%20(1).jpg)
Život svätého Pátra Pia bol pretkaný nebeskými milosťami. Už od útleho detstva zbožný chlapček mal svoj svet, v ktorom dominovali Ježiš a Mária. Nie je preto nič čudné na tom, že sa neskôr rozhodol zasvätiť svoj život službe Bohu.
Nebo s ním rátalo od jeho narodenia, svedčia o tom nielen jeho stigmy, ale aj ostatné charizmatické dary. Šíril okolo seba vôňu svätosti, hoci boli chvíle, keď nebol k veriacim nežný. Presne ako náš Pán, ktorý nám vo svojej láske občas poriadne naloží, aby nás priviedol k pokore, a zbavil nás pýchy. Na jeho príhovor sa konali zázraky, pričom jeden z nich sa stal, keď ešte Pio nebol vysvätený za kňaza, nenosil stigmy, ani nebol svätý.
Keď Páter Pio zomrel, v jeho cele nebola žiadna žena. Napriek tomu po slávnostnom a pôsobivom pohrebe zavolala do kapucínskeho kláštora istá markíza, požiadala o rozhovor s bratom Albertom D‘ Apolitom a poprosila ho, aby ju navštívil v penzióne, vzdialenom len pár metrov.
Hneď na začiatku ich stretnutia mu povedala, že bola svedkom "minúty po minúte posledných hodín otca Pia. "Videla som ho modliť sa, spovedať sa otcovi Pellegrinovi... obnovil si rehoľné sľuby. Videla som ho vstať z postele a kráčať na verandu... a potom som videla troch lekárov v bielych plášťoch, ako sa oňho starajú... a otca Paola, ako mu podáva svätený olej."
Pochopiteľne zmätenému bratovi Albertovi napokon povedala: "Otec Alberto, veľmi podrobne vám opíšem celu Pátra Pia, musíte mi jednoducho odpovedať ‚áno, alebo nie‘". A potom, keď do najmenších detailov opísala celu kapucína Pia, vediac, že pred decembrom 1969 nebola nikdy fotografovaná a nikdy do nej nevstúpila žiadna žena, otec Alberto zvolal: "Dosť, madam! Áno, verím, že ste boli v cele Pátra Pia a boli ste svedkom jeho smrti."
Kto je táto žena s touto mimoriadnou výsadou? Markíza Giovanna Rizzani Boschi, ktorú najsvätejšia Mária zverila pri narodení do starostlivosti svätému Pátrovi Piovi.
V roku 1905 žil sedemnásťročný klerik Pio v kláštore Sant' Elia a Pianisi, kde zažil nezvyčajnú udalosť, počas ktorej sa mu zjavila Preblahoslavená Mária a zverila mu zvláštnu úlohu. Vtedy sa vo svojej prvej bilokácii ocitol na panskom sídle v Udine, ako o mesiac neskôr sám opísal na hárku papiera:
"Pred niekoľkými dňami sa mi stala nezvyčajná udalosť. Keď som bol v chóre s bratom Anastasiom, ocitol som sa ďaleko v honosnom sídle, kde umieral otec, zatiaľ čo sa rodilo dievčatko." Stalo sa to 18. januára 1905 hodinu pred polnocou.
"Potom sa mi zjavila Najsvätejšia Panna Mária a povedala: ‚Zverujem ti toto stvorenie, je to vzácny kameň v surovom stave. Opracuj ho, vylešti ho a urob ho čo najlesklejším, pretože jedného dňa sa ním chcem ozdobiť.‘"
Páter Pio odpovedal Božej Matke: "Ako je to možné, keď som stále chudobný klerik a neviem, či jedného dňa budem mať šťastie a radosť byť kňazom? A aj keby som bol kňazom, ako budem môcť myslieť na toto dievčatko, keď som odtiaľ tak ďaleko?"
"Nepochybuj o tom, že k tebe príde, ale najprv sa stretnete v kostole svätého Petra," povedala Panna Mária. "Potom som sa opäť ocitol v chóre," uzatvára svoj opis Páter Pio. Dievčatko, o ktorom písal, je Giovanna, dcéra markíza Giovanniho Battistu Rizzaniho, muža, ktorý zomieral vo chvíli, keď na svet prichádzala jeho dcéra.
Giovanna Rizzani sa narodila 18. januára 1905 okolo 23,00 v Udine, zatiaľ čo jej otec utrpel infarkt a zomieral. Rodina sa po jeho smrti presťahovala do Ríma a začínali sa napĺňať Máriine slová.
Sedemnásťročná Giovanna sa jedného letného dňa v roku 1922 vybrala s kamarátkou do Baziliky svätého Petra. Prežívala ťažkú krízu viery a svoje pochybnosti chcela vyriešiť rozhovorom s kňazom. Keď mladé slečny vošli do kostola, čas spovede sa už skončil. Pri spovednici si však všimli mladého kapucínskeho mnícha, ktorého Giovanna požiadala o vyspovedanie.
"Áno," odpovedal mních a vošiel do druhej spovednice naľavo. "Otče, neprišla som sa vyspovedať, ale hľadať osvietenie ohľadom mnohých pochybností viery, ktoré má trápia. Najmä tie o tajomstve Najsvätejšej Trojice," povedala mu Giovanna.
Mladý kapucín ju láskyplnými slovami utešil a s pokojom a trpezlivosťou dokázal rozptýliť každý tieň jej pochybností. Napokon ju požehnal a Giovanna, upokojená a naplnená radosťou vyšla zo spovednice. Zamierila k svojej priateľke, ktorej hneď vravela: "Aký dobrý je tento mních! Je to učený a svätý kňaz. Rozptýlil všetky moje pochybnosti. Počkajme, kým vyjde zo spovednice, aby sme sa ho mohli opýtať na adresu, aby sme za ním mohli ísť, keď budeme potrebovať spoveď alebo radu."
V tej chvíli kostolník oznámil, že sa bazilika zatvára. "Čakáme na mnícha spovedníka," vraveli mu dievčatá. Kostolník podišiel k spovednici a pokrútil hlavou: "Slečny, nikto tu nie je." Mních akoby sa rozplynul vo vzduchu.
Nasledujúci rok, v lete 1923, sa Giovanna a jej tety vydali na púť do San Giovanni Rotondo, pretože chceli osobne vidieť Pátra Pia, o ktorom sa toľko hovorilo. A tu sa vmiešala do davu, ktorý zaplnil chodbu, ktorá viedla zo sakristie do krížovej chodby kláštora. Stála vpredu a čakala, kým okolo prejde kňaz Pio. Ten, len čo ju uvidel, povedal: "Giovanna! Poznám ťa, narodila si sa v deň, keď zomrel tvoj otec."
Keď počula tieto slová, bola ohromená. Ako mohol Páter Pio vedieť, že deň môjho narodenia sa zhoduje s dňom smrti môjho otca? Celú noc o tom premýšľala.
Páter Pio na druhý deň ráno spovedal ženy bez objednania. Keď sa vyspovedala Giovannina teta, dievčina podišla k spovednici, Páter Pio jej hneď povedal: "Dcéra moja, konečne si prišla! Koľko rokov som na teba čakal."
Prekvapená Giovanna odpovedala: "Otče, nepoznám vás. Toto je prvýkrát, čo som v San Giovanni Rotondo. Sprevádzam svoju tetu. Možno ste si ma pomýlili s nejakým iným dievčaťom." Ale kapucín ju uistil, že si ju nepomýlil.
"Nie. Nepomýlil som sa, ani som si ťa nepomýlil s iným dievčaťom. Už sme sa stretli minulý rok. Pamätáš si? Jedno letné popoludnie si prišla s priateľkou do kostola svätého Petra v Ríme a hľadala si kňaza, ktorý by mohol rozptýliť pochybnosti, ktoré ťa trápili. Ten kapucínsky mních som bol ja!"
Giovanna nestačila nič povedať, Páter pokračoval: "Dcéra moja, patríš mne. Panna Mária ťa zverila do mojej starostlivosti. Keď som jej povedal, že kvôli vzdialenosti sa nebudem môcť starať o tvoju dušu, povedala mi, aby som sa nebál, prídeš ku mne, ale najprv sa stretneme u svätého Petra. Minulý rok som ťa stretol u svätého Petra a teraz si spontánne, bez toho, aby som ťa zavolal, prišla sem, do San Giovanni Rotondo. Je čas, aby som sa postaral o tvoju dušu, ako si želá nebeská Matka."
Giovanna sa ho so slzami v očiach spýtala: "Otče, keďže patrím tebe, staraj sa o mňa. Povedz mi, čo mám robiť. Mám sa stať mníškou?" Páter Pio jej povedal: "Nič z toho. Budeš často chodiť do San Giovanni Rotondo; ja sa postarám o tvoju dušu a ty budeš poznať Božiu vôľu."
Potom dojatá Giovanna, požehnaná Pátrom Piom, odišla zo spovednice a odvtedy niekoľkokrát odišla z Ríma, aby navštívila kapucínskeho mnícha.
Počas jedného z jej nasledujúcich pobytov v San Giovanni Rotondo jej stigmatizovaný kapucín povedal: "Dcéra moja, úprimne si želám, aby si vstúpila do františkánskej rodiny v treťom ráde. Tu budeš môcť čerpať a žiť evanjeliového ducha Serafínskeho Otca." Po nejakom čase ju páter Pio obliekol do tretieho riadu a dal jej meno sestra Iacopa.
"Prečo mi dávate také meno?" spýtala sa a dostala túto odpoveď: "Čítala si životopis svätého Františka? V jednej kapitole sa píše o vznešenej rímskej matróne Iacope de‘ Settesoli, ktorú svätý František nazval najdrahšou matkou nášho rádu a našou sestrou Iacopou pre jej veľkú lásku a štedrosť voči bratom a pre jej silný charakter pri ochrane a obrane rádu. Táto dáma mala tú česť, že sa stala svedkom smrti serafínskeho otca svätého Františka. Pamätaj si, že jedného dňa budeš svedkom mojej smrti."
Páter Pio potom Giovannu dlhé roky sprevádzal krok za krokom ako jej duchovný vodca a radil jej v najdôležitejších rozhodnutiach jej života.
Neskôr Giovanne ukázal otec Agostino, vtedajší gvardián kláštora, list, v ktorom Páter Pio opísal narodenie dievčatka v roku 1905, keď umieral jej otec. Otec Agostino, ktorému tento hárok daroval sám stigmatizovaný kapucín, jej ho podaroval a Giovanna ho ukázala Pátrovi, ktorý potvrdil jeho pravosť. Dala z neho vyhotoviť niekoľko fotokópií a dokument odovzdala predstavenému kláštora San Giovanni Rotondo, aby ho mohol sprístupniť arcibiskupskému úradu Manfredonie, kde bola neskôr predvolaná ako svedok.
Niekoľko dní pred smrťou Pátra Pia počula Giovanna jeho hlas: "Okamžite príď do San Giovanni Rotondo, pretože odchádzam. Ak budeš meškať, už ma neuvidíš." Giovanna sa tam ponáhľala aj so svojou priateľkou Margheritou Hamiltonovou. Vyspovedala sa a Páter Pio jej povedal: "To je posledná spoveď, ktorú urobíš predo mnou. Teraz ti dávam rozhrešenie za všetky hriechy spáchané od použitia rozumu až do tejto chvíle."
Večer 22. septembra sa Giovanna utiahla do izby v penzióne, kde bývala. Uprostred noci sa zrazu ocitla v duchu v cele Pátra Pia, aby bola svedkom jeho požehnaného odchodu, ako jej to Páter Pio predpovedal, keď ju posvätil ako františkánsku terciárku a dal jej meno sestra Iacopa.
Takto bola minútu po minúte prítomná pri posledných hodinách "drahého otca Pia". Keď ho videla zomierať, nahlas zvolala: "Páter Pio je mŕtvy! Páter Pio je mŕtvy!" Jej výkriky zobudili jej priateľku Margheritu, ktorá sa ju snažila upokojiť: "Prestaň kričať, bol to iba sen, nočná mora." Výkriky však zobudili aj ostatných hostí v penzióne.
Giovanna, presvedčená, že to nebol sen, ani nočná mora, sa narýchlo obliekla a vybehla z penziónu. Ponáhľala sa na kláštorné námestie, kde už boli zhromaždení ľudia, ktorým predstavený kapucínov oficiálne oznámil smrť Pátra Pia."
Po tom, čo bola Giovanna svedkom posledných dvoch hodín života Pátra Pia až do jeho smrti, všetko podrobne vyrozprávala nielen svojej priateľke, ale aj otcovi Albertovi.
23. septembra 1983 sa markíza Giovanna Rizzani stretla s mníchom na cintoríne Santa Maria delle Grazie. Zastavila ho a povedala: "Vy ste otec Paolo Covino. Videla som vás v noci, keď zomrel Páter Pio, 23. septembra 1868. Podávali ste mu svätý olej v jeho cele."
