%20(1).jpg)
Augustiniánska mníška Anna Katarína Emmerichová sa narodila do chudobnej rodiny v Dülmene. Vyše 10 rokov zakúšala na svojom tele znaky "umučenia nášho Pána Ježiša Krista", ktoré kontemplovala, prijímala a videla v nich nástroj spásy pre všetkých. Zdrojom jej života bola Eucharistia a aj napriek svojmu obmedzeniu kvôli chorobe, dávala mnohým príklad, pre ktorý otvárali svoje srdcia a odovzdávali sa Ježišovi Kristovi. Navyše, Anna Katarína bola vzácne obdarovaná videním života Panny Márie a Ježiša Krista.
Keď svitalo, videla som, že Magdaléna, Mária Kleofášová, Jana Chúzová a Salome, zahalené do plášťov, opustili večeradlo. Niesli si v zavinutých plachtičkách korenie a vonné masti a jedna niesla svietnik. Korením chceli posypať telo a poliať ho vylisovanou olejnatou šťavou. Videla som, ako s veľkým strachom prichádzajú k Nikodémovej bránke.
V tej chvíli som videla Ježišovu dušu vo veľkom jase, medzi bojovnými anjelmi, obklopenú mnohými svetlými postavami, ako sa zhora skalou znášajú na sväté mŕtve telo. Bolo to, ako by sa Kristova duša nad ním sklonila a splynula s ním. Videla som, ako sa údy v rúškach a obväzoch pohli. Všetko bolo plné svetla a žiary. Teraz jasné, živé telo vychádza z boku rubáša, ako by vystupovalo z otvoreného boku. Spomenula som si na Evu, keď vyšla z Adamovho boku.
Teraz som zočila, ako sa z hlbiny preplieta zjavenie draka s ľudskou hlavou a ako sa vynára spod hrobu. Drak vztýčil svoj hadovitý chvost a hrozivo obrátil pekelnú tlamu proti Ježišovi. Zmŕtvychvstalý Vykupiteľ však držal v ruke jemnú bielu palicu s vlajúcou zástavou. Stúpol drakovi na hlavu a trikrát udrel zviera palicou. Netvor sa po každej rane viac skrčil a napokon zmizol.
Dračia hlava bola zašliapnutá a hore sa pozerala len samotná ľudská hlava. Ten obraz som videla pri vzkriesení častejšie, a takého hada som videla hneď pri Ježišovom počatí, ako číha. Vždy som si spomenula na hada v raji, lenže bol ohyzdnejší, a myslím, že tento obraz sa vzťahuje k slovám prisľúbenie: "Potomstvo Ženy rozdrví hadovu hlavu."
Celý obraz sa mi zdal len ako zmyslový obraz pre mňa, obraz o premožení smrti, lebo keď som pozerala na drvenie hadovej hlavy, hrob som nevidela.
Teraz sa však Pán vznášal nad skalou hore žiariaci a oslávený. Zem sa triasla a jeden anjel, odetý ako bojovník, sa spustil bleskom z neba k hrobu, odvalil kameň na pravú stranu a posadil sa naň. Otras bol taký prudký, že sa ohnivé koše knísali a plamene plápolali na všetky strany. Strážcovia padli na zem ako omráčení a skrčení ležali stuhnuto ako mŕtvi.
Kassius dobre videl žiaru okolo svätého hrobu, tiež videl, ako anjel odvalil kameň a posadil sa na ňom, ale Žmrtvychvstalého nezočil. Rýchlo sa spamätal pristúpil k hrobnému lôžku a ohmatával prázdne plátna. Potom chvíľu čakal, plný dychtivosti, že bude svedkom ešte niektorého zázračného javu. Potom odišiel, aby podal o všetkom správu Pilátovi.
V tom okamihu, keď priletel anjel z neba a odvalil kameň, videla som, ako sa Spasiteľ zjavil svojej najsvätejšej Matke. Bol nevýslovne vážny, krásny a žiariaci. Jeho odev bol ako široký plášť, prehodený cez telo a vial, keď Pán kráčal, trepotajúc sa vo vzduchu. modrobielo sa trblietal ako kadidlový dym v slnečnej žiare.
Jeho rany boli veľmi široké a žiarili. Na rukách bolo možné vložiť do nich prst. Okraje rán sa podobali stenám troch rovnoramenných trojuholníkov, položených do kruhu. Od stredu ruky vychádzali lúče k prstom.
Duše praotcov sa uklonili pred Božou Matkou, s ktorou Pán hovoril čosi o stretnutí, ale zabudla som to. Ukázal jej svoje rany a keď ona padla na zem, chcejúc mu pobozkať nohy, vzal ju za ruku, zdvihol ju a zmizol. V diaľke som videla svietiť pri hrobe ohnivé koše a na východnej oblohe nad Jeruzalemom žiaril biely svetlý pruh.
Po Ježišovom zmŕtvychvstaní sa zjavili niektoré duše zomrelých svätcov svojim potomkom, pokiaľ však tí boli prístupní milosti, a pohli ich srdcia k obráteniu. Tiež mnohým učeníkom, ktorí začali kolísať vo viere a bezhlavo sa rozbehli po celej krajine, sa ukázalo toto zjavenie, utešilo ich a upevnilo vo viere.
Vstávanie mŕtvol z hrobov po Ježišovej smrti sa nijako nepodobalo vzkrieseniu Pána, lebo Vykupiteľ vstal v novom, oslávenom tele, chodil počas dňa živý po zemi a pred očami svojich priateľov s týmto telom vystúpil na nebesia. Tie mŕtvoly však boli neživé telá, ktoré dali dušiam svoj odev. Opäť sa potom položili do hrobov, kde čakajú na vzkriesenie v súdnom dni, ako budeme čakať aj my. Lazar bol však z mŕtvych vzkriesený, skutočne žil a potom zomrel druhý raz.
Masima - Verím a Dôverujem
