%20(1).jpg)
Sochu svätého Antona Paduánskeho (1195-1231) poznáme snáď všetci; veď takmer niet kostola, v ktorom by ju nemali. Mladý františkán s tonzúrou, odetý v hnedom habite, s malým Ježiškom v náručí. Možno je však len málo tých, ktorí vedia, prečo je takto znázornený. Prečo má svätý Anton Ježiška v náručí?
Nech nám udalosti zo života tohto svätca pomôžu znovuobjaviť krásu a hĺbku autentickej kresťanskej mystiky, prostredníctvom ktorej Boh zjavuje seba samého. Božie Dieťa prišlo na svet z lásky k nám, aby nás svojou láskou obdarilo.
Prečo je svätý Anton zobrazovaný s Ježiškom v náručí? Pôvodu takejto predstavy svätca sa pripisuje nasledovná zázračná udalosť - chorobou oslabený a vyčerpaný Anton prijal krátko pred svojou smrťou pozvanie grófa Tisa na zámok Camposampiero.
V istý večer ho gróf, ako to zvyčajne robieval, išiel pozrieť do jeho izby. Dvere Antonovej izby boli pootvorené a vychádzalo z nich jasné, žiarivé svetlo. Gróf sa zľakol, že horí, rýchlo dvere dokorán otvoril, no na prahu zostal stáť. V jasne ožiarenej miestnosti videl Antona, ako kľačí a v náručí drží dieťa, zahalené v lúčoch svetla, dieťa, z ktorého vychádzal veľký jas. Božské Dieťa Antona pobozkalo a Anton mu vo svojej detskej láske jeho bozk opätoval.
Keď jasné svetlo zmizlo a malá izba sa opäť ponorila do tmy, gróf bol hlboko dojatý týmto výjavom. Anton k nemu s úsmevom podišiel a poprosil ho, aby o tom nikomu nehovoril. A gróf odhalil toto ich spoločné tajomstvo až po svätcovej smrti.
Keď raz na slávnosti kňazskej vysviacky v talianskom meste Forli chýbal kazateľ, v núdzi poprosili Antona, žijúceho v skrytosti a v ústraní kláštora, aby ho zastúpil. Anton ich žiadosť prijal a svoju kázeň predniesol tak, že vzápätí ho predstavení poverili úlohou kazateľa.
Svätý Anton bol nielen dobrým kazateľom, ale aj učeným teológom a veľkým znalcom Svätého písma. Stalo sa, že raz počas Antonovej kázne v Ríme zapôsobila jeho znalosť Biblie na pápeža Gregora IX. až tak silno, že ho nazval 'pokladnicou zákona'.
"Jeho duchovná náuka obsiahnutá v spísaných kázňach je taká bohatá, že v roku 1946 ctihodný pápež Pius XII. vyhlásil Antona za učiteľa Cirkvi a prisúdil mu titul 'učiteľ evanjelia', pretože z jeho spisov presvitá toľko sviežosti a krásy evanjelia, že ešte i dnes ich môžeme čítať s veľkým duchovným úžitkom." (Katechéza pápeža Benedikta XVI. dňa 10.2.2010)
Pápež Pius XII. vo svojom apoštolskom liste Exsulta Lusitania felix zo 16. januára 1946 vyhlásil sv. Antona za učiteľa Cirkvi nasledovnými slovami: "Svätec z Padovy sa nesnažil vzdelávať svojich žiakov iba učením slova, ale aj príkladom svojho svätého života; predovšetkým tým, že si uchoval čistotu. Ako veľmi sa to páčilo nepoškvrnenému Božiemu Baránkovi, to dal Boh niekoľkokrát najavo nášmu svätému počas jeho života. Keď raz Anton, ponorený do modlitby, s pohľadom a v duši s láskou obrátený k nebu, bdel vo svojej cele, zrazu sa mu v jasnom svetle zjavil malý Ježiško. Svojimi jemnými ručičkami objal mladého františkána a s úsmevom ho zahrnul úprimným detským láskaním."
V závere istej vianočnej kázne sa sv. Anton odvolával na slová, ktorými anjel oslovil betlehemských pastierov: "A toto vám bude znamením: nájdete dieťatko zavinuté do plienok a uložené v jasliach" (Lk 2,12).
Povedal: "Vidíme tu dve rôzne skutočnosti: pokoru a chudobu. Šťastný je ten človek, ktorý prijal toto 'znamenie' na čelo a na ruku, to znamená - ten, kto ho vyznáva a uskutočňuje. Čo znamenajú slová: Nájdete dieťa? To znamená, že nájdete: múdrosť, ktorá džavoce ako dieťa, moc, ktorá sa stala slabou, majestát, ktorý sa sklonil, nezmerateľného Boha, ktorý sa stal malým, bohatého, ktorý sa stal chudobným, Pána anjelov ležiaceho v maštali, 'pokrm anjelov', ktorý sa stal takmer pokrmom pre zvieratá, neohraničiteľného, ktorého ohraničujú úzke jasličky. To vám teda má byť znamením, aby ste neboli zatratení! 'Zavinula ho do plienok a uložila do jasieľ.' Koľká chudoba, koľká pokora! Pán všetkého je zavinutý do kusa úbohej látky, Kráľ anjelov odpočíva v maštali... Potom sa o Ježišovi ešte píše: 'Bol im (svojim rodičom) poslušný.' Kto bol poslušný? On, ktorý svojím slovom stvoril vesmír z ničoho! ... A komu bol poslušný? Obyčajnému remeselníkovi a chudobnému dievčaťu! ... Stvoriteľ neba sa podriadil tesárovi, Boh večnej slávy chudobnej panne. Kto kedy také niečo počul, kto kedy také niečo videl?!"
