%20(1).jpg)
Augustiniánska mníška Anna Katarína Emmerichová sa narodila do chudobnej rodiny v Dülmene. Vyše 10 rokov zakúšala na svojom tele znaky "umučenia nášho Pána Ježiša Krista", ktoré kontemplovala, prijímala a videla v nich nástroj spásy pre všetkých. Zdrojom jej života bola Eucharistia a aj napriek svojmu obmedzeniu kvôli chorobe, dávala mnohým príklad, pre ktorý otvárali svoje srdcia a odovzdávali sa Ježišovi Kristovi. Navyše, Anna Katarína bola vzácne obdarovaná videním života Panny Márie a Ježiša Krista.
Ježiš celkom zomdlel a vtedy vysušeným jazykom hovoril: "Žíznim!" Priatelia sa naňho smutne pozreli. Zdalo sa mi, akoby im Pán vravel: "Nemohli ste mi podať hlt vody?" V čase zatmenia by im totiž v tom nikto nebránil. Ján nato zarmútene povedal: "Pane, my sme zabudli." Ježiš ešte povedal tieto slová: "Aj tí najbližší na mňa zabudli a nepodali mi vodu, aby sa naplnilo Písmo." Veľmi ho to bolelo.
Teraz Ježišovi priatelia prosili niekoľkých vojakov, aby mu podali trochu vody a ponúkali im peniaze. Ale márne. Jeden vojak namočil hubu do octu, ktorú už mali v nádobke, a nalial doňho aj žlč. Ale stotník Abenadar bol dojatý prosbou, vzal vojakovi hubu, vyžmýkal ju a znovu namočil do čistého octu. Potom ju nabodol na krátky yzop, pripevnil k svojej kópii a tak vyzdvihol hubu až k Ježišovým ústam, aby mohol vysať ocot z huby.
Pamätám sa, že Pán tiež povedal niekoľko slov napomenutia k ľuďom, ale viem z toho len málo: "A keď už nebudem mať hlas, budú hovoriť ústa mŕtvych!" Niektorí zvolalo: "Rúha sa!"
Teraz sa už blížila hodina Pána. Ježiš začal zápasiť so smrťou, na údy mu vystúpil studený pot. Ján stál pod krížom a utieral Majstrove nohy potným rúškom. Magdaléna, celkom zničená bolesťou, sa opierala o zadnú stranu kríža. Najsvätejšia Panna stála medzi krížom svojho Syna a krížom kajúceho lotra, opretá o rameno Márie Kleofášovej a Salome.
Vtom Ježiš povedal: "Je dokonané!" Potom zdvihol hlavu hore a mocným hlasom zvolal: "Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha!" Bol to výkrik, ktorý prenikol nebom i zemou. Potom naklonil hlavu a vypustil dušu.
Jeho dušu som videla ako svetlý tieň pri päte kríža zostúpiť do zeme a ďalej do predpeklia. Ján a sväté ženy padli k zemi na svoje tváre. Abenadar sedel na svojom koni veľmi blízko pri pahorku s krížom. Hlboko otrasený a bez pohnutia sa dlhým pohľadom pozeral do Kristovej tváre, korunovanej tŕním. Jeho kôň zvesil hlavu, ale Abenadar, náhle celý spokornel a neštuchol koňa ostrohami, aby držal hlavu vzpriamene.
Pri Ježišovej smrti sa triasla zem a skala medzi Ježišovým krížom a lotrom po ľavej strane pukla širokou trhlinou. Božie svedectvo, napomínajú hrôzou a bázňou, preniklo celú trúchliacu prírodu. Srdcia príbuzných prenikol ostrý meč bolesti. A v tejto chvíli prišla milosť do Abenadarovho srdca. Jeho pyšný duch pukol ako tá kalvárska skala. Odhodil od seba kopiju, tvrdou päsťou sa bil do hrude a hlasom nového človeka nahlas zvolal: "Pochválený buď Boh všemohúci, Boh Abraháma a Jakuba! Tento muž bol spravodlivý, skutočne je to Boží Syn!" Mnohí, otrasení stotníkovými slovami robili podobne.
Abenadar sa však stal novým, vykúpeným človekom a pretože verejne vyznal Božieho Syna, nechcel zostať viac v službe jeho nepriateľov. Obrátil koňa k poddôstojníkovi Kassiovi, ktorého voláme Longin, zoskočil z koňa, zdvihol kopiju a dal ju Longinovi. Poddôstojník vyskočil na koňa a prevzal velenie.
Abenadar hneď zutekal. Išiel k údoliu Hinnom do jaskyne, kde skrytým Pánovým učeníkom oznámil Majstrovu smrť. Potom bežal do mesta k Pilátovi. Všetkých prítomných sa pri Ježišovom smrteľnom výkriku, keď sa triasla zem a pukla kalvárska skala, zmocnilo veľké zdesenie. Bol to strach, ktorý prenikol celú prírodu. Vtedy sa aj v chráme roztrhla opona. Mnoho mŕtvych vstalo z hrobov. Chrámové múry poklesli a v mnohých miestach na svete sa zrútili hory aj domy.
Abenadar vydal svedectvo. Mnohí vojaci tiež svedčili a veľa prítomných ľudí i farizejov sa obrátilo. Bili sa do pŕs a bedákali. Iní natrhávali svoje rúcha a sypali si popol na hlavu.
Pretože Boh, darca všetkého života, zadosťučinil bolestnou smrťou za hriešnikov, ako človek odovzdal svoju dušu nebeskému Otcovi, obetoval svoje telo na smrť, rozložila sa preto po tejto svätej, zničenej nádobe tela bledá, studená farba smrti.
Telo sa triaslo bolesťou, prúdy krvi, tečúcej z rán, boli tmavšie. Jeho tvár sa predlžovala, líca upadli, nos bol užší a špicatejší, brada klesla, jeho zatvorené, krvou zalepené oči sa napoly otvorili. Hlavu, korunovanú tŕním, naposledy pozdvihol, až mu sklesla pod ťažobou bolesti na prsia.
Pery mal modré a stiahnuté, v otvorených ústach bolo vidieť krvavý jazyk. Jeho ruky, predtým zovreté cez klince, sa otvorili a klesli, pretože sa viac natiahli, jeho chrbát sa pritlačil viac ku krížu a ťarcha tela spočívala na nohách. Potom aj kolená klesli na jednu stranu a nohy sa trochu otočili okolo klinca.
Keď Pán zomrel, bolo krátko po tretej hodine. Keď sa pominul prvý otras zeme, mnohí farizeji boli zasa smelší. Blížili sa k skalnej trhline, hádzali do nej kamene, naviazali povrazy a spúšťali ich dolu, ale pretože nemohli dosiahnuť dno, trochu sa zamysleli. Pôsobil na nich tiež obrat u ľudí a radšej odtiaľ odišli.
Kassius zostal asi s piatimi vojakmi blízko kríža. Ježišovi priatelia stáli vôkol kríža alebo sedeli oproti nemu v hlbokom zármutku a trúchlili. Bolo veľmi ticho a smutne. Tu a tam sa na okolitých výšinách objavili niektorí učeníci; pozerali sa s bázňou na kríž, ale keď sa k nim mal niekto priblížiť, rýchlo sa ukrývali.
Masima - Verím a Dôverujem
