%20(1).jpg)
Do Brazílie sa každý rok 12. októbra vydáva obrovské množstvo veriacich pútnikov, aby si vo svätyni v Apaceride uctili Pannu Máriu a modlili sa za jej neochvejnú ochranu.
V priebehu rokov sa v Aparecide vytvorila neprerušená reťaz zázrakov, ktorá trvá dodnes. Žiadna ťažkosť tam nezostane nepovšimnutá pred dobrotivým pohľadom Najsvätejšej Panny Márie.
Spomienka Nepoškvrneného počatia Panny Márie bola jedným z najcennejších darov, ktorý Portugalci odkázali svojim zámorským kolóniám. Od objavenia Brazílie bolo na počesť tohto vzývania postavených množstvo kaplniek, oratórií a jej sviatok - 8. decembra - sa tu čoskoro začal sláviť s veľkou slávnosťou.
Dekrétom kráľa Juana IV. bola Panna Mária Nepoškvrneného počatia v roku 1646 vyhlásená za patrónku Portugalska a všetkých jeho kolónií, pričom sa v dekréte určili aj farby, ktorými mali byť zdobené obrazy Panny Márie: tmavomodrý plášť s podšívkou farby červeného granátu.
V Brazílii sa nenašiel ani jeden dom, ktorý by nemal obraz Nepoškvrneného počatia, ktoré vyrábali zruční umelci. Jedným z nich bol aj brat Agostino de Jesus, ktorý sa narodil v Rio de Janeiro okolo roku 1600, vstúpil do rádu svätého Benedikta a rehoľné sľuby zložil v kláštore São Salvador v Bahia.
Tam sa stretol s portugalským mníchom Agosthinom da Piedade, odborníkom na umenie terakotového sochárstva, ktorý sa stal jeho učiteľom. Po vysvätení za kňaza sa vrátil do Brazílie, kde v roku 1661 zomrel v Rio de Janeiro. Nekrológ o ňom hovorí toto: "Aby bol vysvätený za kňaza, odišiel do Kráľovstva a keď sa vrátil do tohto kláštora, venoval sa maľovaniu a výrobe hlinených sôch , v čom mal zvláštnu milosť a zručnosť."
Podľa niektorých odborníkov je celkom možné, že práve on bol autorom obrazu, ktorý sa stal slávnym vďaka vzývaniu Panny Márie z Aparecidy.
Ako sa ale jedna z tisícok barokových sôch Nepoškvrneného počatia stala patrónkou Brazílie? Všetko sa začalo náhodou. Historici prišli s rôznymi hypotézami o tom, ako sa obraz prvýkrát ocitol vo vodách rieky Paraíba. Isté však je, že jeho nájdenie iniciovala Najsvätejšia Panna Mária, aby zintenzívnila svoju ochranu nad Zemou Svätého Kríža.
22. decembra 1716 bol Pedro de Almeida Portugal, známy ako gróf z Assumaru, menovaný za generálneho guvernéra São Paulo a Minas de Ouro, ktoré boli zjednotené od roku 1709. Nasledujúci rok sa ujal úradu v meste São Paulo. Odtiaľ sa 27. septembra vydal na historickú cestu do regiónu Minas, pričom jeho trasa viedla cez mestečko Guaratinguetá.
"Keď prechádzal týmto mestom, mestská rada upozornila rybárov, aby predložili všetky ryby, ktoré by mohli mať, spomínanému guvernérovi." Takto sa začal príbeh o zjavení Panny Márie, ako ho štyridsať rokov po jeho udalosti opísal otec João de Morais e Aguiar.
Uprostred októbra v roku 1717 sa traja rybári Domingos Martins Garcia, João Alves a Filipe Pedroso vydali k rieke Paraíba na rybolov. Neulovili však žiadne ryby. Prešli dosť veľkú vzdialenosť a siete mali stále prázdne. Začínali sa obávať, že guvernérovi a jeho sprievodu nič nebudú môcť ponúknuť.
Keď dorazili do prístavu Itaguaçu, šesť kilometrov od miesta, odkiaľ vyrazili, jeden z nich, João Alves, sa naposledy pokúsil niečo vyloviť. A zrazu mal pocit, že niečo chytil. Vytiahol sieť a v jej okách uvidel uväznenú malú sošku. Keď si João uvedomil nadprirodzenú povahu nálezu, zabalil ju do látky a položil do rohu kanoe.
Príbeh pokračuje: "Keďže dovtedy neulovili žiadne ryby, ich ďalšie úlovky boli také hojné, že sa zo strachu, že sa prevrátia kvôli množstvu rýb, ktoré naplnili ich kanoe, vrátili do svojich príbytkov, ohromení týmto úspechom."
Slovo "apacerida" znamená "zjavená" a dom rybára Filipeho Pedrosa sa stal prvým oratóriom "zjaveného" obrazu. Jeho rodina sa tam stretávala najmä v sobotu, aby sa spoločne so susedmi modlili ruženec a iné pobožnosti.
O niekoľko rokov neskôr bola v Itaguaçu postavená malá kaplnka a socha Panny Márie, ktorú ľudia už láskyplne nazývali "Nossa Senhora Aparecida" - "Panna Mária, ktorá sa zjavila", bola umiestnená na skromnom drevenom oltári. V tomto rustikálnom prostredí sa odohrali prvé zázraky "Pani", o ktorých sa píše aj v kronike otca Joãoa de Moraisa.
Jedného sobotného večera, keď sa celé okolie modlilo a spievalo v oratóriu, dve sviečky po stranách obrazu náhle zhasli bez toho, aby fúkal vietor. A skôr, ako ktokoľvek z prítomných stihol niečo urobiť, sviečky boli znovu zapálené! Inokedy sa zasa plamene nezvyčajne chveli bez akéhokoľvek dôvodu. Správy o týchto a mnohých ďalších znameniach sa šírili pôsobivou rýchlosťou.
Malá kaplnka sa nachádzala na kraji cesty, po ktorej často prechádzali karavány. Táto poloha pomohla rozšíriť kult Panny Márie Aparecida, a neskôr sa rozšíril aj do iných regiónov.
List z 15. januára 1750, adresovaný generálnej kúrii Spoločnosti Ježišovej v Ríme, podáva správu o misii, ktorú kázali dvaja jezuiti na rôznych miestach v provincii São Paulo v rokoch 1748 a 1749. Dokument napísaný v latinčine hovorí o už rastúcej sláve obrazu "vďaka mnohým vykonaným zázrakom" a dodáva, že "mnohí sa hrnú zo vzdialených miest a prosia o pomoc pre svoje vlastné potreby". Bolo to len tridsať rokov po zázračnom úlovku.
Koncom 19. storočia redemptoristický misionár P. Valentim von Riedl opísal úctu k Panne Márii z Aparecida takto: "Panna Mária dominuje celému regiónu ako jeho skutočná Pani. Brazílsky ľud vo svojej láske k Matke Božej ešte nenašiel inú, ktorá by sa jej vyrovnala. Nie bezdôvodne je Panna Mária taká milovaná a vzývaná; táto láska a oddanosť bola ich ochranou pred neverou a stala sa zlatou cestou ich vytrvalosti vo viere. Bez tejto oddanosti by ľud upadol do úplnej náboženskej ľahostajnosti."
Postupom času sa okolo uctievaného malého obrazu vytvoril neprerušená reťaz zázrakov, ktorá trvá dodnes. Pôsobivý počet odovzdaní vďaky Národnej svätyni v Aparecide hovorí za všetko: vďačnosť za nevysvetliteľné uzdravenia a zotavenia v prípadoch chorôb a nehôd, riešenia finančných alebo rodinných problémov a mnohé iné.
Jedným z vystavených predmetov, ktoré si zaslúžia osobitnú zmienku, sú reťaze otroka Zachariáša. Traduje sa, že keď koncom 18. storočia viedli tohto otroka, ktorý utiekol, späť na farmu svojho pána, požiadal, aby sa mohol pomodliť pred obrazom v oratóriu, okolo ktorého prechádzali. Keď mu to povolili, hneď začal prosiť Matku milosrdenstva o pomoc v jeho ťažkej situácii. Vtedy mu spadli z rúk a krku hrubé reťaze. Keď sa o tejto dozvedel jeho pán, rozhodol sa ponúknuť cenu za svojho otroka Panne Márii a Zachariáša privítal vo svojom dome ako člena rodiny.
Ďalšia zázračná udalosť sa stala s jazdcom, ktorý sa rúhavo pokúsil prejsť cez portikus Starej baziliky, aby zosmiešnil náboženstvo, keď vtom zistil, že podkovy jeho koňa sa zapichli do kameňov schodiska. Nakoniec, kajúcne vošiel pešo do kostola, aby prosil Boha o odpustenie.
Sú tu aj zázraky zobrazené na plátne nemeckým umelcom Thomasom Driendlom: chlapec, ktorý po páde do rieky Paraíba zostal na rovnakom mieste, zatiaľ čo prúd stále tiekol, a jeho otec ho dokázal zachrániť; slepé dievča, ktoré začalo vidieť po vzývaní Panny Márie; lovec, ktorý unikol zubom jaguára vďaka zásahu Panny Márie. Príbehy o zázrakoch v Aparecide by mohli zaplniť stovky kníh.
Zázračná socha sa z malej kaplnky v Itaguaçu presunula do svojho prvého kostola v Morro dos Coqueiros, ktorý sa dnes nachádza v obci Aparecida. Tento kostol bol postavený pod dohľadom farára Josého Alvesa Vilellu a slávnostne otvorený 26. júla 1745. Kostol, známy ako "kaplnka" neskôr navštívili brazílsky cisár Pedro I., Pedro II., princezná Izabela a gróf d‘Eu. Princezná dala ozdobiť hlavu patrónky zlatou korunou, do ktorej sa osadilo štyridsať diamantov. Táto koruna zdobí Pannu Máriu dodnes.
Svätyňa bola neskôr nahradená väčšou, barokovou stavbou, ktorá sa slávnostne otvorila 24. júna 1888 a stala sa dejiskom významných udalostí.
Panna Mária Aparecidská tam bola slávnostne korunovaná za kráľovnú Brazílie na príkaz svätého Pia X. a v roku 1931 na príkaz pápeža Pia XI. odtiaľ odcestovala do Rio de Janeiro, aby bola vyhlásená za patrónku krajiny. Na vysvätení, ktoré konal národný episkopát za prítomnosti hlavných civilných a vojenských autorít tej doby, sa zúčastnilo viac ako milión ľudí.
Ale tento kostol bol svedkom aj jedného z najtragickejších momentov v dejinách zázračného obrazu. Popoludní 16. mája 1978 sa nad údolím Paraíba prehnal silný vietor, ktorý ho zahalil hustým oblakom prachu. Pochmúrna tma, ktorá ovládala hlavné mesto viery, však bola len predzvesťou tragédie, ktorá ešte len mala prísť.
Posledná omša dňa sa v svätyni Aparecida začala o ôsmej večer. V istom čase vypadol prúd v celom údolí a posvätný priestor sa ponoril do tmy, ktorú prerušovalo len blikanie oltárnych sviečok. V tej chvíli muž, ktorý sa dovtedy krčil pred oltárom sochy, zaútočil na výklenok. Tromi údermi prerazil ochranné sklo, schmatol sochu a so zakrvavými rukami utiekol. Medzitým na oltár spadla a poškodila sa koruna, darovaná princeznou Izabelou. Nastal všeobecný rozruch. Jeden zo strážcov baziliky páchateľa dobehol a socha spadla na zem a rozbila sa na stovky kúskov.
Táto udalosť otriasla celou katolíckou Brazíliou. Malý terakotový obraz, symbol Máriinej ochrany pre celú krajinu, sa stal obeťou brutálneho útoku!
Správa svätyne, ktorá bola dlho zverená bratom redemptoristom, spočiatku zvažovala zverenie reštaurovania Vatikánskym múzeám. Čoskoro sa však ukázalo, že Múzeum umenia v São Paule má špecializovaných odborníkov, ktorí by boli schopní zvládnuť obrovskú výzvu reštaurovania obrazu svojej národnej patrónky. O niekoľko rokov neskôr sa riaditeľ múzea, pán Pietro Bardi zdôveril, že túto chúlostivú úlohu prijal len na základe inšpirácie od Panny Márie, pretože stav obrazu bol otrasný.
Reštaurovanie sa začalo 29. júna toho istého a 19. augusta sa Kráľovná v dlhom sprievode veriacich vrátila do Aparecidy. O niekoľko rokov neskôr bola Panna Mária definitívne prenesená do Národnej svätyne, najväčšej na svete zasvätenej Márii, dnes známej ako Nová bazilika. Pápež Ján Pavol II. svätyňu posvätil 4. júla 1980, keď jej udelil titul menšia bazilika.
Ó, jedinečná Panna Mária z Aparecidy, Matka môjho Boha, Kráľovná anjelov, Ochrankyňa hriešnikov, Útočisko a útecha zarmútených a sužovaných. Najsvätejšia Panna, plná moci a dobroty, zhliadni na nás milostivo, aby sa nám dostalo pomoci vo všetkých našich potrebách.
Pamätaj, najláskavejšia Matka z Aparecidy, že nikdy nebolo počuť, že by si opustila niekoho z tých, ktorí sa k tebe utiekali, vzývali tvoje presväté meno a prosili o tvoju osobitnú ochranu. Povzbudený touto dôverou obraciam sa k tebe: od dnešného dňa a navždy ťa prijímam za svoju Matku, ochrankyňu, útechu a vodkyňu, svoju nádej a svetlo v hodine smrti. Preto, Pani moja, osloboď ma od všetkého, čo by mohlo uraziť teba i tvojho Syna, môjho Vykupiteľa a Pána Ježiša Krista.
Preblahoslavená Panna, ochráň tohto svojho nehodného služobníka, tento dom i jeho obyvateľov pred morom, hladom, vojnou, bleskom, búrkami a inými nebezpečenstvami či zlu, ktoré by nás mohli postihnúť. Vznešená Pani, ráč nás viesť vo všetkých duchovných i časných záležitostiach; vysloboď nás z pokušení diabla, aby sme kráčajúc cestou čnosti - zásluhou tvojho prečistého panenstva a najdrahšej krvi tvojho Syna - mohli uzrieť teba, milovať ťa a tešiť sa z večnej slávy na veky vekov. Amen.
