%20(1).jpg)
Talianska mystička blahoslavená Anna Mária Taigi bola obdarená mnohými nadprirodzenými darmi, z ktorých je azda najznámejší dar "slnka, alebo zrkadla", v ktorom videla najvyššie pravdy. Radili sa s ňou nielen vysoko postavené osoby, ale vyhľadávali ju aj tí najnižší ľudia.
Anna Mária videla do ľudských sŕdc, bola zmiernou obeťou, rozprávala sa s naším Pánom a jeho Matkou, ktorá jej dala modlitbu, svoju lásku prejavovala chorým, ktorých navštevovala, ale aj dušiam v očistci, za ktoré sa neprestajne modlila. Bola prosto bohato obdarená a jedným z týchto darov bol aj zvláštny dar liečiť duše.
Aj ľudia, takmer zakorenení v nerestiach, našli pomocou jej modlitby a za cenu jej obete, cestu k Bohu. Jej dom praskal vo švíkoch návštevami, ktoré však neprijímala ako kňažka múdrosti, ktorá je vo svojom povznesení neomylná. Mnohokrát v sebe cítila rozvratnú silu skepse, rafinovanosti klamlivých dôkazov, ktorými boli veriaci osvietenskej doby zbavovaní hrejivej istoty a krásy náboženstva.
Často potrebovala mimoriadnu milosť, aby zo seba striasla všetok nepokoj, vnútornú rozháranosť, ktorú vysala z duší osôb, zbavených životnej radosti. Niekedy sa stačilo porozprávať s ľuďmi dobrej vôle, počas ktorého blahoslavená niekedy aj nevedomky povedala inšpirovanú vetu, ktorá potom ako jasný lúč prenikla do svedomia hriešnika a obrátenie bolo zaistené.
Keď v posledných rokoch svojho života už Anna Mária Taigi nemohla vychádzať von z domu, odovzdával jej rady kňaz, ktorý bol jej duchovným vodcom. Tieto posolstvá boli adresované rovnako ľuďom z najvyšších spoločenských kruhov, ako aj jednoduchým robotníkom. Ich zmysel bol rôzny; buď aby sa niekto pripravil na smrť, či sa zmieril s nepriateľmi, alebo prestal lipnúť na majetku a pod. Nechýbali ani znamenia, ktoré boli zárukou pravdivosti jej odkazov, ale ešte viac bolo tých, ktorým blahoslavená Taigi vyprosila milosti, hoci sa o tom nikdy nedozvedeli.
V kanonizačných aktoch sa uvádza podrobná správa veľmi dramatického duševného prerodu muža, zatvrdnutého neverca. Tento muž síce dostal základy kresťanskej výchovy, ale v búrlivých rokoch dospievania a vplyvom zlého okolia stratil vieru a svojím pohoršujúcim správaním sa stal výstražným príkladom vo svojom okolí.
Hoci zažil veľa zvláštnych príhod, ktoré mu ako varovné znamenia mali poukázať na nebezpečenstvo, ktorému vždy ako zázrakom unikol, nepoznal v pravom svetle svoj duševný stav. Raz ho napríklad zasiahol blesk, ale okrem drobného zranenia na nose sa mu nič vážne nestalo. Inokedy išiel s priateľmi na výlet, zablúdila a dostali sa v noci do lesa, kde lupiči jeho priateľov zavraždili, a on sa zachránil.
Po istom čase ochorel a prišla ho navštíviť jeho milenka. Lenže sotva sa uňho zdržala niekoľko minút, ranila ju mŕtvica. Keď videl, čo sa stalo, vstal z postele, aby zavolal kňaza, ale dievča zomrelo skôr, než jej mohlo byť poslúžené. Zmocnila sa ho hrôza a rozčúlenie, takže lekár aj slúžka utiekli, a jeho sluha, vydesený touto udalosťou, nechal ležať ženu na pohovke v mužovej izbe a rýchlo sa vytratil z izby.
Celé mesto o ničom inom nerozprávalo. Všetci videli v tejto nešťastnej príhode Boží prst. Muž, preplnený vzdorom voči osudu, sa rozhodol spáchať samovraždu. Vzal si do postele dve bambitky a sluhovi prikázal, aby nikoho k nemu nevpúšťal, lebo na každého, kto vstúpi do jeho spálne, vystrelí. Mal však šťastie, jeden z jeho priateľov bol natoľko odvážny, že napriek hroziacemu nebezpečenstvu vošiel do izby a odzbrojil zúfalca prv, než stihol naňho vystreliť.
Zostal uňho celú noc, rozprával sa s ním a snažil sa ho upokojiť a zbaviť všetkých zlých myšlienok, ktoré boli príčinou jeho skazy. Neskôr sa na muža snažili zapôsobiť aj niekoľkí horliví kňazi, ale nestačili povedať ani desať slov a museli odísť, lebo každé napomínanie privádzalo mladého muža do zúrivosti. Nepochodil ani samotný biskup, ktorý mal veľkú starosť o túto úbohú dušu a vzdával sa nádeje na jej obrátenie.
Tento muž mal priateľa, ktorému tiež ležal na srdci jeho osud. Keď prišiel do Ríma, navštívil mystičku, porozprával jej o mladíkovi a prosil ju, aby sa modlila za jeho spásu. Anna Mária predvídala ťažkosti, ale predsa mu sľúbila, že spraví čo bude v jej silách. Potom vrúcnymi modlitbami, bičovaním a pôstmi obetovala samu seba, aby aspoň čiastočne zadosťučinila božskej spravodlivosti. Okrem toho bosá chodila navštevovať obraz Krista nad marmetinským žalárom a niekoľkokrát vykonala púť k bazilike svätého Pavla pred mestom.
Jeden večer išla do chrámu Panny Márie Via lata, aby tam pred Najsvätejšou sviatosťou prosila za obrátenie mladého muža. Vtedy počula vnútorný hlas, ktorý ju upozorňoval, že v tejto záležitosti tiež musí prosiť o príhovor svätého patróna onoho muža.
Práve v tej dobe prišiel zmienený mladík do Ríma, kde sa v chráme svätého Petra stretol so svojím obetavým priateľom. Ten využil príležitosť a pozval ho na návštevu k Anne Márii Taigi. Mladík súhlasil. Počas cesty viedol s priateľom živý rozhovor a bol veselý, no čím viac sa blížili k domu mystičky, tým viac strácal humor, začal blednúť, chvíľami sa musel zastaviť, aby si utrel spotené čelo a bolo vidieť, že je znepokojený.
Keď s ťažkosťami došiel k bytu blahoslavenej, hlboko vzdychol a ako ako šialený, s vytreštenými očami začal preklínať všetkých obyvateľom domu, pričom ich nazýval ich vlastnými menami, i keď ich nepoznal. Takto pôsobil zlý duch, ktorý sa nechcel vzdať duše, ktorá sa mu ľahko poddávala v hriešnosti; a okrem toho poznal výnimočný vplyv blahoslavenej, ktorým boli všetci, čo s ňou prišli do kontaktu, vytrhnutí z moci pekla.
Jeho priateľ dostal istý obnos od dlžníka mladého muža, ktorý úmyselne uschoval u Anny Márie, aby mal mladík dôvod k návšteve mystičky. Ale ten ho zrazu žiadal, aby išiel pre peniaze sám, že ho radšej počká vonku. Priateľ to odmietol so slovami, že nemôže sám podpísať potvrdenku. A tak sa nešťastník vydal s ťažkosťami hore po schodoch, pričom veľa oddychoval. Pred dverami opäť podľahol záchvatu hnevu a začal sa hádať s priateľom.
Anna Mária započula hluk na chodbe, vyšla von a srdečným hlasom pozvala oboch mužov dnu. Len čo vošli, mladík sa posadil na ponúknutú stoličku a unavený povedal: "Buďte taká láskavá a dajte mi pohár vody, neviem čo mi je, ale necítim sa dobre." Blahoslavená sa usmiala: "Vaša nevoľnosť nič neznamená, dúfam, že vám poviem príčinu vášho utrpenia." Jeho priateľ medzitým odišiel do vedľajšej izby, aby sa Anna Mária a mladý muž mohli nerušene rozprávať.
Blahoslavená mu potom opísala život v svetle viery, upozornila ho na veľké milosrdenstvo, ktoré ho sprevádzalo a chránilo na všetkých zakázaných cestách a vyjavila mu aj najtajnejšie myšlienky. Dlhý rozhovor ukončila takmer veliteľskou vetou: "Teraz je najvyšší čas, aby ste zanechal hanebný život a vrátil sa k Bohu!"
Udivený, zamyslený, ale s úľavou v srdci sa potom mladík priznal priateľovi, že nechápe, ako je možné, že táto neznáma žena tak prenikla jeho dušou vo všetkých zložitých vnútorných úkonoch, poznala toľko skrytých vecí a pritom pôsobila veľmi milo. Rozhodol sa, že Annu Máriu znovu čo najskôr navštívi.
Čoskoro všetci traja poznali zúrivosť zlomenej pekelnej moci. Už nasledujúcu noc sa izba Anny Márie naplnila diabolskými postavami, ktoré ju s krikom a vytím preklínali. Boli to také hrozné úskoky diablov, že nie je možné ani napísať, čo musela vytrpieť. Statočne však pokračovala v modlitbách, a pôstoch za obrátenie tohto hriešnika.
Po istom čase oznámila priateľovi mladého muža, čo jej bolo zjavené: "Milosť obrátenia je už dosiahnutá a váš priateľ bude, bez toho, aby o tom vedel, vytrhnutý z hriešneho života. Upadne totiž do dlhej choroby a hneď po spovedi stratí vedomie, takže Telo Pána už nebude môcť prijať. Boh týmto zásahom odníme zlým duchom príležitosť k víťazným útokom, ktorým by úbožiak kvôli svojim hriešnym návykom veľmi ľahko podľahol. Treba sa však stále modliť, aby táto duša došla do nebeskej blaženosti k večnej oslave Božieho milosrdenstva."
Mladý muž potom často navštevoval mystičku. Ich rozhovory sa vždy dotýkali právd viery a preto sa stalo, že Anna Mária bola nútená vypočuť si z jeho úst všetky námietky proti náboženstvu, ktorými ateizmus pustošil srdcia. Blahoslavená mala bystrý rozum, pohotovú odpoveď, ale predsa týmito rozhovormi veľmi trpela.
Keď zvíťazila aj nad týmito skúškami, dostala sa do nečakanej, veľmi nepríjemnej situácie. Mladý muž začal voči nej nenápadne prejavovať nežnosť, ktorá napokon prepukla vo vášeň. Blahoslavená ho nevyhnala, ale odpustila mu toto zlyhanie a postarala sa, aby v budúcnu bola pri rozhovoroch aj tretia osoba. Konala tak preto, lebo každé iné rozhodnutie by pre mladíka znamenalo návrat k predošlému spôsobu života.
Anna Mária sa celé mesiace stretávala so svojím duchovným synom, až nadišla chvíľa jeho duševného prerodu.
Raz išiel so svojimi priateľmi na vinobranie, po ktorom ochorel na silnú horúčku. Blahoslavená Taigi, naplnená túžbou pomôcť úbohému, prosila Boha, aby ušetril nešťastníka od prísnych trestov a obrátil ho cestou vnútornej milosti. Na jej túžbu jej bolo odpovedané: "Dcéra moja, chceš, aby si hriešnik bez vlastného pričinenia zaslúžil nebo? Nevieš, že táto duša bola stratená a že som ti sľúbil spasiť ju pre tvoje modlitby, kajúcnosť a lásku? Ponechaj mi preto všetku starostlivosť a ver, že k jeho dobru sú potrebné ťažké rany. Ďalej sa vytrvalo modli a nemysli na nič iné!"
Obohatená novým poznaním, obratom využívala situácie, aby sa ujala svojho duchovného syna ako starostlivá ošetrovateľka. Nemohla zabrániť telesnému utrpeniu, preto sa snažila, aby ho aspoň podľa svojich možností zmiernila.
Začať dobré dielo nie je také ťažké, ako ho ukončiť s úspechom a Anna Mária bola dôsledná. Ukázala mladíkovi, ako vyzerajú zásady evanjelia v praxi. Mala láskavé, ľudské ruky, ktoré dokázali prikladať chladivé obklady, uvariť vhodné pokrmy, aj vyprať, takže chorý mal všestrannú opateru a dosť dôvodov na premýšľanie a porovnávanie svojho premrhaného života so životom kresťana, v ktorom milosť splodila stonásobný úžitok.
Odlúčený od ľahkomyseľných priateľov, prechádzal v tichu svojej izby svojím vnútorným prerodom z Ducha Svätého. Keď sa potom čoskoro uzdravil, vrátil sa do svojho rodiska, kde však spoznal, že kresťanov katolíkov je mnoho, ale Anna Mária len jedna a jej podobných je veľmi málo. Aj tí ľudia, voči ktorým sa správal šľachetne, sa od neho s netajeným pohŕdaním odvrátili. Odstrčený takzvanou vybranou spoločnosťou a naplnený horkosťou, znovu ochorel.
V týchto smutných dňoch písal svojmu jedinému vernému priateľovi do Ríma a prosil, aby od neho odkázal blahoslavenej Anne Márii Taigi tisíce vďaky. Choroba pokračovala a keď mu oznámili jeho pravý zdravotný stav, prijal túto správu s hlbokým pohnutím. Uvedomil si moc milosti, ktorá ho podivnými cestami pripútala k Bohu a s úprimnou ľútosťou sa vyspovedal. Ale prv, než mohol prijať sväté prijímanie, upadol do bezvedomia, z ktorého sa už neprebral. Predpoveď Anny Márie sa vyplnila do slova.
Trojdňová pobožnosť k úcte blahoslavenej Anne Márii Taigi
1. deň
Blahoslavená Anna Mária Taigi, s takou pokornou prosbou, s akou si dôverovala a adorovala vznešené tajomstvo jedného Boha v troch osobách, vypros mi od Najsvätejšej Trojice milosť, ktorú ti tu dôverne prednášam.
3x Sláva Otcu...
2. deň
Blahoslavená Anna Mária Taigi, s veľkou láskou a nehou si chválila tajomstvá Ježišovho života, vypros mi od neho milosti, o ktoré ťa prosím.
3x Sláva Otcu...
3. deň
Blahoslavená Anna Mária Taigi, pre tvoju dôvernú úctu k Presvätej Panne, vypros mi od nej milosti, o ktoré ťa pokorne prosím.
3x Sláva Otcu...
