%20(1).jpg)
Taliansku mníšku, Matku Gemmu Eufemiu Giannini, zakladateľku kongregácie Sestier svätej Gemmy si Cirkev uctieva pre jej správanie a vieru, ktorú si zachovala napriek utrpeniu.
Eufemia Giannini sa narodila 27. októbra 1884 v Lucce ako tretia dcéra lekárnika Matea Giannini a Guistiny Bastiani. Po jej narodení pribudlo do rodiny ešte ďalších osem detí. Eufemiu pokrstili hneď na druhý deň 28. októbra v kostole svätého Martina a jej krstnými rodičmi sa stali blízky priateľ rodiny, kňaz Don Lorenzo spolu s pani Guglielmou Bastiani.
Eufemia získala základy viery doma, všetci v rodine boli oddaní katolíci. Ako osemročná sa 7. júna 1892 zúčastnila birmovky a o tri roky neskôr, prijala 11. apríla 1895 prvýkrát sväté prijímanie. Navštevovala školu u Sestier svätej Doroty a neskôr získala diplom učiteľky.
V júni 1899 sa do domu jej rodičov nasťahovala Gemma Galgani a táto udalosť navždy zmenila Eufemiin život. Jedna zo sestier Eufemie, Mariana, takto spomína na prvé stretnutie s Gemmou: "Na jar v roku 1899 poznala moja rodina Gemmu len po mene, jej teta Eliza prišla poprosiť našu matku o relikviu svätého Gabriela Possenti pre svoju neter Gemmu, ktorá bola ťažko chorá." Keď potom neskôr išla jej matka spolu so svojimi dcérami navštíviť mníšky od svätej Doroty, stretli sa s pani Elizou. "Bola veľmi rozrušená, naliehala na nich, aby sa modlili za jej neter Gemmu, ktorá umierala. O niekoľko dní neskôr bola Gemma 2. marca zázračne uzdravená."
Mariana ďalej spomínala: "1. júna sa v saleziánskom kostole začali kázne, venované Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu a Gemma tam išla so svojou tetou Palmyrou. Boli tam aj moje sestry Anetta a Eufemia s našou tetou Cecíliou, chodili tam pravidelne. Jedného večera povedala Palmyra mojej tete Cecílii: ‚Pani Cecília, chceli by ste vidieť dievča so zázrakom?‘ Moja teta, ktorá sa v ten večer ponáhľala, odpovedala: ‚Áno, veľmi, ale priveďte ju k nám domov, aby ste nám o tom mohli lepšie porozprávať.‘ Dva alebo tri po tom, nás Palmyra navštívila a to bolo prvýkrát, čo prišla Gemma k nám, do domu."
Eufemia neskôr, už ako zrelá žena, si vo svojich pamätiach poznamenala: "Monsignor Volpi, ktorý nenašiel cestu, ako dať Gemmu do kláštora, rád využil príležitosť a cesty, ktoré mu Prozreteľnosť otvorila, aby odporučil tete Cecílii, aby ju ponechala v našom dome." Gemma u nich bývala najprv počas dňa, potom jej pani Cecília dala do izby posteľ, aby Gemma mohla spať s ňou. "Gemmina rodina ľutovala, že ju stratili, ale vzhľadom na chudobu, v akej žili, neochotne súhlasili. Takže v auguste 1899 sa k nám Gemma natrvalo nasťahovala."
Eufemiin otec, ktorý mal s manželkou jedenásť potomkov, vyhlásil svojej sestre Cecílii: "Gemma bude dvanáste dieťa."
Bola to práve Eufemia, ktorá pomáhala svojej tete Cecílii zapisovať Gemmine extázy, takže vďaka nim je zaznamenaný značný počet Gemminých rozhovorov s "jej Ježišom". Gemma k nej zrejme mala zvláštnu dôveru, pretože tajnostkárka vo všetkom, čo sa týkalo mimoriadnych javov, charakterizujúcich jej duchovný život, Eufemii povedala: "S tebou sa už nehanbím," (odkazujúc na pozoruhodné milosti, ktoré boli Gemme udelené a ktorých bola Eufémia občas svedkom). A keď Gemma počula rozhovor medzi Eufemiou a otcom Germanom, povedala: "Dovoľ mi byť s tebou, aby som ťa mohla lepšie spoznať."
Gemme sa nikdy nesplnila túžba stať sa pasionistickou mníškou, Eufemia však po jej smrti povedala, že zaujme jej miesto na Kalvárii, čím poukázala na kláštor. Z úzkej korešpondencie Gemmy s jej duchovným vodcom otcom Germanom sa dozvedáme, že v jednej z Gemminých extáz vyjadril náš Pán želanie, aby bol v Lucce založený pasionistický kláštor a hoci sa Gemma všemožne snažila presvedčiť dvoch kňazov o tomto pláne, počiatočná opatrnosť im to nedovolila, kým sa Gemma nenarodila v nebi.
Prvé pasionostky skutočne dorazili do Luccy 16. marca 1905 a v júli požiadala Eufemia svojho otca o povolenie k nim vstúpiť. Pán Mateo spočiatku otáľal, zrejme preto, aby preveril trvácnosť dcérinej túžby prijať prísny život a až v novembri jej povolil duchovné cvičenie s mníškami. Eufemia sa civičila s mníškami rozhodnutá zostať v kláštore natrvalo a dokonca mala pripravené dokumenty na prijatie, ale otec to nedovolil a pred Vianocami po ňu prišiel. Keď sa však presvedčil, že túžba jeho dcéry sa zhoduje s Božím volaním, 8. januára 1906 ju odprevadil do nového pasionistického kláštora v Lucce.
Eufemia si 25. marca obliekla rehoľný habit a prijala meno Maria Gemma Maddalena di Gesù. Gemma po svojej svätej priateľke, ktorá jej ukázala, ako milovať Ježiša celým srdcom a Maddalena pre tú, o ktorej sa hovorí vo svätom evanjeliu a ktorá je symbolom túžby po rozhodnom obrátení, motivovaného a podporovaného najvrúcnejšou láskou.
11. apríla 1907, na výročie Gemminej smrti, zložila rehoľné sľuby a komunita jej skoro poskytla príležitosť uplatniť už nadobudnuté talenty a bola jej zverená výchova noviciek, vyučovala katechizmus a tiež mala na starosti archív. Jej zlý zdravotný stav ju však prinútil opustiť kláštor.
Keď sa v roku 1917 komunita rozhodla založiť nový kláštor v Itri, mníška, ktorá bola vybratá za predstavenú ochorela a tak bola táto úloha zverená Gemme Eufemii, ktorá tam prišla v roku 1919. Život v Itriskom kláštore bol krátky a problematický a pre matku Gemmu Eufemiu aj jednou z jej najtrpkejších skúseností. Situácia sa stala neznesiteľnou do takej miery, že oslabila jej už tak krehké zdravie a prinútila ju uvažovať o preložení. Napokon bola v októbri 1923 preložená do kláštora Vignanello, kde vykonávala jednoduché, podradné úlohy a prežila obdobie hlbokého vnútorného pokoja, ako sa dozvedáme z jej denníku, ktorý si v tom čase písala.
29. novembra 1931 sa zúčastnila vyhlásenia hrdinských cností Gemmy Galgani a 1. decembra vstúpila do kláštore v Lucce. Toto preloženie jej bolo oznámené 1. augusta, vzhľadom na potrebu posilniť komunitu v Lucce s ohľadom na rozvoj úcty k rodáčke Gemme Galgani, ktorá bola blízko blahorečenia a Gemma Eufemia bola vybratá ako osoba, ktorá pri tomto môže poskytnúť cennú pomoc.
V nasledujúcom roku, v júni 1932 začala mať zdravotné ťažkosti a požiadala o preloženie do Vignanelle, kde bolo priaznivejšie podnebie, ale nebolo jej vyhovené. Postupom času Posvätná kongregácia pre rehoľníkov reagovala na jej neustále zdravotné ťažkosti odporúčaním jej predstaveným, aby sa Gemma Eufemia vrátila do laického stavu prostredníctvom špeciálneho dišpenzu od požiadaviek rehoľného života, ktorý si vzala počas svojich sľubov. Sestra však o tom nechcela ani počuť, považovala to za zradu povolania, ale keď nasledujúce roky lekári neustále žiadali, aby za účelom zotavenia zmenila podnebie, neochotne prijala vylúčenie, no v duchu stále zostala pasionistkou.
V tom čase dostala zvláštne osvetlenie v modlitbe, skrze ktoré pochopila, že Boží plán ju smeruje k novej a inej ceste. Vo svojich pamätiach z roku 1937 napísala: "Bola som pred Najsvätejšou sviatosťou a videla som nie telesnými očami, ale v duchu, v okamihu, ako obraz to, čo si Pán želal: - aby miesta, kde sa narodila, žila a zomrela svätá Gemma, boli uchovávané dušami, zasvätenými Bohu, pod priamou ochranou svätej Gemmy a venované charitatívnym aktivitám pod jej ochranou. Toto by sa malo dosiahnuť cez veľké útrapy, poníženie a pohŕdanie."
Okrem toho napísala, že "zdalo sa, že Pán chcel, aby miesta posvätené svätou Gemmou boli v starostlivosti ľudí žijúcich podľa jej ducha." A tak si v apríli 1939 prenajala malý byt v bývalej Ville Guerra v Camigliane, osem kilometrov od Luccy.
4. mája 1939 sa príchodom prvej mladej ženy, Dorothey Prelovsekovej, začala komunita Le Sorelle di Santa Gemma (Sestry svätej Gemmy), ku ktorej sa 8. júna pridala druhá mladá žena, Elisa Piazzi. Obe predtým slúžili v pasionistickom kláštore, kde sa zo zdravotných dôvodov nemohli zdržiavať. Vo Villa Guerra viedli prvé tri sestry svätej Gemmy materskú školu a popoludňajší program, počas ktorého matka Gemma učila deti meditovať o Ježišovom umučení.
Po obrade kanonizácie Gemmy Galgani, 2. mája 1942, bola matka Gemma Eufemia prijatá na súkromnej audiencii u pápeža Pia XII., ktorý jej na otázku, či má pokračovať v práci na založení Sestier svätej Gemmy, jej odpovedal: "Pokračuj, okolnosti ti ukážu Božiu vôľu." Odvtedy sa na tejto ceste, napriek mnohým ťažkostiam, nezastavila. Úprimne verila, že Pán chce toto dielo pre svoju slávu a česť Cirkvi a najmä pre dobro tých v spoločnosti, ktorí sú najchudobnejší a najnúdznejší.
Otvorila komunity v Ligúrii, začala živo pôsobiť v Ambroziánskej diecéze, a vrokoch 1953 a 1954 podnikla dve cesty do Ameriky, aby získala finančné prostriedky na kúpu domu, kde sa narodila, žila a zomrela svätá Gemma.
Keď sa 5. decembra 1959 vrátila z Kalábrie, začala pociťovať vážne zdravotné problémy a objavili sa prvé príznaky progresívnej paralýzy, ktorá viedla k nehybnosti posledných jedenástich rokov jej života. Boli to roky jej stretnutí s laikmi, kňazmi, rehoľníkmi, odborníkmi, priemyselníkmi a obyčajnými ľuďmi, ktorých k nej posielal Páter Pio z Pietrelciny.
V roku 1960 dostali Sestry svätej Gemmy povolenie od generála pasionistov prijať habit a v roku 1964 pridal duchovný poradca Sestier, biskup Pietro Zuccarini, k predchádzajúcim schváleniam aj schválenie, že táto komunita je Kongregáciou diecézneho práva. O dva roky neskôr poslala matka Gemma Eufemia 21. novembra 1966 štyri sestry do Konga, kde mali spolupracovať v misionárskej práci s otcami xaveriánmi.
Ako bolo spomenuté, matka Gemma Eufemia začala trpieť dlhodobou progresívnou paralýzou, ktorá ju najprv pripútala k invalidnému vozíku a nakoniec ju pripútala na lôžko. Svoje utrpenie obetovala za svoju komunitu a tiež za obrátenie hriešnikov. Tak sa začali dlhé roky fyzického a duševného utrpenia, ktoré obetovala v spojení s Ježišom. Keď 26. augusta 1971 prijala sväté prijímanie, jej duša vzlietla do neba a jej telo pochovali na cintoríne v Camigliano. 15. marca 2008 ju pápež Benedikt XVI. vyhlásil za ctihodnú.
Len Ježiš ti stačí; On je všetkým!
Myslím, že Ježiš je ako nežný otec, ktorý keď vidí svoje deti padať, namiesto rozhorčenia cíti s nimi súcit. Robte to ako deti, ktoré keď spadnú, vstanú a bežia ďalej.
Nenechaj sa poraziť smútkom, melanchóliou, opustenosťou, ale dôveruj v Boha, mysli si, že diabol by tvoj smútok úžasne využil!
Slúžte teda svojmu Pánovi s radosťou. /z denníka ctihodnej matky Gemmy Eufemie/
