Sväté rany a Cirkev

Božský Spasiteľ často sestre Marte Chambonovej opakoval, že moc jeho svätých rán a nepoškvrnenej Panny Márie zjedná jeho Cirkvi víťazstvo.

„Dcéra moja, musíš dobre vykonať svoju úlohu, totiž obetovať moje sväté rany večnému Otcovi prostredníctvom mojej nepoškvrnenej Matky, lebo to prispeje k víťazstvu Cirkvi.“

Ale hneď spočiatku Pán koná opatrenia proti mylnému a prevrátenému ponímaniu týchto slov. Nejde tu o vonkajšie víťazstvo ako mnohí domnievajú. 

„Petrova lodička nikdy nebude plávať po úplne pokojnom mori, občas budú proti nej zúriť také hrozné búrky, že by sa človek bál. Boj, stály boj – to je životný zákon Cirkvi. Ak sa teda modlíte za víťazstvo Cirkvi, nemyslite na vonkajší triumf, lebo toho moja Cirkev nikdy nedosiahne.“

Ale cez všetky boje a útlaky sa v Cirkvi a skrze Cirkev koná dielo Kristove – spása sveta. To sa potom uskutoční tým lepšie, čím viac bude modlitba zvolávať nebeskú pomoc, lebo Boj ju pojal do svojho plánu.

Boh rád počúva zvlášť prosby, ktoré k nemu vysielame v mene Vykupiteľových rán. O tom hovoril Ježiš znovu: „Keď vzývate sväté rany, vyprosíte Cirkvi trvalé víťazstvo. Ak chceš víťazstvo Cirkvi urýchliť, musíš z týchto prameňov neustále čerpať.“

„Ach, Pane, ako dlho mi to už prikazuješ a víťazstvo stále neprichádza,“ odpovedala sestra Marta vo svojej jednoduchosti.

„Dcéra moja,“ Pán sa jej prihovoril, „mala by si byť spokojná už tým, že vás viac netrestám. Ty zadržiavaš moje rameno. Sľubujem ti víťazstvo, ale len pozvoľné.“

Zakladateľ rádu sv. František Saleský poučenie Pána doplnil: „Aj keď božský Spasiteľ sľúbil, že Cirkev zvíťazí skrze nepoškvrnenú Pannu, predsa nesmiete ochabovať v obetovaní svätých rán.“

Počas veľkého prenasledovania Cirkvi sestra Marta úpenlivo prosievala, aby Ježiš vzal pod ochranu svojich rán Svätého otca. Táto modlitba sa Pánovi veľmi páčila, ukázal teda svojej služobníčke množstvo milostí, ktorými Pia IX., zahrnul a ako veľmi k tomu prispeli modlitby konané v ich kláštore: „Z mojich rán mu pritekajú zvláštne milosti.“

Koncom roku 1867 jej Pán oznámil: „Svätý otec musí ešte veľa trpieť, nebude už pre neho pokoja, ale vďaka modlitbe sa i v týchto búrkach udrží na tróne.“ Z toho vyplýva, ako veľmi Pánovi záleží na tom, aby nás uchránil všetkého klamstva.

Preto opäť a opäť žiada modlitby: „Chcem, aby sa vaša družina modlitbou, zvlášť vzývaním mojich svätých rán stala oporou Svätého stolca. Tak postavíte hrádzu proti jeho nepriateľom.“

Modlitby konané na tento úmysel sa mu zvlášť páčili: „Mám radosť, že sa tvoje spolusestry modlia za Cirkev. Vaša sláva v nebi sa o stupeň zväčší, pretože ste dobrými vojakmi Svätého otca. Zostanete nimi, ak sa budete za svätú Cirkev veľa modliť.“

„Pokiaľ vás chránia moje rany, nemusíte sa ničoho báť. Ani vy, ani Cirkev. Keby ste tento poklad stratili, až potom by ste pochopili, čo ste mali.“ 

NIHIL OBSTAT A. Can. Eltschkner,cenzor

IMPRIMATURPragae, die 7. Aprilis 1927 + Ant. Podlaha, Episcopus Paphiensis, Vicarius generalis

Masima