%20(1).jpg)
Birgitta Birgersdotter, neskôr známa ako svätá Brigita Švédska katolícka mystička a svätica, v roku 1344 po dvadsiatich ôsmich rokoch ovdovela, začala žiť intenzívnejší duchovný život a založila rehoľné spoločenstvo Kongregáciu sestier Najsvätejšieho Spasiteľa, takzvané brigitky.
Svätá Brigita už ako dieťa verila, že má vízie; tie sa stávali čoraz čestejšie a jej záznamy o týchto "nebeských zjaveniach" preložil do latinčiny kanonik z Linköpingu Matthias a jej spovedník Peter, prior z Alvastry. V stredoveku boli vo veľkej obľube.
V druhej knihe Proroctvá a zjavenia svätej Brigity Švédskej, píše v štrnástej kapitole o Ježišovi Kristovi, ktorý je ako zlatník a o Božom Slove ako o zlate, a ako má byť prinesené ľuďom, ktorí majú lásku k Bohu, čisté svedomie a svojich päť zmyslov pod kontrolou, ale tiež o tých, ktorí kážu o Bohu a majú byť horliví v predaji zlata, teda v kázaní Božieho Slova.
Som ako zručný zlatník, ktorý posiela svojich služobníkov predávať zlato vo svete, a k tomu im hovorím: "Musíte konať tri veci. Najprv, nesmiete zveriť moje zlato nikomu, okrem tých, ktorí majú pokojné a jasné oči. Potom, nezverujte moje zlato ľuďom, ktorí nemajú žiadne svedomie. A napokon, predávajte moje zlato za desať talentov, ale zvážte ho dvojím závažím! Človek, ktorý odmietne vážiť si moje zlato dvakrát viac, ten ho nedostane.
Musíte tiež vedieť o troch zbraniach, ktoré proti vám používa nepriateľ. Prvá je, že chce, aby ste boli pomalí pri vystavovaní zlata na predaj. Druhou zbraňou je, že chce miešať horší kov do môjho zlata, aby tí, čo vidia a skúšajú moje zlato, si mysleli, že je to len skazená hliny. Treťou zbraňou je, že nepriateľ školí svojich priateľov, aby vyvracali to, čo kážete, a hlásali, že moje zlato nie je dobré."
Som ako zlatník. Pretavil som všetko na nebi i na zemi, nie však kladivami, ani ďalšími nástrojmi, ale svojou mocou a silou. Všetko, čo tu je, bolo a bude, je mi známe. Ani ten najmenší červík alebo zrnko nemôže existovať bezo mňa. Mojej vševedúcnosti neunikne žiadna maličkosť, lebo všetko vychádza odo mňa a je mi známe. Medzi všetkými vecami, ktoré som stvoril, sú to však moje slová, ktoré som vyslovil svojimi ústami a ktoré majú najvyššiu cenu, ako je zlato cennejšie, než všetky ostatné kovy.
Preto moji služobníci, ktorých posielam so svojím zlatom do celého sveta, musia konať tri veci. Ako prvé, nebudú zverovať moje zlato ľuďom, ktorí nemajú pokojné a jasné oči. Môžeš sa spýtať - čo to znamená, mať jasný pohľad? Teda, jasne pozerajúci človek je ten, ktorý má božskú múdrosť a lásku. Ako sa to však pozná? Veľmi ľahko. Človek, ktorý má jasný pohľad a môže mu byť zverené moje zlato je ten, ktorý žije podľa rozumu, stráni sa svetskej márnivosti aj zvedavosti a ktorý nehľadá nič iného, než Boha.
Ale slepý človek je ten, ktorý má vedomosti, ale neuvádza Božiu lásku, ktorej rozumie, v činy. Vyzerá, ako by sa pozeral na Boha, ale nie je to tak, pretože svoj pohľad má upretý na svet a obrátil sa chrbtom Bohu.
Za druhé, moje zlato nemá byť zverené tým, ktorí nemajú svedomie. Kto iný má svedomie, než ten, kto dokáže hospodáriť so svojimi dočasnými a pomíňajúcimi vecami s pohľadom na večnosť, kto má svoju dušu v nebi a svoje telo v zemi, kto denne premýšľa, že raz zomrie a bude sa zodpovedať Bohu za svoje skutky? Takému človeku má byť zverené moje zlato.
Za tretie, majú predávať moje zlato za desať talentov, ale prevážiť ho dvojím závažím. Čo iné predstavujú váhy, na ktorých je vážené zlato, než svedomie? Čo predstavujú ruky, ktoré vážia zlato, než dobrú vôľu a predsavzatie? Aké sa používajú závažia, pokiaľ nie duchovné a telesné skutky milosrdenstva?
Človek, ktorý chce kúpiť a uchovať si zlato, teda moje slová, mal by sa spravodlivo skúmať na váhach svojho svedomia a zvážiť, ako zaňho zaplatí, keď stojí desať talentov, ako si prajem.
Prvým talentom je usmernený pohľad. Týmto pohľadom sa potom rozlišuje rozdiel medzi telesným a duchovným pohľadom. Ten použije na to, aby poznal, ako veľmi presahuje krása a sláva anjelov a nebeských chórov všetky hviezdy na nebi a aké radostné potešenie má duša v plnení Božích prikázaní a v pohľade na jeho slávu. Tento talent, myslím tým telesný a duchovný pohľad, ktorý je obsiahnutý v Božích prikázaniach a v cnosti čistoty, sa nemeria rovnako. Duchovný pohľad je cennejší než telesný a váži viac, lebo oči človeka musia byť otvorené pre to, čo je prospešné duši a nutné pre telo, ale zatvorené pre pochabosť a nemravnosť.
Druhým talentom je dobrý sluch. Človek by mal zvážiť, či sa vyplatia neslušné, hlúpe a posmešné slová. Iste, nestoja viac než prázdny vzduch. Preto by mal človek počúvať Božie chválospevy a hymny. Mal by počúvať, aké skutky konali svätí. Mal by počúvať to, čo potrebuje, aby svoju dušu i telo vychoval k cnosti.
Tento druh sluchu váži potom oveľa viac na váhe, než počúvanie neslušných slov. Tento dobrý sluch, keď je vážený na váhe oproti tomu druhému, klesne dole, zatiaľ čo ten druhý, prázdne načúvanie, bude hore a nebude vážiť vôbec nič.
Tretím talentom je jazyk. Človek by mal dobre zvážiť dokonalosť a užitočnosť povznášajúceho príhovoru na váhe svojho svedomia. Mal by si tiež byť vedomý škodlivosti a zbytočnosti márnivého a zbytočného slova. Potom by mal u seba odstrániť to škodlivé a milovať to dobré.
Štvrtým talentom je chuť. Ako inak chutí svet, než ako utrpenie? Námaha na začiatku zábavy, smútok uprostred a horkosť na jej konci. Preto by mal človek bedlivo vážiť duchovnú chuť oproti tej svetskej a duchovná potom preváži svetské chute. Duchovná chuť sa nikdy nestratí, nikdy sa nestane nudnou, nikdy sa nevytratí. Tento druh duchovnej chute začína v prítomnej chvíli skrze ovládnutie telesnej žiadostivosti a skrze umiernený život a trvá naveky v nebi skrze radosť a potešenia z Boha.
Piatym talentom je hmat. Človek by mal zvážiť, koľko utrpenia mu prichádza skrze telo a všetky svetské starosti, aj koľko problémov skrze blížnych. Nech rovnako zváži, aký veľký pokoj duše a disciplinovanej mysle je v nestaraní sa o márnivé a zbytočné statky. Potom všade zakúsi útechu. Ktokoľvek teda chce správne porovnať, mal by dať duchovný a telesný hmat na váhy a výsledok by mal byť taký, že duchovný preváži nad telesným. Tento duchovný hmat začína a vyvíja sa skrze trpezlivú vytrvalosť pri neúspechu a dodržiavaní Božích prikázaní a trvá navždy v radostnom a pokojnom zosnutí. Človek, ktorý dáva väčšiu váhu telesnému odpočinku a pozemským potešeniam pred večnými, si nezaslúži dotknúť sa môjho zlata, ani zakúsiť moju radosť.
Šiestym talentom je ľudská práca. Človek by mal vo svojom svedomí opatrne zvažovať duchovnú i telesnú prácu. Tá prvá vojde do neba, tá druhá do sveta; tá prvá do večného života bez utrpenia, tá druhá k obrovskej bolesti a utrpeniu. Ktokoľvek chce moje zlato, mal by priznať väčšiu váhu duchovnej práce, ktorá sa koná s mojou láskou a pre moju slávu. Veď duchovné veci pretrvajú, zatiaľ čo hmotné veci pominú.
Siedmim talentom je usporiadané užívanie času. Človeku je daný určitý čas, aby ho zasvätil duchovným veciam, potom aj ďalší čas, aby sa venoval telesným potrebám, bez ktorých nie je život možný, pokiaľ je využitý rozumne, je počítaný ako duchovné použitie času, a potom aj ďalší čas pre telu prospešné činnosti. A pretože človek musí skladať účty ako zo svojho času, tak i zo svojich skutkov, mal by preto dať prednosť duchovnému užívaniu času predtým, než začne s telesnou prácou, a svoj čas by mal spravovať tak, aby priznal väčšiu prioritu duchovným veciam, než dočasným veciam tak, aby žiadny čas neuplynul bez spravodlivého užitia a správnej vyváženosti, ktorú si žiada spravodlivosť.
Ôsmym talentom je spravodlivé hospodárenie s dočasnými vecami, ktoré boli človeku zverené, teda bohatý človek, nakoľko mu jeho prostriedky dovoľujú, by mal s Božou láskou dávať chudobným. Môžeš sa však spýtať: Čo by mal dať chudobný človek, ktorý nič nemá? Mal by mať správny úmysel a mať tieto myšlienky: Keby som niečo mal, dal by som to so štedrosťou. Takýto úmysel je mu počítaný, ako by bol skutkom.
Pokiaľ by však chudobný človek mal úmysel, že chce mať dočasné statky ako ostatní a zamýšľa potom z toho darovať len málo a iba maličkosti chudobným, taký úmysel je potom počítaný ako malý skutok. Preto bohatý človek s veľkým majetkom by mal konať milosrdné skutky. Chudobný človek by potom mal mať úmysel dať, čo mu bude počítané ako zásluha.
Ktokoľvek si potom váži viac dočasné veci než duchovné, ktokoľvek mi dá jeden halier, svetu sto a sebe samému tisíc, nepoužíva spravodlivé meradlá. Človek, ktorý takto hospodári s časom, si nezaslúži moje zlato. Ja, ktorý som darca všetkých vecí, a ktorý môžem tiež všetky veci odobrať, si zaslúžim väčší podiel. Časné veci boli stvorené pre ľudí a ich užívanie v potrebnej miere, nie pre nadbytok.
Deviatym talentom je starostlivé spytovanie času, ktorý už prešiel. Človek by mal skúmať svoje skutky; aké boli, ich počet, ako napraviť tie zlé a s akým osohom. Mal by tiež zvážiť, či počet jeho dobrých skutkov nie je menší, než tých zlých. Pokiaľ uvidí, že jeho zlých skutkov bolo viac než dobrých, potom by nad nimi mal mať úprimnú ľútosť a pevné rozhodnutie ich napraviť. Tento úmysel, pokiaľ je pevný a stály, bude v Božích očiach vážiť viac než všetky hriechy.
Desiatym talentom je uváženie, ako nakladať s časom v budúcnu. Pokiaľ má človek úmysel nadovšetko milovať len Boha, netúžiť po ničom inom, než po tom, čo bude Boha tešiť, bude ochotne a trpezlivo znášať protivenstvá, potom jeho talent preváži všetko ostatné. Skrze tento talent sa ľahko vyhne všetkým nebezpečenstvám. Ktokoľvek zaplatí týmito desiatimi talentami, dostane moje zlato.
Ale, ako som povedal, nepriateľ chce zabrániť ľuďom, aby im bolo zlato odovzdané, tromi spôsobmi. Najprv chce mojich služobníkov spraviť lenivými a pomalými. Je tu telesná i duchovná lenivosť. Fyzická je taká, keď je telo unavené prácou, vstávaním po spánku atď. Duchovná lenivosť je, keď duchovne zameraný človek, ktorý poznal sladké potešenie a milosť Ducha Svätého, dá prednosť spočívať v tomto potešení namiesto ísť k druhým, aby mali na ňom účasť.
Či Peter a Pavol neokúsili hojne potešenie z môjho Ducha Svätého? Radšej by zostali skrytí v tomto vnútornom potešení, ktoré sa im dostalo, než aby išli do sveta. Ale aby sa aj ostatní mohli podieľať na ich potešení a aby tak mohli poučiť ostatných, zvolili si potom vyjsť von na prospech iných a nezostať len osamote bez posilňovania druhých v milosti, ktorá im bola daná.
Podobne, moji priatelia, napriek tomu, že chcete zostať osamote a tešiť sa zo sladkého potešenia, mali by ste vyjsť, aby aj druhí mohli mať podiel na vašej radosti. Tak, ako niekto, kto má veľký majetok, ho nepoužije iba pre seba, ale dá z neho druhým, tak i moje slová a moja milosť by nemali byť schované, ale mali by nimi byť podelení aj druhí, aby aj oni boli poučení.
Moji priatelia tak môžu pomôcť trom skupinám ľudí. V prvej sú zavrhnutí, v druhej hriešnici, teda tí, ktorí upadajú do hriechu a znovu povstanú; v tretej tí dobrí, ktorí sú stáli v dobru. Môžeš sa však spýtať: Ako môže človek pomôcť zavrhnutým, keď vidí, že si nezaslúžia milosť, a je nemožné ich obrátiť k milosti?
Nechaj ma odpovedať prirovnaním. Je to, ako by bolo mnoho dier dolu v priepasti, a ktokoľvek do nej padne, iste spadne na dno. Ale keby niekto zatarasil i jednu takú dieru, človek, ktorý takto padá, nedopadne až na samé dno. Toto sa prihodí zavrhnutým. Hoci pre moju spravodlivosť a ich zatvrdnutú zlobu musia byť zavrhnutí v určitý čas navždy, aj tak bude ich trest ľahší, pokiaľ im druhí zabránia konať isté zločiny a sú vyzvaní konať dobro. Tým som milosrdný aj k zavrhnutým. Aj keď milosrdenstvo zahŕňa miernosť, spravodlivosť a ich vlastná skazenosť ho zruší.
V druhej skupine môžu pomôcť tým, ktorí padnú, ale opäť povstanú skrze poučenie, ako povstať, ako dbať o to, aby nepadli, a ako sa zlepšovať a odolávať svojim vášňam.
V tretej skupine potom môžu veľmi prospieť tým, ktorí sú spravodliví. Či azda aj moji služobníci nepadajú? Samozrejme, že áno, ale je pre ich rast v pokore a na zahanbenie diabla. Tak, ako vojak, ľahko zranený v bitke rýchlo povstane a o to ešte viac bojuje, tak aj diabolské pokušenie vyvolá v mojich vyvolených väčšiu horlivosť v duchovných bojoch a väčšiu pokoru, a tak horlivo pokračujú ku korune slávy víťazov. Preto moje slová nemajú byť skryté pred mojimi priateľmi, a keď počujú o mojej milosti, ich zbožnosť tým viac porastie.
Druhou zbraňou nepriateľa je snaha oklamať, že moje zlato vyzerá len ako hlina. Preto, keď je moje slovo prepisované, pisár má mať dvoch dôveryhodných svedkov, alebo jedného s dobrým svedomím, aby potvrdili, že dokument preverili. Jedine potom môže byť odovzdané tým, komu môj služobník chce, aby neprišlo do nepoverených rúk nepriateľa, ktorý by mohol pridať niečo nepravdivé, čo by potom viedlo k tomu, že slová pravdy by medzi prostým ľudom boli očiernené.
Treťou zbraňou nepriateľa je vyvolať to, aby jeho služobníci hlásali odpor k môjmu zlatu. Moji priatelia majú tým, ktorí popierajú moje slovo povedať: "Zlato týchto slov obsahuje iba tri učenia. Učí nás spravodlivo sa báť Boha, zbožne milovať a rozumne túžiť po nebi. Prever tie slová a potom aj seba, a pokiaľ v nich nájdeš niečo iné, potom ich zavrhni!"
Masima - Verím a Dôverujem
