Sestra Mariam od Ukrižovaného hovorí o modlitbe pri pokušení

Satan je nenápadný ako vietor. Vstupuje skrze najmenšiu škáročku.

Moc pokory pri pokušení – Satan je žiarlivý, snaží sa všetkými prostriedkami vziať nám vieru a pričiniť sa, aby duša padla. Ničoho sa nebojte. I keď nepociťujete vieru, žite v pokore a dôvere. Keď necítime vieru, keď stenáme a plačeme, ale napriek tomu ideme vpred, dobre prijímame záslužné mučeníctvo, hlavné je, aby sme boli stále obrátení k Ježišovi.

Boh dopúšťa pokúšanie len preto, aby sme mohli rásť. Utiekajme sa k Bohu tým viac, čím viac sme pokúšaní. Pokúšanie je voda, ktorá nás očisťuje, silnejšie pokušenie je ako teplá voda, ktorá umýva lepšie. Nedivte sa ničomu. Nikdy sa nenechajte znechutiť, nie ste anjeli, ste slabí. 

Niekedy máme pri modlitbe dobré predsavzatia, túžime byť pokorení, opovrhovaní, opustení, neskôr už na to nemyslíme. A tak, malé ovečky, pokorte sa kvôli tomu a snažte sa využívať príležitosti.

Hľa, čo hovorí svätý Jozef – Malé ovečky, ten, kto sa stáva maličkým, maličkým, podobá sa Ježišovi a nachádza Ho..

Zriekanie sa satana – Keď ste pokúšaní, nech ste už kdekoľvek, pokľaknite pred Pánom. Povedzte: 

„Pane, zriekam sa satana, jeho diela, chcem len Tvojho Ducha.“

Keď neviete, čo je dobré a čo zlé, pokľaknite a v duchu povedzte: „Pane, zriekam sa satana, jeho diela, jeho vnuknutia, chcem iba Teba a Tvojho Ducha.“ Uvidíte, že keď budete verní týmto slovám, vždy zvíťazíte. 

Účinky pokušení – Zdalo sa mi, že vidím záhradu, v ktorej boli kvetiny, stromy a ovocie a pred bránou záhrady horel veľký oheň a aby bolo možné vstúpiť do záhrady, muselo sa prejsť ohňom. Zrazu som pred záhradou uvidela dve osoby. Jedna z nich si hrdo vykračovala so vztýčenou hlavou, druhá mala hlavu sklonenú a vyzerala zohnuto. 

Prvá vstúpila bez strachu hlavou stále vztýčenou, ale keď prechádzala ohňom, časť jej oblečenia sa spálila. Vstúpila však do záhrady a nazbierala kvetiny i ovocie vo veľkom množstve. Potom sa vrátila k bráne a keď vychádzala, znovu prešla cez plamene, ako predtým. Keď ale vychádzala z ohňa, videla, že jej oblečenie a všetko, čo niesla, bolo spálené.

Druhá osoba tiež vstúpila, ale aby prešla ohňom, veľmi sa sklonila a oheň sa jej oblečenia nedotkol. Vstúpila do záhrady, prešla sa p nej ako tá prvá osoba, nazbierala veľa kvetov i ovocia a aby mohla znovu prejsť cez plamene, ešte viac sa sklonila a vyšla z nich ešte krajšia a bohatšia, než do plameňov vošla.

Znovu som sa opýtala, čo to znamená a ten, ktorý ma sprevádzal mi povedal: „Oheň je obrazom ťažkostí, problémov, strachov, utrpenia a skúšok života. Pán nás posiela, aby sme zbierali kvetiny a ovocie."

Prvá osoba, ktorá vstúpila a ktorá vyšla bez ničoho, smutná a nahá, je obrazom tých, ktorí sa v skúške stali pyšnými. Pýchy, egoizmus a sebaláska ich pripravila o všetko.

Druhá osoba je obrazom duší, ktoré sa v utrpení a v skúškach stávajú pokorné. Tieto duše dostanú kvetiny i ovocie. 

Na konci príde doba, kedy bude nutné kvetiny zo záhrady obetovať Pánovi. Obe duše budú stáť pred Pánom a On sa na ne bude pozerať. Opýta sa tej, ktorá je celá nahá: „Vstúpila si do záhrady a zbierala si kvetiny a ovocie. Videl som to. Čo si urobila s týmto ovocím? Kde je?“

Ona odpovie: „Pane, plamene ohňa, skrze ktorých som prechádzala všetko spálili, všetko strávili, nič mi nezostalo.“

A Pán jej povie: „Teda, pretože nič nemáš, choď s tými, ktorí sú ničím! Prekliata, nepoznám ťa!“

Potom sa Pán obráti na tú druhú, ktorá ukrýva ovocie a hovorí jej: „A ty, čo si nazbierala?“

Ona hneď položí pred Pána všetko to, čo v skrytosti niesla, sklonila hlavu a odpovedala: „To nie ja, Pane, ale to Ty si ma niesol a nazbieral toto ovocie.“

Pán jej hovoril: „Vojdi, odpočiň si, zakúšaj radosť z Pána.“

Zakaždým, keď raníš lásku, raníš Ježiša, ktorý je láska sama...  

Masima