%20(1).jpg)
Anna a Joachim boli rodičia Panny Márie a teda starí rodičia Ježiša Krista. V kanonických evanjeliách, ktoré tvoria Nový zákon o nich zmienky nie sú. Ich mená sú uvedené v apokryfnom evanjeliu svätého Jakuba. Meno Joachim sa vykladá ako "príprava na Pána" a meno Anny ako "milostná, láskavá".
Samotné meno Anna je hebrejského pôvodu, kde חַנָּה možno prepisovať ako Chana v preklade "plná milosti" či "milá". Niekedy je svätá Anna, a to najmä v umeleckých zobrazeniach, označovaná ako "samodruhá" a "samotretia". Jedná sa o staročeské výrazy.
Výraz "samodruhý" sa používal pre matku, ktorá už nebola sama, pretože nosila dieťa. Výraz "samotretia" potom pre babičku, ktorá vychovala dcéru a tá zase dcéru, alebo syna. Preto býva svätá Anna samodruhá zobrazovaná s Pannou Máriou a svätá Anna samotretia s Pannou Máriou a Ježišom.
Podľa svätého Jakuba boli manželia zrejme dosť prosperujúci pastieri, ktorí výťažok svojho hospodárstva spravodlivo delili medzi jeruzalemský chrám, pomoc chudobným a vlastné potreby. Problémom bolo to, že nemali deti. Neplodnosť u Židov bola považovaná za výraz nepriazne Božej a chrámoví kňazi dokonca jedného dňa z toho dôvodu odmietli prijať obete, ktoré chrámu priniesli.
Hlboko ponížený Joachim odišiel do púšte, kde sa štyridsať dní postil a modlil k Bohu. Po štyridsiatich dňoch sa mu zjavil anjel a oznámil mu, že jeho modlitby boli vypočuté a sľúbil im narodenie dieťaťa.
Skutočne sa im cez vysoký vek narodila dcéra, ktorej dali meno Mária. Otec zomrel krátko po jej narodení a Mária bola v troch rokoch odovzdaná do výchovy správe jeruzalemského chrámu. Anna sa údajne dožila vysokého veku.
Anna bola široko uctievaná v ľudových vrstvách aj bez oficiálneho požehnania cirkvi. Doložený je až list pápeža Urbana VI. z roku 1378, kedy povoľuje Anglicku uctievanie sv. Anny ako svätice.
Anenská tradícia dosiahla vrchol v 15. a 16. storočí, keď pápež Sixtus IV. prijal Annu roku 1481 do rímskeho kalendára a jeden z jeho neskorších nástupcov Gregor XIII. ustanovil jej slávnosť v roku 1584 na 26. júla.
O šírenie úcty k sv. Anne sa zaslúžili najmä cirkevní rehoľníci - kapucíni, karmelitáni, benediktíni a augustiniánski kanonici.
Vo východných kresťanských tradíciách byzantského rítu možno uctievanie sv. Anny preukázať už v 6. storočí, kedy dal cisár Justinián na jej počesť vystavať chrám.
Scény zo života svätého Joachima a svätej Anny boli veľmi obľúbenou témou maliarov až do Tridentského koncilu, ktorý sa konal v rokoch 1545 až 1563 a na ktorom bolo zobrazovanie apokryfných scén zakázané. Najznámejšie obrazy s tématikou sv. Anny pochádzajú od Caravaggia vo Villa Borghese v Ríme, od Leonarda da Vinci v parížskom Louvri a od Masaccio v Akadémii vo Florencii.
V 4. storočí a potom znovu v 15. storočí sa rozhorel vo vnútri katolíckej cirkvi spor, či v prípade Anny nedošlo tiež k nepoškvrniteľnému počatiu ako v prípade Panny Márie. Táto myšlienka bolo v roku 1677 definitívne zamietnutá.
Kresťanská ikonografia spodobňuje Annu ako dôstojnú dámu v dlhom, spravidla červenom prepásanom šate, s hlavou zahalenou zeleným závojom. Niekedy drží v ruke knihu, poukazujúcu na starozákonné zasľúbenie Mesiáša, občas ľaliu, ako odkaz na svoje nepoškvrnené dieťa. Najčastejšie spodobnení sú ale spolu s Pannou Máriou.
V umení vznikol zvláštny ikonografický typ "sv. Anna samotretia" s Pannou Máriou a Ježiškom, kedy Anna drží spomínané figúry v drobnom meradle na ruke alebo chová dospelú Pannu Máriu s Ježiškom na kolenách. Známe sú vyobrazenia Narodenia Panny Márie či scény, kedy sv. Anna vyučuje dievčinu Máriu.
Patrónka: Anna sa stala ochrankyňou matiek a manželstva, šťastného pôrodu, je patrónkou baníkov, mlynárov, stolárov, tkáčov, krajčírov, prievozníkov, tiež čeľadínov.
Jej ochranou sa zastitili aj taká mestá, akými sú Florencia, Innsbruck, Neapol a tiež aj napr. Bretónsko alebo Quebec. Zbožní kresťania sa k nej prichádzali modliť za dážď, proti búrke, ale napríklad aj za nájdenie stratených predmetov.
Sviatok svätej Anny je od čias pápeža Gregora XIII. oslavovaný spoločne so sviatkom svätého Joachima, 26. júla.
Anna, vdova a prorokyňa: Okrem Svätej Anny, matky Panny Márie, existuje v kresťanskej hagiografii svätá Anna, vdova a prorokyňa, o ktorej sa zmieňuje vo svojom evanjeliu Svätý Lukáš (Luk, 2, 22-58). Bola to nábožná starenka žijúca v Jeruzaleme. Po smrti svojho manžela žila neustále v chráme, modlila sa a postila a všetkým prichádzajúcim prorokovala príchod Spasiteľa. Jej sviatok je v cirkevnom kalendári zaradený na 1. septembra.
Modlitba za nemocného:
Milá sv. Anna, zaslúžene menovaná matkou zarmútených, obráť svoje milosrdné oči na milého trpiaceho, ktorý ma tak zaujíma. V tvojej materinskej dobrote, uľahči jeho trápenia choroby a vypros od Pána Boha úplné vyzdravenie, a s dobrým zdravím aj sväté predsavzatie uctievať Ježiša, Máriu a teba samú, verným vyplnením všetkých kresťanských povinností. Amen.
Masima
