Dnes je: , meniny oslavuje: , zajtra má meniny:

Viera do vrecka

[Viera do vrecka][bsummary]

Modlitba

[Modlitba][twocolumns]

Eucharistia

[Eucharistia][bsummary]

Novéna

[Novéna][twocolumns]

Príbehy

[Príbehy][twocolumns]

Cirkevný kalendár

[Cirkevný kalendár][bsummary]

Zjavenia

[Zjavenia][twocolumns]

Mystický život

[Mystický život][twocolumns]

Očistec

[Očistec][twocolumns]

Ježišove posledné slová

„Bolo už okolo dvanástej hodiny a nastala tma po celej zemi až do tretej hodiny popoludní.“ 
(Lk 23,44)

Až do desiatej, keď Pilát vyhlásil rozsudok, padali chvíľami krúpy. Potom sa nebo vyjasnilo a svietilo slnko. Na poludnie pokryli oblohu husté červenkasté mraky. O pol jednej popoludní, čo u Židov zodpovedá takzvanej šiestej hodine, nastalo zázračné zatmenie slnka.

Z Božej milosti som videla mnoho podrobností tohto javu, nedokážem ich však primerane opísať. Môžem povedať len to, že som bola ako mimo zemegule a videla som rôzne hviezdne dráhy, ktoré sa zázračne križujú. Mesiac vyzeral ako ohnivá guľa. 
Potom som bola opäť v Jeruzaleme, odkiaľ som videla na východnej strane slnka tmavú škvrnu, ktorá ho čoskoro celkom zakryla. Stred tejto škvrny bol žltkastý a okolo bola červená žiara ako žeravý prsteň.
Obloha naraz úplne stemnela. Ľudí i zvieratá zachvátil strach. Zvieratá sa rozutekali a vtáky hľadali útočisko a v kŕdľoch zlietali na kopce. Boli také vystrašené, že sa dali chytiť rukou. 
Ulice mesta zahalila hustá hmla, ľudia blúdili po uliciach. Mnohí sa chúlili s prikrytou hlavou v kútoch, iní sa bili do pŕs a bedákali. Aj farizeji hľadeli s obavami na oblohu. Červenkastá tma ich natoľko vystrašila, že dokonca prestali urážať Ježiša. Istotne sa snažili vysvetliť si tieto javy ako prirodzené.

Mnohí sa však nedali presvedčiť a zalamujúc rukami kričali: „Nech padne jeho krv na jeho vrahov!“ Padli na kolená a prosili Pána o opustenie. Trpiaci Ježiš k nim obrátil svoj zrak.

Ako sa tma stupňovala, mnohí opustili kríž. Ostala pri ňom len Panna Mária a Ježišovi najvernejší. Kajúci Dizmas sa obrátil k Ježišovi s bojazlivou nádejou: „Pane, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva!“

Ježiš mu odpovedal: „Veru, hovorím ti, ešte dnes budeš so mnou v raji.“

Ježišova Matka, Mária Magdaléna, Mária Kleofášova a Ján sa dívali na Pána. Panna Mária v duchu prosila svojho Syna, aby jej dovolil zomrieť s ním. Ježiš na ňu vážne a súcitne pozrel, potom obrátil zrak k Jánovi a povedal jej: „Žena, hľa, tvoj syn. Bude ti ešte viac synom, než keby si ho bola porodila.“  Potom povedal Jánovi: „Hľa, tvoja matka!“
Ján objal Ježišovu Matku, ktorá sa teraz stala aj jeho Matkou.

Po tejto poslednej vôli svojho Syna upadla otrasená Panna Mária pod krížom do bezvedomia. Zbožné ženy ju podopreli a posadili na hrádzu naproti krížu. Ján sa stal Božím synom, lebo už v ňom žil Kristus. Nečudo, že Pán dal Jána za syna tej, ktorú anjel pozdravil slovami „milosti plná“, lebo meno Ján znamená „Pán je milostivý“.


„Sám vyniesol naše hriechy na svojom tele na drevo.“ (1 Pt 2,24)

Na Kalvárii spočiatku nepostrehli zväčšujúcu sa tmu, lebo tu vládol veľký ruch. Kati stavali kríže a kliali, dvaja zločinci na krížoch kričali, farizeji na koňoch sa posmievali Ježišovi, rímski vojaci sa striedali a opití kati hlučne odchádzali... Nasledovala Dizmasova ľútosť a zúrenie farizejov.

Keď však tma hustla, desivo zapôsobila na prítomných, ktorí sa ustarostení vzdialili od kríža.

Potom Ježiš odporúčal svoju Matku Jánovi a Pannu Máriu odniesli, lebo omdlela. Nastala chvíľa ticha. Väčšina prítomných upierala oči na oblohu a na hviezdy, ktoré červenkasto svetielkovali. Niektorí hľadeli na Ukrižovaného a dosiahli milosť pokánia. Ich svedomie sa prebudilo k pravému životu. Napokon všetci odišli a okolo kríža zavládol pokoj. 

Okolo trpiaceho opusteného Ježiša som videla zástupy anjelov. To bola jediná útecha predtým, než zostal v tme sám.

Pán v tme zavŕšil svoje ľudské poslanie a v dôvernej modlitbe sa obracal k nebeskému Otcovi. 
S láskou ho prosil a odporúčal mu svojich nepriateľov, odriekal žalmy, ktoré sa napĺňali. 
Sužovala ho úzkosť ako biedneho človeka, ktorému je odopretá každá ľudská i božská útecha. 
Keď sa viera, nádej a láska vyčerpá a je vystavená skúške, človek prežíva bolesť, ktorú nemožno vyjadriť slovami.

Úplne opustený Ježiš v hustnúcej tme daroval sám seba a všetky svoje nekonečné zásluhy za nás, hriešnikov, aby sme už nemuseli sami zostupovať do vnútornej tmy.

Okolo tretej hodiny Ježiš zvolal: „Eli, Eli, lema sabaktani!“, čo znamená: „Bože môj! Bože môj! Prečo si ma opustil?“

Keď počuli tento srdcervúci výkrik, jeden z tých, čo sa mu posmievali, povedal: „Volá Eliáša!“

Iný sa pridal: „Uvidíme, či Eliáš príde a pomôže mu z kríža!“

Svätá Panna znovu bežala ku krížu, nasledovaná Jánom, Máriou Kleofášovou, Máriou Magdalénou a Salome.

Išlo tade na koňoch tridsať cudzincov pochádzajúcich z okolia Joppe. Keď uvideli Ježiša na kríži, rozhorčení kričali: „Keby v tomto krutom meste nebol chrám, malo by ľahnúť popolom! Takú vinu si vzalo na seba!“

Židia, ktorí ostali v blízkosti kríža, reagovali na toto opovržlivé zvolanie hlasnými námietkami. Títo Židia sa spontánne rozdelili na dve skupiny. Z jednej sa ozýval bolestný nárek a z druhej urážky a kliatby.
Farizeji stíchli, lebo sa obávali vzbury ľudu. Požiadali stotníka Abenadara, aby dal zavrieť najbližšiu mestskú bránu. Od Piláta a Herodesa žiadali posily.

Po tretej hodine popoludní sa obloha vyjasnila a mesiac sa vzdialil od slnka na opačnú stranu. Slnko však bolo zahalené hmlou, bolo bez jasu a malo červenkastú farbu. Pomaly sa objavili slnečné lúče a hviezdy zmizli, no naďalej bolo šero. Keď sa rozvidnelo, Ježišovým nepriateľom sa vrátila odvaha, ale stotník Abenadar prikázal, aby bolo ticho, a obnovil poriadok.


„Potom Ježiš vo vedomí, že je už všetko dokonané, povedal, aby sa splnilo Písmo: »Žíznim.«“ 
(Jn 19,28)

Keď sa znovu rozvidnelo, ukázalo sa sväté Pánovo telo na kríži ‒ bledé, zoslabnuté a pre veľkú stratu krvi ešte belšie ako prv. Ježiš zomieral. Jazyk mal úplne vyschnutý. Povedal: „Som smädný.“
Ale keď jeho priatelia len smutne pozerali a nič nerobili, poprosil: „Nemohli by ste mi dať aspoň hlt vody?“
Zarmútený Ján mu odvetil: „Ach, Pane, zabudli sme na to!“
Táto zábudlivosť najbližších priateľov Ježiša natoľko sklamala, že zašepkal: „Aj moji najbližší museli na mňa zabudnúť a nepodajú mi piť, aby sa naplnilo Písmo.“

Ježišovi priatelia ponúkli vojakom peniaze, aby mu dali trochu vody, ale tí to nespravili. Jeden z nich namočil špongiu do octu a primiešal doň žlč a chcel mu to dať piť. Stotník Abenadar mu to však nedovolil. Vytrhol vojakovi špongiu z rúk, vyžmýkal ju a namočil do čistého octu. Potom do nej vsunul krátku yzopovú rúrku. Špongiu napichol na hrot svojej kopije a priložil ju Ježišovi k ústam. Ježiš povedal niekoľko slov, z ktorých si spomínam len na tieto: „Keď už nebudem mať hlas, prehovoria ústa mŕtvych!“

Nastala Pánova posledná hodina. Zápasil so smrťou ako obyčajný človek. Celé telo mu zalial studený pot a prerývane dýchal.
Ján stál pod krížom a utieral mu nohy šatkou. Mária Magdaléna zlomená bolesťou sa opierala o chrbát kríža. Panna Mária stála medzi Ježišovým krížom a krížom kajúceho lotra podopieraná Salome a Máriou Kleofášovou.
Vtedy Ježiš povedal: „Dokonané je!“
Zdvihol hlavu a mocným hlasom, ktorý prenikol nebo i zem, zvolal: „Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha!“ Potom Pán sklonil hlavu a vypustil ducha. Bolo krátko po tretej hodine popoludní. Videla som, ako jeho duša zostupuje do predpeklia ako žiarivá postava.

Ján a zbožné ženy padli tvárou na zem. 
Bolo dokonané. 
Pánova duša opustila sväté telo. 
Ježišov posledný výkrik otriasol zemou a tými, ktorí ho počuli. 
Skala Kalvárie pukla a zrútilo sa mnoho domov.

Ľudia, ktorí ešte boli na Golgote, bili sa v prsia a ponáhľali sa domov. Boli otrasení, trhali si šaty a na hlavu si sypali popol.

Ján a zbožné ženy vstali a s láskou sa venovali Panne Márii.

Keď Abenadar podal Pánovi ocot, zamyslel sa. Nehybne sedel na svojom koni a nemohol odtrhnúť zrak od Ježišovej tváre.

Dokonca aj kôň sklonil hlavu a stotník mu povolil opraty. Vtedy ho osvietilo svetlo milosti a cítil, že sa obrátil. Hrdé srdce pyšného stotníka sa zlomilo ako skala Kalvárie. 
Zahodil kopiju, bil sa v prsia a zvolal hlasom nového človeka: „Pochválený buď, Bože, Všemohúci, Boh Abraháma a Jakuba! Toto bol spravodlivý človek, skutočne je to Boží Syn!“ Mnohí jeho vojaci urobili to isté, ba aj niektorí farizeji sa bili do pŕs.

Abenadar potom odovzdal koňa Kassiovi a zveril mu velenie. Rozlúčil sa so svojimi vojakmi a odišiel z Kalvárie. Videla som ho, ako odovzdal správu o Spasiteľovej smrti učeníkom v údolí Gihonu a potom sa ponáhľal do Pilátovho paláca.

Pán teda odovzdal svoju dušu Otcovi a opustil svoje sväté telo. Splatil dlh lásky za celé ľudstvo. Kristovo telo stratilo veľa krvi a veľmi zbledlo. Jeho rany, z ktorých vytieklo množstvo krvi, vyzerali ako tmavé škvrny. Tvár sa mu predĺžila, lebo mu vpadli líca, nos sa zúžil a krvou podbehnuté oči ostali pootvorené.
Ježiš ešte raz zdvihol tŕním korunovanú hlavu a potom ju pod ťarchou bolesti znovu spustil. Belasé a stiahnuté pery sa mu pootvorili. Priklincované ruky a ramená sa mu uvoľnili.
Chrbát tesne prilipol ku krížu a celá váha tela spočívala na nohách. Kolená sa stočili na jednu stranu a prebité nohy sa trochu skrútili okolo klinca.

Svätá Panna hľadela na to sväté telo, ktoré počala z Ducha Svätého v absolútnej čistote. Pozerala naň ako na telo z jej tela, kosť z jej kostí, srdce z jej srdca, teraz zbavené všetkej krásy a odlúčené od najsvätejšej duše. Matka ho kontemplovala s nevýslovnou bolesťou ‒ zavesené na kríži medzi dvoma zločincami, zohavené a znevážené tými, ktorých prišlo zachrániť.

Aj teraz, hoci bolo také dokaličené, sväté Pánovo telo vzbudzovalo úctu a dotýkalo sa ľudských sŕdc. Jeho bolestné umučenie a horká smrť na kríži podnietili mnohých hriešnikov, aby sa obrátili. Ježiš sám povedal: „Ak semeno neodumrie, neprinesie úrodu!“

Zločinci sa zvíjali v kŕčoch. Dizmas sa po celý čas modlil. Farizeji sa povrazmi pokúšali zmerať hĺbku pukliny v skale, ale keď nedosiahli na koniec, odišli z Kalvárie. Sprevádzal ich nárek Ježišových priateľov. Rímski vojaci odišli, aby sa pridali k tým, čo strážili mestskú bránu, aby zabránili vzbure. Okolo Pánovho tela zavládlo ticho a smútok. Pred krížom som videla už len Ježišových priateľov. Z okolitých dolín znepokojene hľadelo niekoľko Pánových učeníkov ku Kalvárii. Ochladilo sa a slnečné svetlo bolo ešte zakalené.

vložil: Masima
Umučenie Pána Ježiša vo videniach blahoslavenej Anny Kataríny Emmerichovej

Žiadne komentáre: