%20(1).jpg)
Pamätaj, že si zo zeme a do zeme sa zase vrátiš. Príde deň, keď zomrieš a prídeš do jamy, kde zhniješ a pokryjú ťa červy. „Pod tebou je rozostretá chrobač a červy sú tvojou prikrývkou.“ (Iz 14,11) Všetkých stretne rovnaký osud. Vznešených aj prostých, kniežatá aj poddaných. Len čo pri onom poslednom otvorení úst sa duša oddelí od tela, prejde duša do večnosti a telo sa obráti v prach. „Len čo odvrátiš svoju tvár, už sa trasú; odnímaš im dych a hneď hynú a vracajú sa do prachu.“ (Ž 104, 29)
Predstav si, ako by si videl nejakú osobu, ktorá prednedávnom vypustila ducha. Pozoruj telo mŕtvoly, ktorá je ešte v posteli, hlavu poklesnutú na hruď, vlasy strapaté a smrteľným potom ešte zlepené, oči vpadnuté, líce uvädnuté, tvár popolavá, pery a jazyk šedivé, telo chladné a ťažké. Kto ju uvidí, zbledne a zatrasie sa. Mnoho ľudí pri pohľade na zosnulého príbuzného alebo priateľa zmenilo svoj život a opustilo svet.
Ešte väčšiu hrôzu vyvolá mŕtvola, keď sa začína rozkladať. Uplynulo sotva dvadsaťštyri hodín od chvíle, keď zomrel, a už ich cítiť zápach. Musia sa otvoriť okná a spáliť veľa kadidla, musí sa rýchlo poslať do kostola, aby ho pochovali do zeme, aby celý dom neochorel. A na tom, že telo patrilo urodzenému, na tom nezáleží, aby napriek tomu nevydával neznesiteľný zápach. Veľmi zapáchajú mŕtvoly bohatých, hovorí akýsi spisovateľ.
Pozri sa, kde je tento pyšný, kam došiel! Predtým v spoločenských kruhoch vítaný a žiadaný, teraz sa stal pre každého, kto na neho pozrie, postrachom a hnusom. Preto sa ponáhľajú príbuzní, aby ho dostali z domu, a platia nosičov, aby ho zavreli do rakvy, odniesli a hodili do jamy. Predtým sa všade preslávil svojim vtipom, svojou slušnosťou, svojim príjemným zovňajškom a svojimi dobrými nápadmi. Ale zakrátko potom, čo zomrel, sa vytratila spomienka na neho. Jeho pamiatka zašla. (porov. Ž 9,7)
Pri správe o jeho smrti povedal jeden človek: Ten si vydobyl cti. Druhý povedal: Zanechal svoj dom náležite opatrený. Ďalší smútia nad tým, že im zosnulý nezaistil nejaké výhody, iní sa tešia, že im jeho smrť priniesla úžitok. Ale čoskoro sa o ňom nebude hovoriť. A hneď na začiatku nechcú o ňom najbližší príbuzní hovoriť, aby sa ich bolesť neobnovovala. Pri súcitných návštevách sa hovorí o iných veciach, a keď sa niekto zmieni o zosnulom, povedia mu príbuzní, aby radšej už o ňom nehovorili!
Pripomeň si, že tak ako pri smrti tvojich priateľov a príbuzných sa budeš správať ty, tak aj iní sa zachovajú voči tebe. Žijúci vystupujú, len aby sa objavili a prevzali majetok a byt zosnulého do vlastníctva, ale na mŕtveho sa reč zameria len málo alebo vôbec nie. Na začiatku budú príbuzní niekoľko dní zarmútení, ale čoskoro sa budú tešiť s vecami, ktoré im pripadli, takže čoskoro sa budú skôr z jeho smrti radovať a v tých izbách, kde zosnul a Ježišom Kristom bol súdený, sa bude jesť, hrať, tancovať a smiať ako predtým. A tvoja duša – kde bude potom?
Prosby
Ježišu, môj Spasiteľ! Ďakujem Ti, že v čase, keď som žil v Tvojej nemilosti, si ma nenechal zomrieť. Ako veľmi si zaslúžim, aby som bol v pekle! Keby som toho dňa a tej noci zomrel, ako by to bolo so mnou počas celej večnosti? Pane, ďakujem Ti za to. Prijímam svoju smrť ako zadosťučinenie za všetky svoje hriechy a prijímam ju tak, ako sa Ti zapáči. Pretože si so mnou vytrval, počkaj na mňa ešte trochu. Nechaj ma, aby som svoju bolesť oplakal. Daj mi čas, aby som oplakal urážky, ktoré som Ti spôsobil, skôr než ma budeš súdiť.
Nechcem už odporovať Tvojmu hlasu. Kto vie, či tieto slová, ktoré som čítal, nie sú pre mňa posledným zvolaním! Vyznávam, že si nezaslúžim milosrdenstvo, Ty si mi často odpustil a ja nevďačný som Ťa znova urážal.
„Skrúšeným, zdrveným srdcom, Bože, nepohŕdaš.“ (Ž 51,19) Pretože Ty, ó Pane, srdcom, ktoré sa pokorilo a je plné ľútosti, nemôžeš pohrdnúť, pozri teda na hriešnika, ktorý sa s ľútosťou k Tebe obracia. Nezapudzuj ma od svojej tváre a nevyháňaj ma preč. Ty si predsa povedal: „Kto ku mne prichádza, nevyvrhnem ho von.“ (Jn 6,37) Je to pravda, ja som Ťa potupil viac ako iní, pretože som bol Tebou viac obdarovaný svetlom a milosťou ako iní. Len krv, ktorú si pre mňa prelial, mi dáva odvahu a ponúka mi odpustenie, keď ľutujem. Áno, moje najvyššie Dobro, ľutujem z celej duše, že som Tebou pohŕdal. Odpusť mi a daj mi milosť, aby som Ťa v budúcnosti ľutoval. Často som ťa urážal. Môj zostávajúci život, môj Ježišu, nechcem stráviť tým, aby som Ťa urážal, ale aby som len spôsobené urážky oplakával a Teba, nekonečnej lásky hodný Bože, z celého srdca miloval.
Mária, moja nádej, pros Ježiša za mňa! Amen.
Aby si lepšie videl čo si, milý kresťan, potom choď, ako hovorí svätý Ján Zlatoústy, k hrobu. Všimni si prach, popol, červy a zavzlykaj. Pozri, ako tá mŕtvola zožltla a potom sčernela. Potom sa ukázala na celom tele biela a odporná pleseň, potom prýšti slizovitý a smradľavý hnis, ktorý odkvapkáva na zem. Pri tomto rozklade sa namnoží množstvo červov, ktorí sa z toho istého mäsa živia. K nim sa pridružia krysy, aby sa na tej mŕtvole pásli. Zatiaľ čo tí jedni obiehajú zvonku, tí druhí prenikajú do úst a do vnútorností. Tak sa postupne rozpadajú líca, pery a vlasy, najskôr odpadnú rebrá, potom paže a stehná. Potom, čo červy strávili všetko mäso, požierajú seba navzájom a nakoniec nezostane z toho tela nič než páchnuca kostra, ktorá sa za čas rozpadne tým, že sa kosti oddelia od seba a hlava odpadne od trupu. „Boli ako pleva z letnej holohumnice, uchytil ich vietor a nenašlo sa po nich stopy.“ (Dan 2,35) – Pozri sa, čo je človek! Je hŕstka prachu, ktorú odveje vietor ako z holohumnice.
Pozrite sa na toho šľachtica, ktorý bol nazývaný rozkošou, dušou spoločnosti. Kde je? Choďte do jeho izby, on už tam nie je. Keď hľadáte jeho lôžko, už bolo dané iným, jeho šaty a zbrane prevzali už iní a rozdelili si ich. Ak ho chcete vidieť, choďte k tomu hrobu, kde sa zmenil v nečistotu a mäso zbavené kosti. Ó Bože, ten sa živil toľkými rozkošami, odieval takou veľkou nádherou, a jeho telo, obsluhované toľkými slúžiacimi, je teraz v takom stave!
Vy svätci, boli ste veľmi múdri, keď ste z lásky k tomu Bohu, ktorého ste jedine na tomto svete milovali, vedeli svoje telá umŕtvovať, a teraz sú vaše kosti uchovávané v zlate a ctené ako sväté relikvie a vaše krásne duše zakúšajú Boha, ktorému pôjdu v ústrety po poslednom súde, ktorého sa zúčastnia aj vaše telá, aby sa stali účastníkmi slávy, tak ako sa v tomto živote podieľali na kríži. Toto je tá pravá láska k telu, nezaťažovať ich tu na zemi zneužívaním, aby sa na večnosti stalo šťastným, a odopierať mu také potešenia, ktoré by ich mohli urobiť večne nešťastným.
Chvály a prosby
To je teda ono, môj Bože, čo sa stane s mojím telom, ktorým som Ťa tak často urážal! Ach! Červy a hniloba! Ale ja sa nermútim, môj Pane! Je mi oveľa milšie, že sa moje telo tak rozloží, než aby som stratil Teba, svoje najvyššie Dobro.
To, čo ma zarmucuje je, že ja – namiesto toho, aby som si také úbohé potešenie zakázal, som Tebe spôsobil toľko nevôle. Ale nechcem chovať žiadnu nedôveru v Tvoje milosrdenstvo. Ty si čakal, aby si mi odpustil! „Hospodin čaká na hodinu vášho omilostenia, preto povstane, aby sa nad vami zľutoval“ (Iz 30,18), a Ty mi chceš odpustiť, keď budem ľutovať.
Áno, z celého srdca ľutujem to, že som Tebou, nekonečná Dobrota, opovrhoval. So svätou Katarínou z Janova Ti chcem povedať: „Môj Ježišu, už žiadne hriechy, už žiadne hriechy!“ Nie, už nikdy nechcem zneužívať Tvoju trpezlivosť a tak dlho otáľať, aby som Ťa, moja ukrižovaná Láska, objal, až mi budeš daný v mojej smrti spovedníkom.
Odteraz Ťa objímam, odteraz Ti odporúča svoju dušu. „Do Tvojich rúk, Pane, porúčam svojho ducha.“ Moja duša bola toľko rokov na tomto svete a nemilovala Ťa. Daj mi svetlo a silu, aby som Ťa v ešte zostávajúcom živote miloval. Nechcem to presúvať na hodinu smrti, aby som Ťa miloval. Od tohto okamihu Ťa objímam a sľubujem, že Ťa už nikdy neopustím.
Ó svätá Panna, spoj ma s Ježišom Kristom a dosiahni to, aby som Ho už nikdy nestratil. Amen.
Brat môj, v tomto opise smrti vidíš sám seba, a to, čo sa bude diať s tebou. „Pamätaj, že prach si a v prach sa obrátiš.“ Nezabudni, že za niekoľko málo rokov a možno za niekoľko mesiacov alebo dní sa staneš hnilobou a blatom. Jób sa týmito myšlienkami stal svätým: „Volám na hrob: „Si môj otec!“ Na červa: „Ty si moja matka a moja sestra!“ (Jób 17,14)
Všetko musí skončiť. A ak bude tvoja duša v smrti stratená, budeš mať všetko stratené. Predstav si, hovorí svätý Vavrinec Justinián, akoby si už bol mŕtvy, veď vieš, že musíš zomrieť.
Keď by si už zomrel, čo by si si prial, aby si neurobil? Teraz, keď si živý, pomysli, že raz budeš mŕtvy. Svätý Bonaventúra hovorí: „Aby kormidelník dal člnu správny smer, sadne si na koniec člna. Rovnako si má človek, aby viedol dobrý život, vždy predstavovať, akoby bol mŕtvy.“
„Odtiaľ,“ hovorí svätý Bernard, „sa najskôr pozri a začervenaj sa: prehliadni hriechy mladosti a zahanbi sa nad nimi. Pozri na hriechy stredného veku a zavzlykaj nad nimi. Pozri na hriechy mužného veku a zaplač. Pozri sa na hriechy pokročilého veku a tras sa. Prehliadni súčasné posledné previnenie svojho života, tras sa a ponáhľaj sa zariadiť pomoc proti tomu.“
Svätý Kamil de Lellis hovoril sám sebe, keď nazeral do hrobov zomrelých: „Keby títo znova ožili, čo by urobili pre svoj večný život? A ja, ktorý mám ešte čas, čo robím pre svoju dušu?“ To povedal svätec z pokory. Ty ale, brat môj, sa možno môžeš naozaj triasť, ak si tým neplodným figovníkom, o ktorom Pán povedal: „Už tri roky prichádzam pre ovocie na tomto figovníku a nenachádzam ho.“ (Lk 13,7)
Ty si na svete dlhšie ako tri roky – aké plody si priniesol? „Pozri sa,“ hovorí svätý Bernard, „Pán hľadá nielen kvety, ale chce aj plody. To znamená nielen dobré priania a predsavzatia, ale žiada aj sväté diela. Snaž sa teda využiť tento čas, ktorý ti Boh skrze svoje milosrdenstvo dopraje. Nečakaj tak dlho, až príde čas, kedy si budeš priať konať dobro, keď už čas nebude a bude ti povedané: Už nie je čas, odíď rýchlo! Teraz je čas odísť z tohto sveta. Ponáhľaj sa! Čo sa stalo, stalo sa.“
Chvály a prosby
Pozri, môj Bože, ja som ten strom, ktorý by už mnoho rokov zaslúžil začuť tie slová: „Vysekni ho, prečo ešte zaberá miesto?“ Áno, veď tak dlho som na svete a nepriniesol som Ti žiadne iné plody ako bodľačie a tŕne – hriechy. Ale Ty, Pane, nechceš, aby som zúfal.
Ty si povedal, kto Ťa hľadá, nájde Ťa. „Hľadajte a nájdete.“ Hľadám Ťa, môj Bože, a žiadam Tvoju milosť. Všetky urážky, ktoré som Ti urobil, sa mi nepáčia z celého srdca, mohol by som z bolesti nad nimi zomrieť. Predtým som utekal od Teba, teraz si ale vážim Tvoje priateľstvo viac ako majetok všetkých kráľovstiev sveta. Tvojmu hlasu už nechcem ďalej odporovať.
Chceš ma celého pre seba? Oddávam sa Ti úplne, bez výhrad. Ty si sa vydal na kríži za mňa. Odovzdávam sa Ti úplne.
Ty si povedal: „Ak ma požiadate o niečo v mojom mene, urobím to.“ (Jn 14,14) Môj Ježišu, v dôvere v toto veľké prisľúbenie Ťa prosím v Tvojom mene a kvôli Tvojim zásluhám o Tvoju milosť a lásku. Daj nadbytok milosti a svojej svätej lásky mojej duši, kde bolo hriechu v nadbytku.
Ďakujem Ti, že si mi dal pochopenie, aby som túto prosbu k Tebe vzniesol. To, že si ho zobudil, je znamením, že ma chceš vypočuť. Vypočuj ma, môj Ježišu! Daj mi veľkú lásku k Tebe, pevnú túžbu, aby som sa Ti páčil, a daj mi teda silu, to skutočne robiť.
Ó Mária, moja mocná Príhovorkyňa, tiež Ty ma vypočuj. Pros Ježiša za mňa! Amen.
Masima - Verím a Dôverujem
zdroj: Alfonz Maria Liguori
