Svätyňa a modlitba k Panne Márii Ružencovej v Pompejach

História: Ako väčšina pútnických miest, aj táto svätyňa sa zrodila pod Vezuvom bez veľkolepých zjavení a zvlášť oslnivých zázrakov, na prostom mieste, v údolí chudobných a zabudnutých dedinčanov, zamorenom lupičmi, tvárou v tvár pochovanému mestu, "príbytku mŕtvych pohanov", kde sa uctievali "modly a démoni", podľa leitmotívu, ktorý sa často opakuje v spisoch bl. Bartolomea Longa, zakladateľa nových Pompejí. 

Skromné ​​okolnosti, ktoré sprevádzali ich vznik, počnúc zakúpením obrazu a neskôr jeho ešte skromnejší transport na povoze voziacom hnoj, 13. novembra 1875 do neslávne presláveného pompejského údolia, ktoré sa navyše vyznačovalo slabou vierou, náboženskou nevedomosťou a najkrajnejším spoločensko-ekonomickým úpadkom obyvateľstva.

Základný kameň novej svätyne bol položený 8. mája 1876. Vďaka neúnavnému úsiliu zakladateľa - ktorý sa stal propagátorom "mesačného príspevku" - a tlačovým šíriteľom úcty k Panne Márii ružencovej, nový chrám v Pompejach už predtým, než bol dostavaný, priťahoval veľké množstvo pútnikov. 

Už v roku 1863 sa ich k modlitbe Prosby zišlo okolo dvadsať tisíc. A tento príliv neustával, naopak stále viac narastal, takže "de facto" určoval výraz dnešnej svätyne, ktorá vyrástla do svojej dnešnej podoby v priebehu pätnástich rokov - takmer ako symbol pätnástich tradičných ružencových tajomstiev. A tak mohlo 8. mája 1891 dôjsť k jej posväteniu.

Charakter pútnického miesta bol tomuto chrámu oficiálne priznaný brevom "Quotquot Religionis" pápeža Leva XIII., s dátumom 28. 3. 1890. V tomto pápežskom dokumente sa hovorí: "Nie je nám neznáme, že naše milované deti Bartolo Longo a jeho manželka ..., na radu biskupa z Noly, vybudovali od základov v pompejskom údolí, neďaleko onoho rozboreného a vymiznutého, kedysi prekvitajúceho mesta, nový vznešený chrám, zahrnutý hojnou výzdobou k pocte Panny Márie s titulom Ružencová ... Povesť tohto chrámu sa stále viac šíri medzi kresťanskými národmi, takže stúpa počet tých, kto na tomto mieste prosí o pomoc Máriu, Matku Božiu, ktorá tu toľkým a tak hojnou milosťou preukazuje svoje panstvo, k nej sa utiekajú ako pútnici či aspoň sa k nej obracajú s dôverou."

V roku 1893, pri príležitosti pápežovho biskupského jubilea, Bartolo Longo daroval svätyňu Svätej stolici, a Lev XIII. potom nasledujúceho roka ju brevom 'Qua Providentia' (13.3.1894) vyhlásil "pápežskou" svätyňou, a zveril ju patronátu Svätej stolice, zatiaľ čo jej spravovanie ponechal Longovi. 

V roku 1901 došlo ku slávnostnej inaugurácii priečelia chrámu, venovaného všeobecnému bratstvu, toho istého roku, pri príležitosti 25. výročia jej založenia, bola svätyňa v Pompejach vyhlásená "pápežskou bazilikou", a uznaný jej všeobecný charakter. 

V dôsledku bolestných okolností, Bartolo Longo daroval pápežovi svätému Piusovi X. i všetky ostatné diela, ktorá vedľa svätyne založil (12.9.1906) a sám tu zostal skoro ako eremita, v neustálej modlitbe, pokornom plnení Božej vôle a nikdy nehasnúcnom, činorodom apoštolskom a sociálnom úsilí, až do svojej smrti (5. októbra 1926). 

Zakladateľ svätyne, neúnavný šíriteľ úcty k svätému ružencu a otec sirôt, bol blahorečený pápežom Jánom Pavlom II., 26. októbra 1980.

"Ako dvaja priatelia, ktorí sa často spolu stýkajú, obyčajne pripodobní vo svojich zvykoch, tak i my, dôverným rozhovorom s Ježišom a Pannou Máriu pri rozjímaní tajomstva ruženca a svätým prijímaním, vytvárame ten istý život, môžeme sa stávať - ​​nakoľko je toho schopná naša nízkosť -podobní im a naučiť sa od týchto zvrchovaných príkladov žiť pokorne, chudobne, skryto, trpezlivo a dokonale." (B. Longo)

Modlitba k Panne Márii Ružencovej v Pompejach

Vznešená Kráľovná Víťazná, Kráľovná neba a zeme,

v tvojom mene sa radujú nebesia a chveje podsvetie.

Slávna Kráľovná Ruženca, my tvoje deti,

zhromaždené v tento slávny deň, ti chceme vyjadriť vrúcnosť svojho srdca

a s detinskou dôverou ti predkladáme naše trápenie,

z Trónu láskavosti, na ktorom sídliš,

prívetivo zhliadni, ó Mária, na nás, na naše rodiny, na Európu i svet.

Nech u Teba dôjdu súcitu naše utrpenia a súženia, čo nám strpčujú život.

Pozri, ó Matka, čo nebezpečenstvo duše i tela, 

čo pohrôm a zármutku na nás dolieha.

Matka, vypros nám u svojho božského Syna milosrdenstvo,

a svojou láskavosťou pokor srdce hriešnikov. 

Ukáž všetkým, aká si, Kráľovná pokoja a odpustenia.

Zdravas´  Mária ...

Je pravdou, že my, aj keď sme tvojimi deťmi, 

každým hriechom znovu v srdci križujeme nášho Ježiša, 

a znovu prebodávame tvoje srdce.

Priznávame, že zasluhujeme tie najprísnejšie tresty. 

Ale pamätaj, ako si na Golgote spolu so svätou Krvou, 

prijala závet umierajúceho Spasiteľa,

ktorý ťa vyhlásil našou Matkou, Matkou hriešnikov.

Ako naša Matka, si preto našou vyprosovateľkou, našou nádejou.

A my, v slzách, vzťahujeme svoje prosebné ruky a voláme: zmiluj sa.

Dobrá Matka, zmiluj sa nad nami, nad našimi dušami, 

nad našimi rodinami, nad našimi príbuznými, 

nad našimi zosnulými, predovšetkým nad našimi nepriateľmi 

i nad mnohými, ktorí si hovoria kresťania, a predsa urážajú milujúce Srdce tvojho Syna.

Dnes prosíme, zmiluj sa nad zblúdenými národmi, nad celou Európou, nad celým svetom,

aby sa kajúcne vrátil k tvojmu Srdcu.

Nad všetkými sa zmiluj, Matka milosrdenstva!

Zdravas´  Mária ...

Mária, ráč nás milostivo vypočuť!

Do tvojich rúk vložil Ježiš všetky poklady svojej milosti a svojho milosrdenstva.

Ty, korunovaná Kráľovná, sedíš po pravici svojho Syna, 

v žiarivej nehasnúcnej sláve, nad všetkými chórmi anjelov. 

Tvoja vláda sa rozpína ​​až do konca nebies, tebe je podrobená zem i celé stvorenie.

Si všemohúca skrze milosť. Preto nám môžeš pomôcť. 

Ak by si nám pomôcť nechcela, pretože sme nevďačné deti 

a tvojej ochrany si nezaslúžime, nevieme, na koho sa obrátiť.

Tvoje materské srdce nedopustí, aby si videla, nás svoje deti, stratené.

Dieťatko, ktoré vidíme na tvojom lone a mystický ruženec, 

ktorý obdivujeme v tvojej ruke, nám dodávajú dôvery, že budeme vypočutí. 

A my ti úplne dôverujeme, ako slabé deti sa odporúčame do najnežnejšej materskej náruče,

a dnes od teba očakávame túžobné milosti.

Zdravas´  Mária ....

Prosme o Máriino požehnanie

A teraz ťa, Kráľovná,

prosíme o poslednú milosť, ktorú nám v tento slávny deň nemôžeš odoprieť.

Nám všetkým udeľ svoju stálu lásku a predovšetkým svoje materské požehnanie.

Neodídeme od Teba, kým nám nepožehnáš.

Požehnaj, Mária, v tejto chvíli Svätému Otcovi.

K dávnemu jasu svojej koruny, k víťazstvám tvojho ruženca,

pre ktoré ťa nazývajú Kráľovnou víťaznou, pripoj Matka ešte toto:

daj zvíťaziť náboženstvu a udeľ mier ľudskému spoločenstvu.

Žehnaj našim biskupom, kňazom a zvlášť tým, ktorí horlia pre tvoju svätyňu.

Žehnaj konečne všetkým, ktorí pestujú a šíria úctu k svätému ružencu.

Ó posvätný ruženec, sladká reťaz, čo nás spájaš s Bohom,

puto lásky, čo spájaš nás s anjelmi, veža spásy pri útokoch zla,

bezpečný prístav v stroskotaniach sveta, už ťa nikdy neopustíme.

Budeš nám útechou v hodine úzkosti, tebe patrí posledný bozk hasnúceho života.

Posledným vzdych našich pier potom bude tvoje presladké meno, Kráľovná Ružencová,

naša drahá Matka, Útočisko hriešnikov, Potešenie zarmútených.

Buď všade požehnaná, na nebi i na zemi, teraz a naveky. Amen.

Zdravas´  Kráľovná ....

Masima