, že on je jeho majstrom a kalvín je jeho žiakom.
Kňaz trochu rozrušený potom odchádzal so slovami: "Pane, prosím, pomôž tomuto úbohému stvoreniu."
"Poprosím Lucifera," zvolal démon, "aby ťa nikdy neopustil, ale aby vás vždy pevne držal vo svojej moci. Choď si po svojom. Ste všetci moji a ja som váš pán."
Po príchode kňaza niekoľko kalvínov odišlo, videli a počuli viac než chceli. Niektorí však zostali a boli zhrození, keď videli, ako sa diabol zvíja a zavýja hneď, ako k nemu priniesli Najsvätejšiu sviatosť. Napokon odišiel a Nicolu zanechal v neprirodzenom tranze, počas ktorého sa jej niekoľko kňazov pokúsili otvoriť oči, ale nedokázali to. Otec de Motta potom priložil na jej pery Najsvätejšiu sviatosť a ona sa hneď prebrala k vedomiu.
Otec de Motta sa potom obrátil k užasnutým kalvínskym kňazom a povedal: "Choďte teraz, vy kazatelia nového evanjelia; choďte a všade rozprávajte čo ste videli a počuli. A už viac nepopierajte, že je náš Pán Ježiš Kristus skutočne a pravdivo prítomný v Najsvätejšej sviatosti oltárnej. Choďte teraz a nedovoľte, aby sa ľudskej úcte bránilo vo vyznávaní pravdy."
Púť do Liesse
V januári sa kňazi rozhodli vziať Nicolu na oslavnú púť k Panne Márii v Liesse najmä preto, že sa zdalo, že sa démon tohto miesta desí. V tamojšom kostole vykonal otec de Motta exorcizmus. S Najsvätejšou sviatosťou v ruke prikázal diablovi: "Prikazujem ti v mene živého Boha, veľkého Emanuela, ktorého tu vidíš a v ktorého veríš."
"Ach, áno!" kričal diabol, "verím v neho." A po tom, čo sa doznal k viere, zavrčal a zvíjal sa pod mocou Všemohúceho Boha.
Kňaz mu potom prikázal: "Prikazujem ti v jeho mene, aby si hneď opustil toto telo." Diabol trpel pri týchto slovách a pohľade na Najsvätejšiu sviatosť najstrašnejšími mukami.
Nicoline končatiny sa zdali natiahnuté, potom sa schúlila do gule, tvár sa jej neprirodzene predĺžila a potom sa nadmerne rozšírila, či sčervenala a oči jej občas hrozne vyčnievali, alebo sa hlboko vnorili do lebky. Jazyk jej visel na brade, raz bol čierny, potom červený, či bodkovaný ako ropucha.
Diabol má moc nad všetkými tými, ktorí sa radia s veštcami alebo používajú kúzla a iné poverčivé praktiky
Nicolu zaniesli k známym domov, aby si trochu oddýchla. Zatiaľ čo dobrí ľudia večerali, začuli v susednej izbe, v ktorej bola Nicola, zvláštny zvuk. Znelo to, akoby sa niekto dusil. Vbehli dnu a našli Nicolu napoly uškrtenú s hlavou zaborenou pod vankúšmi. Keď sa prebrala, povedala im, že v izbe boli hrozní škriatkovia, a jeden z nich držal v ruke sto zlatých mincí a povedal jej, že jej ich všetky dá, keď mu sľúbi, že zajtra nepôjde tam, kde ju chcú vziať. Keď odmietla, začali ju škrtiť a strkať jej hlavu pod vankúš.
Kňaz videl, že je Nicola pri zmysloch a spýtal sa jej, či sa niekedy neradila s vešticami. Priznala sa, že raz išla k starej žene, aby jej veštila.
"A čo ti táto žena povedala?" spýtal sa kňaz.
"Och, povedala, že som začarovaná, a potom mi niečo ukradla z vrecka a keď som sa rozplakala, časť mi vrátila."
Okolo druhej hodiny popoludní ju opäť odviedli do kostola a skrze exorcizmus bolo vyhnaných dvadsaťšesť diablov. Ale štyria z najmocnejších démonov ju stále ovládali. Kňaz stále naliehal na démona, a použil všetky prostriedky, aby ho vyhnal. Satan sa zúrivo rozkričal: "Nestačí ti, že si vyhnal dvadsaťšesť mojich spoločníkov? To je dosť úcty pre ženu z tohto domu!" (pod touto ženou myslel Pannu Máriu, ktorá bola na tomto mieste zvlášť uctievaná).
Diabol sa rozkričal: "Hovorím ti, že aj keby si tu zostal do polnoci, alebo aj sto rokov, na tvoj rozkaz neodídem!" Keď sa ho de Motta spýtal, na čí rozkaz odíde, odpovedal: "Neodídem, pokiaľ mi to neprikáže laonský biskup."
Nicolu potom odviedli do Pierrepontu, kde bol jeden z démonov, menom Legio vyhnaný pomocou Najsvätejšej sviatosti. Nasledujúci deň viedli Nicolu do kostola. Sotva však vyšla z domu, diabol sa jej znovu zmocnil. Biskup, ktorého požiadali o exorcizmus, sa na túto úlohu pripravil modlitbou, pôstom a ďalšími skutkami pokánia.
"Koľkí ste v tomto tele?" spýtal sa biskup na začiatku exorcizmu.
"Traja," dostal odpoveď.
"Ako sa voláte?"
"Beelzebub, Cerberus a Astaroth."
"Čo sa stalo s ostatnými?"
"Boli vyhnaní."
"Kto ich vyhnal?"
"Ha!" zvolal diabol a škrípal. "Bol to On, ktorého držíš v ruke, tam na paténe."
"Ako sa volali tí, ktorých vyhnali?" spýtal sa biskup.
"Čo ťa do toho?" odpovedal diabol drsne. "Boli to moji psy, moji otroci; nemajú meno."
"Kto to teraz hovorí?" pýtal sa biskup.
"Belzebub, knieža diablov."
"Nech hovoria aj tí dvaja."
"Nech nehovoria," odpovedal pyšný duch.
Biskup potom slávnostným hlasom prikázal Cerberusovi a Astarothovi, aby hovorili.
"Môžeš hovoriť, kým si neroztrhneš hrdlo," odpovedal Belzebub, "hovorím ti, že nebudú hovoriť v mojej prítomnosti. Sú to moji sluhovia, moji otroci; ja som ich pán. Videl si niekedy hovoriť otroka v prítomnosti svojho pána?"
Nicola po tomto zrazu stuhla a zostala nehybná ako mramor. Biskup sa dotkol jej pier Najsvätejšou sviatosťou a hneď precitla. Prijala sväté prijímanie a tvár sa jej krásne rozžiarila.
Exorcizmus sa konal aj na druhý deň. Biskup pokropil Nicolu svätenou vodou. "Fuj! Ty špinavý kaplán!" zakričal diabol v zúrivosti, "preč s tou slanou vodou!" Potom sa hrozne uškrnul a napľul na svätenú vodu.
Biskup začal čítať evanjelium podľa svätého Jána a diabol sa mu stále posmieval a napodobňoval a opakoval tie isté slová, niekedy pred, niekedy po biskupovi. Potom vzal biskup Najsvätejšiu sviatosť, držal ju blízko Nicolinej tváre a hovoril: "Prikazujem ti v mene živého Boha a pre skutočnú prítomnosť nášho Pána Ježiša Krista tu, v Oltárnej sviatosti, aby si okamžite odišiel z tela tohto Božieho stvorenia a už sa nikdy nevrátil."
"Nie!" kričal diabol, "neodídem, moja hodina ešte neprišla."
"Prikazujem ti, aby si odišiel. Choď preč, nečistý, prekliaty duch! Choď preč!" vravel biskup a priložil Najsvätejšiu sviatosť k Nicole.
"Zastav sa!" kričal satan. "Nechaj ma ísť! Odídem, ale vrátim sa." Nicola v tej chvíli dostala hrozné kŕče, z úst sa jej vyvalil čierny dym a omdlela.
Počas pobytu v Laone bola Nicola starostlivo vyšetrovaná katolíckymi aj protestantskými lekármi. Ľavú ruku, ktorú jej diabol znehybnel, bola celkom bezcitná. Hoci do nej lekári rezali ostrým nožom, pálili ju ohňom, či zapichovali špendlíky pod nechty prstov, necítila žiadnu bolesť. A keď sa ocitla znovu v stave neprirodzenej letargie, a nijako ju nemohli priviesť k vedomiu, kňaz sa dotkol jej pier Najsvätejšou sviatosťou a Nicola sa hneď prebrala a začala chváliť Boha.
Bol to taký jasný a hmatateľný zázrak, že jeden z lekárov, ktorý bol bigotný kalvinista, sa okamžite zriekol svojich omylov a stal sa katolíkom.
27. januára sa po slávnostnej procesii začal exorcizmus v kostole, na ktorom sa zúčastnilo okrem duchovných aj množstvo katolíkov a kalvínov. Biskup držal Najsvätejšiu sviatosť blízko Nicolinej tváre, keď sa zrazu ozval divoký, nadpozemský výkrik a z jej úst vychádzal čierny ťažký dym. Démon Astaroth bol navždy vyhnaný.
1. februára sa konal ďalší exorcizmus, počas ktorého biskup držal v ruke Najsvätejšiu sviatosť a hovoril: "Ó, prekliaty duch, úhlavný nepriateľ večne požehnaného Boha! Prikazujem ti, pre drahocennú krv Ježiša Krista, ktorý je tu prítomný, aby si odišiel od tejto úbohej ženy! Odíď, prekliaty, do večných plameňov pekla!"
Pri týchto slovách a najmä pri pohľade na Najsvätejšiu sviatosť bol démon tak strašne mučený a Nikolin zjav bol taký ohavný a odporný, že ľudia s hrôzou odvracali zrak. Nakoniec sa ozval ťažký vzdych a z Nikoliných úst vyšiel oblak čierneho dymu. Cerberus bol vyhnaný. Nicola zasa upadla do smrteľnej mdloby a opäť sa prebrala k vedomiu iba pomocou Najsvätejšej sviatosti.
Počas exorcizmu, ktorý sa konal siedmeho februára, biskup povedal Satanovi: "Povedz mi. Prečo si sa zmocnil tejto čestnej a cnostnej katolíckej ženy?
"Urobil som to s Božím dovolením. Zmocnil som sa jej kvôli hriechom ľudu. Urobil som to, aby som svojim kalvinistom ukázal, že existujú diabli, ktorí sa môžu zmocniť človeka, kedykoľvek im to Boh dovolí. Viem, že tomu nechcú veriť, ale ukážem im, že som diabol. Zmocnil som sa tohto stvorenia, aby som ich obrátil, alebo ich zatvrdil v ich hriechoch; a pri Najsvätejšej krvi splním svoju úlohu."
Táto odpoveď naplnila všetkých, ktorí ju počuli, hrôzou. "Áno,“ odpovedal biskup, "Boh túži zjednotiť všetkých ľudí v jedinej svätej viere. Tak ako je len jeden Boh, tak môže existovať len jedno pravé náboženstvo. Náboženstvo, aké vymysleli protestanti, je len prázdnym výsmechom. Musí padnúť. Náboženstvo, ktoré ustanovil náš Pán Ježiš Kristus, je jediné pravé; len ono bude trvať naveky. Je predurčené zjednotiť všetkých ľudí vo svojom posvätnom objatí, aby bol len jeden ovčinec a jeden pastier. Týmto božským Pastierom je náš Pán Ježiš Kristus, neviditeľná hlava svätej Rímskokatolíckej cirkvi, ktorej viditeľnou hlavou je náš Svätý Otec pápež, nástupca svätého Petra."
Diabol mlčal – bol zahanbený pred celým davom. Znova bol vyhnaný pomocou Najsvätejšej sviatosti.
Popoludní toho istého dňa začal diabol kričať: "Ach! Ha! Myslíte si, že ma môžete takto vyhnať? Nemáte riadnu prítomnosť biskupa. Kde je dekan a arcidekan? Kde sú kráľovskí sudcovia? Kde je hlavný magister, ktorý sa v tú noc zbláznil od strachu vo väzení? Kde je kráľov prokurátor? Kde sú jeho právnici a radcovia? Kde je súdny úradník?" (Diabol spomenul každého z nich menom.)
"Neodídem, kým sa všetci nezhromaždia. Keby som mal odísť teraz, aký dôkaz by ste mohli dať kráľovi o všetkom, čo sa stalo? Myslíte si, že vám ľudia tak ľahko uveria? Nie! Nie! Je veľa tých, ktorí by namietali. Svedectvo týchto obyčajných vidiečanov tu bude mať len malú váhu. Je pre mňa mukou, že vám musím hovoriť, čo máte robiť. Som nútený to urobiť. Ha! Prekliata nech je hodina, v ktorej som sa prvýkrát zmocnil tej odpornej úbožiačky."
"Nezaujíma ma tvoje táranie," povedal biskup. "Svedkov je tu dosť. Tí, ktorých si spomenul, nie sú potrební. Odíď! Tak vzdaj slávu Bohu. Odíď – choď do plameňov pekla!"
"Áno, odídem, ale nie dnes. Veľmi dobre viem, že musím odísť. Môj rozsudok je vynesený; som nútený odísť."
"Vyženiem ťa Božou mocou: pre drahocennú krv nášho Pána Ježiša Krista."
"Áno, musím sa ti poddať," zúrivo zajačal démon. "Mučí ma, že ti musím preukázať túto česť."
Biskup vzal Najsvätejšiu Sviatosť do ruky a priložil ju k tvári posadnutej ženy. Nakoniec bol satan opäť nútený utiecť.
Nasledujúce ráno, po skončení procesie, sa ako obvykle priniesla svätá obeta omše. Počas konsekrácie bola posadnutá žena dvakrát zdvihnutá viac ako dva metre do vzduchu a potom ťažko spadla späť na pódium. Keď biskup tesne pred modlitbou Otče náš opäť vzal do ruky Najsvätejšiu sviatosť a zdvihol ju spolu s kalichom, posadnutá žena bola opäť vynesená do vzduchu najmenej dva metre a po chvíli ťažko spadla späť na zem.
Prítomní sa pri tomto pohľade vydesili. Kalvín, menom Voske, padol na kolená; rozplakal sa; a obrátil sa. "Ach!" zvolal, "teraz pevne verím, že diabol skutočne posadol toto úbohé stvorenie. Verím, že ho skutočne vyháňa telo a krv Ježiša Krista. Pevne verím. Už viac nezostanem kalvínom."
Po omši sa ako obvykle začal exorcizmus. "Teraz konečne, musíš odísť. Preč s tebou, zlý duch!"
"Áno," povedal diabol, "je pravda, že musím odísť, ale ešte nie. Neodídem, kým nepríde hodina, v ktorej som sa prvýkrát zmocnil tohto úbohého stvorenia."
Biskup vzal do ruky Najsvätejšiu sviatosť a povedal: "V mene Najsvätejšej Trojice: Otca, Syna a Ducha Svätého – v mene posvätného tela Ježiša Krista, ktoré je tu prítomné – prikazujem ti, zlý duch, aby si odišiel."
"Áno, áno, je to pravda!" kričal démon divoko; "je to pravda. Je to telo Božie. Musím to priznať, lebo som k tomu nútený. Ha! Trápi ma, že to musím priznať, ale musím. Hovorím pravdu iba vtedy, keď som k tomu nútený. Pravda nie je odo mňa. Pochádza od môjho Pána a Majstra. Do tohto tela som vstúpil s Božím dovolením."
Biskup priblížil Najsvätejšiu sviatosť k tvári Nicoly. Démon sa zvíjal v strašných mukách. Všemožne sa snažil uniknúť z prítomnosti nášho Pána v Najsvätejšej sviatosti. Napokon sa z Nicoliných úst valil čierny dym. Upadla do mdlôb a k vedomiu sa vrátila iba pomocou Najsvätejšej sviatosti.
Posledný exorcizmus
Konečne prišiel ôsmy február, deň určený Bohom, v ktorý mal satan navždy opustiť Nicolu. Po slávnostnom sprievode začal biskup posledný exorcizmus.
"Už sa ťa nebudem viac pýtať," povedal biskup diablovi, "keď sa chystáš odísť, okamžite ťa vyženiem mocou živého Boha a drahocenným Telom a Krvou Ježiša Krista, Jeho milovaného Syna, tu prítomného v Oltárnej sviatosti."
"Ha, áno!" zajačal démon. "Priznávam, že Boží Syn je tu skutočne prítomný. Je mojím Pánom a Majstrom. Trápi ma to priznať, ale som k tomu nútený." Potom niekoľkokrát zopakoval s divokým, nadpozemským zavýjaním: "Áno, je to pravda. Musím to priznať. Som nútený odísť mocou Božieho tela, ktoré je tu prítomné. Musím – musím odísť. Trápi ma, že musím odísť tak skoro a že musím vyznať túto pravdu. Ale táto pravda nie je odo mňa; pochádza od môjho Pána a Majstra, ktorý ma sem poslal a ktorý mi prikazuje a núti ma verejne vyznať pravdu."
Biskup potom vzal Najsvätejšiu sviatosť do ruky a držiac ju vysoko, povedal slávnostným hlasom: "Ó, ty zlý, nečistý duch, Belzebub! Ty úhlavný nepriateľ večného Boha! Hľa, tu prítomné, drahocenné Telo a Krv nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Pána a Majstra! Zaprisahávam ťa v mene a mocou nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista, pravého Boha a pravého človeka, ktorý je tu prítomný; prikazujem ti, aby si okamžite a navždy odišiel od tohto Božieho stvorenia. Odišiel do najhlbšej hĺbky pekla, tam bol naveky mučený. Vyjdi, nečistý duch, vyjdi – hľa, tu tvoj Pán a Majster!"
Pri týchto slovách a pri pohľade na nášho sviatostného Pána sa úbohá posadnutá žena strašne zvíjala. Jej končatiny praskali, akoby sa jej lámala každá kosť v tele. Pätnásť silných mužov, ktorí ju držali, ju ledva dokázalo udržať. Potácali sa zo strany na stranu; boli pokrytí potom.
Diabol sa snažil uniknúť z prítomnosti nášho Pána v Najsvätejšej sviatosti. Nicoline ústa boli dokorán otvorené, jazyk jej visel pod bradu, tvár mala šokujúco opuchnutú a zdeformovanú. Jej farba sa zmenila zo žltej na zelenú, až sa stala sivou a modrou, takže už nevyzerala ako ľudská bytosť; bola to skôr tvár ohavného, vteleného démona. Všetci prítomní sa triasli hrôzou, najmä keď počuli divoký krik démona, ktorý znel ako hlasný rev divého býka. Padli na kolená a so slzami v očiach začali volať: "Ježišu, zmiluj sa!"
Biskup ďalej naliehal na diabla, až nakoniec zlý duch odišiel a Nicola v bezvedomí padla späť do náručia svojich strážcov. Stále však zostala šokujúco zdeformovaná. V tomto stave ju ukázali sudcom a všetkým prítomným; bola zrolovaná ako guľa. Biskup padol na kolená, aby jej ako zvyčajne podal Najsvätejšiu sviatosť. Ale hľa! Zrazu sa démon vrátil, divoký od zúrivosti, snažil sa chytiť biskupovu ruku a dokonca sa snažil uchopiť samotnú Najsvätejšiu sviatosť. Biskup cúvol; Nicola bola vynesená do vzduchu a biskup vstal z kolien, trasúci sa od hrôzy a bledý ako smrť.
Potom opäť nabral odvahu; a prenasledoval démona, držiac v ruke Najsvätejšiu sviatosť, až kým démon, premožený silou posvätného tela nášho Pána, nevyšiel uprostred dymu, bleskov a hromov. Tak bol démon nakoniec navždy vyhnaný v piatok popoludní o tretej hodine, v ten istý deň a hodine, keď náš Pán zvíťazil nad peklom svojou večne požehnanou smrťou.
Nicola bola teraz úplne uzdravená; mohla s najväčšou ľahkosťou hýbať ľavou rukou. Padla na kolená a ďakovala Bohu, ako aj dobrému biskupovi za všetko, čo pre ňu urobil. Ľudia plakali od radosti a spievali chválospevy a vďakyvzdania na počesť nášho drahého Pána v Najsvätejšej sviatosti.
Zo všetkých strán bolo počuť zvolania: "Ó, aký veľký zázrak! Ó, vďaka Bohu, že som ho videla! Kto je teraz, kto môže pochybovať o skutočnej prítomnosti nášho Pána Ježiša Krista v Oltárnej sviatosti!"
Mnohí kalvíni tiež povedali: "Teraz verím v prítomnosť nášho Pána v Najsvätejšej sviatosti; videl som na vlastné oči! Už viac nezostanem kalvínom. Prekliati nech sú tí, ktorí ma doteraz držali v omyle! Ó, teraz chápem, aká dobrá vec je svätá obeta omše!"
Zaznelo slávnostné Te Deum , zaznel organ a zvony veselo zvonili. Celé mesto sa naplnilo radosťou.
