%20(1).jpg)
Čo majú spoločné stredoveký mystik svätý Bernard z Clairvaux a moderný mních svätý Páter Pio? Obaja sú svätí, zdieľajú večnú odmenu, ktorú im Boh pripravil. Ale okrem toho mali obaja úprimnú oddanosť Kristovej plecovej rane.
Svätý Bernard z Clairvaux, francúzsky opát a mystik, ktorý v 12. storočí, ktorý obnovil cisterciánsky rád, sa pri jednom rozhovore s Pánom opýtal, čo bolo jeho najväčším nezaznamenaným utrpením. Pán mu vtedy odpovedal: “Najväčšiu ranu som utŕžil na svojom ramene, keď som niesol kríž na ceste plnej bolesti. Bola to ťažká rana, ktorá bola oveľa viac bolestivejšia než všetky ostatné a ktorú ľudia poznajú len málo. Uctievajte si túto ranu a ja vám dám všetko, o čo budete prosiť skrze jej moc a zásluhy. Všetkým, ktorí si budú uctievať túto ranu, odpustím všetky všedné hriechy a ich smrteľné hriech si nebudem uchovávať v pamäti.“
Svätý Páter Pio, kapucínsky mních, kňaz a mystik, zomrel v roku 1968. Páter Pio bol známy ako spovedník a svätý muž, ktorý viac ako 50 rokov niesol Kristove rany (stigmy) na rukách a nohách. V knihe, ktorú v talianskom jazyku vydala rehoľa svätého Pia s názvom Il Papa e Il Frate, autor Stefano Campanella napísal, že budúci svätý Pio mal kedysi veľmi zaujímavý rozhovor s Karolom Wojtylom, budúcim pápežom svätým Jánom Pavlom II. .
Podľa Campanelly sa otec Wojtyla spýtal Pátra Pia, ktorá z jeho rán mu spôsobuje najväčšiu bolesť. Otec Wojtyla očakával, že Páter Pio povie, že je to rana na hrudníku, ale Páter Pio namiesto toho odpovedal: "Je to moje rameno, o ktorom nikto nevie a nikdy nebolo ošetrené ani vyliečené.“
Štyridsať rokov po smrti Pátra Pia, v roku 2008, autor Frank Rega napísal o Pátrovi Piovi: Raz sa páter zveril bratovi Modestinovi Fuccimu, ktorý je teraz vrátnikom v kláštore v San Giovanni Rotondo v Taliansku, že jeho najväčšie bolesti prežíval, keď si vymieňal nátelník.
Modestino, podobne ako otec Wojtyla, si myslel, že Páter Pio hovorí o bolestiach na hrudi. Neskôr, 4. februára 1971 pridelili Modestinovi úlohu postarať sa o všetky veci z cely zosnulého pátra. Taktiež ho poverili správou jeho vecí v archívoch. V ten deň zistil, že na jednom z nátelníkov Pátra Pia sa nachádzali krvavé škvrny v oblasti pravého ramena.
V ten večer prosil Modestino Pátra Pia v modlitbe, aby mu objasnil význam krvavého nátelníka. Požiadal pátra, aby mu dal znamenie, či naozaj niesol na svojom tele Kristovu ranu z ramena. Šiel spať, ale o hodinu sa prebudil s hroznou a neznesiteľnou bolesťou v ramene, akoby mu niekto rezal do tela nožom až k ramennej kosti. Myslel si, že z tej bolesti zomrie, ak to bude pokračovať, ale trvalo to len krátko. Potom sa miestnosť naplnila nebeskou vôňou kvetov, čo bolo pre Modestina znamením duchovnej prítomnosti Pátra Pia. Začul hlas, ktorý mu povedal: “Toto som musel trpieť!“
Svätý Bernard z Clairvaux, keď dostal od Krista posolstvo o bolesti, ktorú zažil v ramene, snažil sa podporovať oddanosť Kristovej ramennej rane a napísal túto modlitbu:
Ó, najslávnejší Ježišu, tichý Baránok Boží,
ja biedny a hriešny človek pozdravujem
a úctivo bozkávam tvoju najsvätejšiu ranu,
ktorú si mal na svojom pleci,
keď si niesol ťažký kríž.
Táto rana ti zapríčinila nevýslovné bolesti
a muky na celom tvojom presvätom tele.
Klaniam sa ti, trpiaci Spasiteľu,
chválim, zvelebujem ťa
a z celého srdca ti ďakujem
za túto presvätú a bolestnú ranu.
Prosím ťa, ponížene pre muky tejto rany
a pre tvoj ťažký kríž,
ktorý si niesol na tejto svätej rane,
aby si sa nado mnou, hriešnym človekom, zmiloval,
moje hriechy odpustil
a sprevádzal ma po tvojej krížovej do večnej blaženosti.
Amen.
