%20(1).jpg)
Katolícky kňaz, misionár a rehoľník kongregácie Najsvätejších Sŕdc Ježiša a Márie, svätý Damián de Veuster, známy tiež ako otec malomocných, či Damián z Molokai, zasvätil svoj život pomoci malomocným na havajskom ostrove Molokai, kde pôsobil od roku 1873 až do svojej smrti.
Svätec sa narodil 3. januára 1840 do viacdetnej rodiny flámskeho obchodníka s kukuricou Joannesa Francisca de Veuster a Anny-Cathariny Wouters, v dedinke Tremelo vo flámskom Brabantsku v Belgicku a pri krste dostal meno Jozef. Jeho staršie sestry Eugénia a Pauline sa stali rádovými sestrami a jeho starší brat August sa pridal ku kongregácii Najsvätejších Sŕdc Ježiša a Márie.
Do školy chodil len do svojich trinástich rokov, aby pomáhal rodine na farme. Keď jeho brat vstúpil do kongregácie, otec poslal Jozefa do školy v Braine-le-Comte, aby sa štúdiom pripravil na prevzatie rodinného obchodu. Počas jeho štúdia sa v roku 1858 konali redemptoristické misie, počas ktorých Jozef počul volanie Boha k rehoľnému životu.
Dvadsaťročný Jozef nasledoval bratove kroky, vstúpil do kongregácie Najsvätejších Sŕdc a prijal meno Damián, ktoré si zvolil podľa mučeníka a lekára svätého Damiána. Jeho brat August zasa prijal meno Pamphile.
Brat Damián musel počas svojej formácie pridať v štúdiu, aby dobehol ostatných študentov. Vďaka bratovmu doučovaniu však mimoriadne dobre prospel a otvorila sa mu cesta ku kňazstvu. Počas prvých rokov svojej formácie sa často modlil pred obrazom svätého Františka Xaverského a prosil ho o príhovor za milosť stať sa misionárom v zahraničí.
V roku 1863 dostal Damianov brat Paphile od predstavených správu, že bude vyslaný na Havaj ako misionár. Prv než sa mohol zbaliť však vážne ochorel a Damián hneď požiadal o povolenie odísť na misiu namiesto svojho brata. Predstavení súhlasili a tak odišiel na Havajské ostrovy ako misionár.
Po šiestich mesiacoch dorazil 19. marca 1864 do Honolulu na ostrove Oahu a až tu bol vysvätený za kňaza. Havajské kráľovstvo sa v tom čase ocitlo vo vážnej zdravotnej kríze. Počas predchádzajúcich storočí sem cudzozemskí obchodníci priniesli okrem tovaru aj rôzne choroby a domorodí obyvatelia zomierali na chrípku, kiahne, syfilis, choleru, čierny kašeľ a obávanú lepru.
Zo strachu pred touto vysoko nákazlivou chorobou vydal kráľ Kamehameha V. v roku 1865 zákon, ktorý nariaďoval stiahnuť sa všetkým postihnutým do karantény na ostrov Molokai do usadlosti Kalawao. V rokoch 1866 až 1869 bolo sem vyslaných takmer osemtisíc domorodcov.
Izolovaní obyvatelia najprv dostávali jedlo a iné zásoby, ale chýbala im zdravotnícka pomoc. A táto izolácia a beznádejné podmienky sa prejavila aj na psychike chorých, mnohí sa oddali alkoholu a nemravnému správaniu. Kedysi bezstarostní, dobromyseľní ľudia bolo akoby celkom zmenení.
Apoštolský vikár honolulskej diecézy, biskup Louis Désiré Maigret veril, že malomocní potrebujú katolíckeho kňaza, zároveň si však bol vedomý, že táto úloha nebude bez ťažkostí. A žiadneho kňaza tam nechcel poslať rozkazom. Nakoniec sa po mnohých modlitbách prihlásili štyria kňazi ako dobrovoľníci a medzi nimi bol aj otec Damián, ktorý 10. mája 1873 bol v izolovanej osade Kalaupapa predstavený domorodcom.
Krátko po svojom príchode poslal list Kráľovskej zdravotnej rade, v ktorom opísal stav malomocných: "Títo úbožiaci, vyhnaní zo spoločnosti, žijú spolu bez rozdielu veku alebo pohlavia a bez toho, aby boli rozdelení podľa toho, či je ich choroba pokročilá alebo v ranom štádiu. Celý čas trávia hraním kariet, pitím nejakého ryžového piva a oddávajú sa rôznym výtržnostiam."
Hoci od predstavených dostal príkaz, aby sa malomocných nedotýkal, ani s nimi nejedol, nemohol byť poslušný, vedel, že Ježiš sa malomocných slobodne dotýka. V liste svojmu bratovi napísal: "Čo sa mňa týka, robím sa malomocným s malomocnými, aby som všetkých získal pre Krista. Preto keď kážem, zvyčajne hovorím: ‚My malomocní.‘"
Nasledujúcich pätnásť rokov pracoval otec Damián neúnavne ako skutočný otec, lekár, robotník na stavbe, farmár, a hrobár, keď malomocným osobne vykopal hrob (bolo ich vyše tisíc) a takto im zabezpečil dôstojný pohreb.
Pre živých postavil stovky domov, postaral sa o systém sladkej vody, aby im nechýbali riadne cesty, miesto na modlitbu, vyučoval ich katechizmus, slávil sviatosti a obrátil množstvo duší. Chodil na pravidelné návštevy ku každému človekovi, o ktorého sa staral, medzi ktorými boli nielen katolíci, ale tiež protestanti a ateisti, ako dosvedčuje list z roku 1885, v ktorom napísal: "Počas týždňa navštevujem svojich početných chorých a starám sa o siroty, ktoré sú všetky malomocné. Niekedy môže byť dosť nepríjemné byť stále obklopený týmito nešťastnými deťmi, ale nachádzam v tom útechu. Dobre sa učia katechizmus a denne sú prítomné na rannej omši a večernom ruženci."
Otec Damián premenil týchto úbohých na komunitu veriacich a dal im nádej evanjelia a dôstojnosť, ktorú si zaslúžili. Kráľ Kalakaua mu udelil vyznamenanie Rytierskeho veliteľa a keď jeho dcéra, princezná Lydia Lili´uokalani prišla do kolónie, aby mu odovzdala medailu, bola tak rozrušená a dojatá pri pohľade na chorých, že nebola schopná hovoriť. Ale postarala sa o to, aby sa otec Damián stal známym aj vo svete, keď šírila svoje postrehy a vyzdvihovala Damiánovu úlohu pri starostlivosti o postihnutých.
O službe otca Damiána sa tak mnohí dozvedeli a inšpirovali sa ňou. Listy, ktoré písal domov, boli publikované v novinách a ako jeho sláva rástla, hrnuli sa aj dary na pomoc s jeho prácou. Hoci ho mnohí považovali za moderného hrdinu, našli sa aj takí, čo ho kritizovali ako bezohľadného za to, že sa dotýkal malomocných a nechal sa dotýkať sám seba.
Po jedenástich rokoch služby malomocným sa otec Damián sám nakazil malomocenstvom, keď v decembri 1884 nechtiac vstúpil do vriacej vody a na nohe sa mu objavili pľuzgiere. On sám však nič necítil a takto zistil, že sa po jedenástich rokoch života v kolónii nakazil malomocenstvom. O rok neskôr sa ho pokúsil vyliečiť japonský lekár Masanao Goto, ktorému sa skutočne podarilo zmierniť niektoré symptómy, ale choroba otca Damiána aj tak oslabovala.
Snažil sa, hoci už bol pomalší, dokončiť vo zvyšnom čase, ktorý mu zostával, čo najviac. Veľkou pomocou mu v tomto boli štyria dobrovoľníci, ktorí prišli do kolónie a postupne otca Damiána zastúpili v jeho práci.
V marci 1889 bol už natoľko slabý, že zostával pripútaný k lôžku a počas Veľkého týždňa, 15. apríla 1889, v šestnástom roku svojej služby, odovzdal svoju dušu Pánovi.
Cirkev si vždy uctievala mučeníkov, ktorí ochotne znášali utrpenie a smrť namiesto toho, aby sa zriekli svojej viery a pre nás sú silným svedectvom. Otec Damián de Veuster nebol síce mučeníkov krvi, ale bol mučeníkom lásky. Jeho láska k odvrhnutým spoločnosťou ho viedla k tomu, že za všetkých položil svoj život bez toho, aby si niečo nechal pre seba. Výsledkom jeho hrdinskej obety bola premena neusporiadanej komunitnej spoločnosti vyvrheľov na spoločenstvo viery a nádeje.
Svätý Damián, ty si počul Božie volanie a odpovedal si, nič si si nenechal pre seba a z lásky si obetoval svoj život. Prosím, modli sa, aby som mal oči lásky, aby som videl zlomených a odmietnutých okolo seba a aby som mal odvahu odpovedať na nich Kristovým srdcom. Svätý Damián z Molokai, oroduj za mňa. Ježišu, dôverujem ti.
