A svet mal od tej chvíle Klaňateľku

Keď nastal čas milosti, Boh si pripravil svoju Pannu. Dobre chápete, že Boh by sa nemohol usídliť tam, kde Satan vložil nezmazateľný znak. Preto Moc konala, aby si pripravila svoj budúci svätostánok bez poškvrny. A z dvoch spravodlivých, v starobe a navzdory bežným pravidlám plodenia, sa počala tá, na ktorej nie je nijaká poškvrna.

Kto vložil tú dušu do zárodku tela, ktoré rozzelenalo staré lono Anny z Áronovho rodu, mojej starej matky? Ty, Lévi, si videl archanjela všetkých zvestovaní. Môžeš povedať: Je to on. Lebo ,Božia sila“ bol vždy tým víťazom, ktorý priniesol svätým a prorokom hlahol radosti. Neprekonateľný, lebo na ňom sa ako zoschnutá byľka machu polámala Satanova sila, hoci bola veľká. Rozumný, lebo svojou prenikavou múdrosťou zničil nástrahy iného rozumného, ale zlého, tak, že okamžite vykonal Boží príkaz.

On, zvestovateľ, ktorý už poznal cesty zeme, lebo prišiel hovoriť k prorokom, prevzal s výkrikom radosti z Božieho ohňa nepoškvrnenú iskierku, ktorá bola dušou večnej Panny. A zastrel ju kruhom anjelských plameňov jeho duchovnej lásky, priniesol ju na zem, do jedného domu, do jedného lona. 

A svet mal od tej chvíle Klaňateľku. A Boh sa mohol od tej chvíle aspoň na jeden bod na zemi pozerať bez odporu. 

A narodilo sa malé dieťa, Bohom a anjelmi milovaná, zasvätená Bohu, sväto milovaná rodičmi. ,A Ábel obetoval Bohu z prvotín svojich oviec. Ó, veru, starí rodičia večného Ábela vedeli prinášať Bohu prvotiny zo svojho majetku, všetok svoj majetok, umierajúc preto, že dali tento majetok tomu, kto ho dal im!

Moja matka bola pannou v chráme od troch do pätnástich rokov a urýchlila príchod Krista silou svojej lásky. Panna pred svojím počatím, panna v tme jedného lona, panna v počiatkoch svojho života, panna vo svojich prvých krokoch. Panna patrila Bohu, jedine Bohu, vyhlásila verejne jeho právo, presahujúce nariadenie izraelského Zákona, a dosiahla u ženícha, ktorého dostala od Boha, že zostala po svadbe neporušená.

Jozef z Nazareta bol spravodlivý. Iba jemu mohla byť zverená Božia ľalia a iba on ju dostal. Anjel dušou i telom ju miloval tak, ako milujú Boží anjeli. Iba málo ľudí na zemi pochopí hĺbku tejto mocnej lásky, ktorá obsahovala všetku manželskú jemnosť bez toho, žeby prestúpila bariéru nebeského ohňa, za ktorou bola Pánova archa. 

Je svedectvom toho, čo dokáže spravodlivý, ak chce. Čo dokáže, lebo aj duša, ešte poranená dedičným hriechom, má veľkú silu povzniesť sa, má spomienky i návraty k svojej dôstojnosti Božej dcéry a božsky pôsobí skrze Otcovu lásku.

Mária bola ešte vo svojom dome a očakávala zjednotenie sa so ženíchom, keď Gabriel, anjel božských zvestovaní, vrátil sa na zem a požiadal pannu, aby sa stala matkou. Už prisľúbil kňazovi Zachariášovi Predchodcu, a ten mu neuveril. Ale panna uverila, že by to z Božej vôle mohlo byť, a ušľachtilá vo svojej nevedomosti sa len spýtala: ,Ako sa to môže stať?‘

Anjel jej odpovedal: ,Ty si plná milosti, ó, Mária. Neboj sa teda, lebo si našla milosť u Pána aj pokiaľ ide o tvoje panenstvo. Počneš a porodíš Syna a dáš mu meno Ježiš, lebo on je Spasiteľ prisľúbený Jakubovi a všetkým patriarchom a prorokom Izraela. On bude veľký a pravý Syn Najvyššieho, lebo sa počne z Ducha Svätého. Jemu dá Otec Dávidov trón, ako je predpovedané, a bude vládnuť nad Jakubovým domom až do konca vekov, ale jeho skutočné kráľovstvo sa nikdy neskončí. Teraz Otec, Syn a Duch Svätý očakávajú tvoju poslušnosť, aby sa naplnil prísľub.

V lone Alžbety, tvojej tety, je už Kristov Predchodca, a ak súhlasíš, Duch Svätý zostúpi na teba a svätý bude ten, ktorý sa z teba narodí a ponesie svoje pravé meno Božieho Syna.“

A vtedy Mária odpovedala: ,Hľa, služobnica Pána. Nech sa mi stane podľa tvojho slova'. A Boží Duch zostúpil na svoju Nevestu a v prvom objatí jej udelil svoje svetlo, ktoré k najvyššej dokonalosti povzniesli čnosti mlčania, pokory, múdrosti a lásky, ktorých bola plná. A ona sa zjednotila s Múdrosťou a stala sa neodlučiteľná od Lásky. Poslušná a čistá sa ponorila do oceánu Poslušnosti, ktorou som ja, a spoznala radosť byť matkou bez poznania nepokoja, že stratí kvet panenstva. Stala sa snehom, ktorý sa nahromadil v kvietku, a obetuje sa Bohu tak...“

„Ale manžel?“ spýta sa zarazene Peter.

„Božia pečať zavrela Máriine pery. A Jozef nevedel o zázračnom diele, až kým sa po návrate z domu príbuzného Zachariáša Mária neobjavila ako matka pred očami ženícha.“

„A čo urobil?“

„Trpel... i Mária trpela...“

„Keby som to bol ja ...“

,Jozef bol svätý, Šimon Jonášov. Boh vie, kam vložiť svoje dary... Horko trpel a rozhodol sa ju prepustiť a vziať na seba vinu. Anjel však zostúpil a povedal mu: ,Neboj sa vziať si Máriu za ženu. Lebo to, čo sa v nej utvára, je Boží Syn a ona je matkou skrze Božie dielo. A keď sa Syn narodí, dáš mu meno Ježiš, lebo on je Spasiteľ.“

Jozef bol vzdelaný?“ spýta sa Bartolomej.

„Ako každý Dávidov potomok.“

„Teda hneď získal svetlo pri spomienke na proroka: ,Hľa, panna počne...'“

„Áno, získal. Za skúškou nasledovala radosť...“

„Keby som to bol ja ...,“ zopakuje Šimon Peter, „nenasledovala by, lebo skôr by som... Ó, Pane, ako dobre, že som to nebol ja! Bol by som ju zlomil ako steblo a nedal by som jej čas prehovoriť. A potom, ak by som sa nestal vrahom, bál by som sa jej... Strach celého Izraela, po stáročia, kvôli svätostánku...“

„Aj Mojžiš sa bál Boha, a predsa mu pomohol a zostal s ním na hore... Jozef išiel teda do svätého domu nevesty a postaral sa o potrebné veci pre pannu a novorodenca. A keďže pre všetkých nastal čas sčítania ľudu, odišiel s Máriou do kraja otcov, no Betlehem ich odmietol, lebo srdce ľudí je zavreté láske. Teraz hovorte vy.“

„Navečer som stretol mladú usmiatu ženu na somárikovi. Bol s ňou muž. Poprosil ma o mlieko a o informácie. A ja som povedal, čo som vedel... Potom nastala noc... a veľké svetlo... a vyšli sme... a Lévi uvidel pri košiari anjela. Anjel povedal: Narodil sa Spasiteľ. Bola hlboká noc. Nebo bolo plné hviezd. Svetlo sa však strácalo vo svetle anjela a tisícok a tisícok anjelov... (Eliáš plače aj teraz pri tej spomienke). 

Anjel nám povedal: .Choďte a pokloňte sa mu. Je v maštali, v jasliach medzi dvoma zvieratami... Nájdete malé Dieťatko zavinuté v biednych plienkach...' Ó, ako žiaril anjel, keď hovoril tie slová...! Pamätáš však, Lévi, ako jeho krídla zažiarili plameňom, keď po úklone, keď nazval Spasiteľa, povedal:,... ktorý je Kristus Pán‘?“

„Že či si spomínam! A hlasy tisícok anjelov? Ó! ,Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle!“ Táto hudba je tu, je tu a vždy, keď ju počujem, unáša ma do neba.“ A Lévi pozdvihne vo vytržení tvár, na ktorej sa ligocú slzy.

„A išli sme,“ vraví Izák. „Naložení ako ťažné zvieratá, veselí ako na svadbe, a potom... nevedeli sme už urobiť nič, keď sme počuli tvoj tichý hlások a hlas matky. A postrčili sme Léviho, chlapca, aby sa pozeral.

Cítili sme sa ako malomocní pri takej žiariacej čistote... A Lévi počúval a plakal a sa smial. A opakoval, takým hlasom baránka, až Eliášova ovca zabľačala. A Jozef prišiel k otvoru a pozval nás dnu... 

O, aký si bol maličký a krásny! Ústočká jahodovo červenej farby na pichľavom sene... a plakal si... Potom si sa usmial z tepla ovčieho rúna, ktoré sme ti dali, a z mlieka, ktoré sme ti nadojili... To bolo tvoje prvé jedlo... Ó! A potom... potom sme ťa pobozkali... Voňal si po mandliach a jazmíne... a my sme ťa nemohli opustiť...“

„Vlastne ste ma už nikdy neopustili.“

„To je pravda,“ povie Jonatán. „Tvoja tvár zostala v nás, aj tvoj hlas i úsmev... Rástol si... bol si stále krajší... Svet dobrých prichádzal k tebe obšťastniť sa... a svet zlých ťa nevidel... Anna... tvoje prvé kroky... traja mudrci... hviezda.“

„Ó, aké svetlo bolo v tú noc! Zdalo sa, že svet horí tisíckami svetiel. No v noci tvojho príchodu svetlo bolo neprestajné a ako perla... Teraz hviezdy tancovali, vtedy sa hviezdy klaňali. A my sme z jedného pahorku videli prechádzať karavánu a šli sme za ňou, aby sme videli, či sa zastaví... A deň nato celý Betlehem videl klaňanie sa mudrcov.

Masima
zdroj: Maria Valtorta, Evanjelium ako mi bolo odhalené